8. marec 2022
Dnes ma čaká náročný pochod do Mount Laguna. Je to tam 34km a vážne uvažujem, že si to rozdelím na tri dni. Jedlo mám ale len na 2-2.5 dňa, možno by mi to však aj vyšlo. Väčšina hikerov robí tento úsek za dva dni a nastúpať bude treba skoro 1400m.
Cítim sa však oddýchnutý, plný energie. Pobalím sa, navštívim rýchlo druhýkrát kadibúdku, idem si do spŕch pre powerbanku a pred deviatou odchádzam.
Inak kemp stojí 5$. Celkom to tu ujde, sú tu samé lavičky so sedením, kohútiky s vodou. Len zásuvky by mohli pridať. Musel som viackrát ísť do spŕch (kde sú zásuvky) s oboma powerbankami (na výmenu). Človek má aj trocha strach, že mu powerbanku niekto ukradne, ale tu sa asi nekradne. Sprchy sú dobrých 100m od môjho stanu.
Odchádzam a sám som zvedavý, ako mi to pôjde
Prvý cieľ je akýsi kemp, kde má byť voda. Je to cca. 9.5km a beriem si so sebou 2.5l vody.
Vodu je potrebné prefiltrovať (ja filtrujem vždy vodu, aj keď by som možno nemusel), je to trocha otravné a trvá to vždy istý čas. Ale oplatilo sa, celý čas na PCT som nemal ani jedenkrát črevné, či iné problémy.
Stúpanie ku kempu je cca. +200m. Mojím cieľom je prísť na obed sem k vode. A - ide to zatiaľ výborne a fakt sa mi šliape fajn. Batoh ani necítim, ramená nebolia a bedrové kĺby sa len občas pripomenú. Úplná pecka, v kopcoch si občas oddýchnem, ale pekne mi to odsýpa.
Tesne popoludní prídem do kempu, sadnem si na lavičku pri kempingovom stole. Na vedľajšom stole je kopa dobrôt a hlavne - chladená kola! Zázračný Trail Angel tu nechal nápoje, mandarínky, nejaké kekse. A to celkom bez nároku na odmenu. Dám si kolu, mandarínku a idem si uvariť výdatné jedlo - vietnamské ramen. Najem sa a urobím si aj kávu. Plánujem tu zostať max. dve hodiny. Vedľa sú aj WCka a voda z kohútika.
Ako tak dojedám, príde partia žien. Monica (57r., štát Washington USA), Denise (50r., Kanada) a Sondra (32r., štát Washington USA). Tieto tri idú spolu až do Kanady).
Ďalšie dve žienky s nimi – Kery-oke (67r., Aljaška USA) a Risé (63r., Aljaška USA) - to sú dve kamarátky, idú len časť PCT.
Prisadnú si ku mne a tiež k vedľajšiemu stolu. Nikdy nevideli nikoho zo Slovenska. A tak sa ma na všeličo vypytujú a spovedajú ma. Veľmi milá patria ľudí.
Ani by som tomu neveril, ale všetci spolu vytvoríme fantastickú partiu, s ktorou pôjdem (alebo s časťou partie) až do konca môjho výletu v USA.
Môj ďalší cieľ je voda na 6.6km, stúpanie cez 200m. Tam keď dôjdem, budem mať polovičku cesty do Mount Laguna za sebou. Možno, ak by som ešte potiahol nejaký ten kilometer do následného kopca, Mount Laguna vyzerá zajtra fakt nádejne.
Kery-oke a Risé vyštartujú ako rakety predo mnou. Ja za chvíľu (okolo 14hod) idem za nimi tiež. Ostatná trojica tam ešte zostáva, ale už sa balia.
Ide sa mi fakt fajn. Robím malé pauzy, hlavne aby si oddýchli ramená. Bolia ma tam, kde mám pásy od batoha. Na 6.6 km, okolo 16 hodiny, dokonca dobehnem jeden párik, ktorý som videl ráno v kempe. A tiež štartovali v ten deň ako ja, takže nie som tu najpomalší lempl. Obzerám sa, kde je voda - a dole hlboko v kaňone tečie rieka. To fakt?
Celý som vystrašený - tak teda dole týmto strmým zrázom nejdem a tým pádom zahyniem od smädu.
Chlapík to ale moc nerieši, popadne dve 2l fľaše a ani nie za minútu je pri vode. A kúpe si nohy! Tak to teda nie, aj ja chcem! Liter ešte mám, 2l budú stačiť. Ďalšia voda je až o 12km.
Zbehnem dole, naberiem vodu a máčam si nohy. Za chvíľu sem prídu aj tri moje nové kamarátky, čo išli za mnou.
Všetci naberieme vodu a vyjdeme hore k batohom.
A tu mám dilemu. Päťdesiat metrov späť som videl celkom fajn spot pre stan. Nie je ani na mape. Stále sme na úbočí kopca a vhodné miesta sú veľmi zriedkavé. Ďalšie vhodné miesto je Fred Canyon, miesto pre päť stanov. Je to asi 4km ďalej, plus 150m. To by som si, aj keď s vypätím posledných síl, možno aj trúfol.
Zrazu pricupitá k nám Risé, čo išla popredu. Vracia sa k nám, bez batoha. Vraví, že kúsok ďalej našli pekné miesto na kemp. A mne hovorí - join us (pridaj sa). Neviem, neviem, moc sa mi teda nechce spať s piatimi dievkami, čo keď ich pobudím v noci?
Viackrát mi opakuje, join us, join us, potom mi to povie aj Kanaďanka Denise), už mi je to aj trúfalé odmietať. Nakoniec sa podvolím, vždy je lepšie, ak je nás viac. Prídeme spoločne na cestu Kitchen road a tu odbočíme mimo PCT, smerom nadol asi 800m po asfaltke.
Skončíme na naozaj peknej lúke so stromami pri potoku. Všetci stavajú stany, aj ja, ale radšej trocha bokom. Tu stratím moju malú el. cigu. Pri vybaľovaní mi padne medzi listy. Tiež som si somár mohol vybrať inú farbu, ako tmavozelenú. Neviem ju nájsť, som nahnevaný, skúsim ju nájsť ešte ráno. Rozbalím stan ako všetci a na malej čistinke si neskôr varíme večeru. Celkom je tu zábava, aj sa špásuje, aj keď nie úplne všetkému rozumiem. Dal som si Lasagne, ale veľmi mi nechutili, tretinu som nedojedol.
Zotmie sa, prudko ochladí a okolo 20hod sme už všetci v stanoch a ide sa spať.
Dobrú noc.
predošlá časť: deň 6
nasledujúca časť: deň 8
moja "príprava" na PCT:
Ako som sa chcel stať hajkerom. Epizóda I. Časť I.
Ako som sa chcel stať hajkerom. Epizóda I. Časť II.
Ako som sa stal hajkerom. Epizóda II. Časť I.
