Už sme tam?
Ako sme sa takmer dostali do Bologne a ako sme sa tam aj naozaj ocitli vám hneď porozprávam.
Po 13-hodinovej únavnej ceste autom, sme prišli do mestečka Tolle (južne od Benátok). Presne to bolo v pláne, no môj mozog nevnímal nič, okrem strachu zo skúšky (prečítaj článok DEŇ 1 a 2). Kebyže sa ma spýtate, čo je v mestečku Tolle, viem vám povedať, že celé je to jedno veľké pole, krásy prírody a popri ceste vedie umelo vytvorený kanál, ktorý sa tiahne obrysom mesta.
Do Bologne sme nestopovali, zato sme sa museli dostať do Ferrara na vlak. Bolo už okolo 10:30 keď sme zistili, že vlak ide o 13:00 a v okolí nie je nič otvorené (až na malú reštauráciu za čias spred 90. rokov (vyzeralo to tam ako vrchol komunizmu), kde pannini obsahuje suchú šunku a čistú soľ. Túto 3,50 eurovú „dobrotu“ sme si kúpili a ľutovali každé sústo.
Máte čas? Urobte si kávu na zemi..
Na stanici som vytiahla mokku (naše krásne známe, od Maďarov požičané kotyogó), kávu, mlynček na kávu, hrnček, plynovú bombu (bola to skôr taká malá bombička) a samozrejme vodu. Pomocou menšej asistencie sme urobili jednu kávu a s Céčkom sme ju vypili napoly.
Ako čakáme čakáme, googlime a googlime, zistili sme, že v Taliansku platí ešte stále nariadenie o nosení rúšok vo verejnej hromadnej doprave (myslite na to) no my sme prišli pripravení a po čase sme zistili, že nariadenie síce platí, no ľudia ho ignorujú.
Do mesta Ferrara sme sa dostali nakoniec autobusom za 5 euro, čiže som to brala, akoby stopovací výlet ešte nezačal a ten low-cost bol ešte ďaleko za horami a dolami.
Tmavé ulice Bologne
Je to tadyyy...
Musím sa priznať, že som si toto európske mesto kultúry roku 2000, sídlo biskupa a najstaršej univerzity v Európe predstavovala inak. Keď pôjdete všímajte si tie arkády! To je to, čo je iné. Všímajte si tie budovy, sú masívne a tehla stará niekoľko desiatky rokov je odkrytá, čiže vidíte mestu až do špiku kostí.
Musím sa však posťažovať, že mesto je posprejované, tmavé a špinavé. Veľa miestnych ľudí hovorilo, že v stane spať je nebezpečne a peňaženky sú pre miestnych chuligánov ako soľ na dlani.
Počkať. Bologna či Pisa?
Nebolo to slávne Piazza Magiore ani Neptúnova Fontána čo ma zaujali. Tušíte už správne, že sú to dve šikmé veže Due Torri.
Vyššia z nich má 97,2m a je to najvyššia šikmá veža v Európe (kam sa hrabe Pisa?) a bola postavená už v začiatkoch 11.storočia.
A to nie je všetko! Ak nie ste astmatici, chorí, starí, nevládni, leniví alebo chudobní, za 498 schodov šlapania si zaplatíte 5 euro.
Ak ste náhodou ešte ale nepočuli plánuje sa výťah..teda prvé návrhy boli už v roku 1887 a 1888, no doteraz tam výťah nestojí.
Gelato?
Miestni nás nasmerovali do slávnej Cremeria la vecchia stalla, najstaršej zmrzlinárni v Bologni.
- Chute? Skvelý výber!
- Cena? 3 eurá za kopček (kombinujete dve chute, čiže primeraná cena za dva kopčeky nebíčka v papuľke)
Áno, áno, to všetko je veľmi lákavé, no môj údiv nastal pri vchádzaní. My sme teda ani nevošli, vo vnútri boli napchaní ľudia, bijúci sa o svoj podiel sladkého dobra.
Vyzerá to nasledovne. Vojdete, po ľavej strane máte kasu, kde si kúpite zmrzlinu. Podajú vám lístok, s ktorým sa potom posúvate v rade (nemá začiatku ani konca) s pánom, ktorý vás omylom chytí za zadok tak, že si ho ešte dvakrát stlačí (Céčkove: stand back ma pobavilo) a prekrikujete sa s dievčinou z instagramu kto chce akú príchuť...no nemiluj Talianov.
Stanovanie mimo kempingu je zakázané, spime pri ceste
Okolo polnoci sme sa vracali pre naše veci, ktoré sme si odložili v jednom hosteli. Pozeráme na GoogleMaps parky, všetku zelenú plochu, dokonca aj cintoríny, kde by sme mohli rozložiť stan. Nehľadali sme dlho, našla som jeden park, ktorý, vďaka pánu Bohu, ako jediný nebol oplotený (presne tak, Taliani si strážia svoje parky). Kráčali sme 20 minút aj s prestávkou, ktorá bola v podobe behania dookola, pretože GoogleMapy si robia z ľudí žarty a uvideli to miesto......
Kráčali sme pri chodníku, mapa nám ukazovala, že po našej pravici sa nachádza futbalové ihrisko. Obraciame krky doprava, vidíme obrovské metalové steny, na ktorých pravde podobne mali byť reklamy. Z chodníka za ne nevidno, ulica je síce rušná, ale miesto je nenápadné. Zájdeme kus za metalové panele...je to tam! Je tam val, ktorý oddeľuje futbalové ihrisko od ruchu cesty. Naše dokonalé miesto na rozloženie stanu. Bol to najpohodlnejší spánok, mali sme súkromie.
...ráno sme vstali neskoro, už zase.....kto to chodí okolo stanu... (čítajte už čoskoro DEŇ 4)
Deň 4
Krabicové víno a súkromný koncert. DEŇ 4 - Florencia
Predošlá časť
