Vulkanoturistika

Fascinujúce a zároveň desivé. Presne také sú sopky, jedny z najničivejších prírodných živlov na našej planéte. Sú obrazom úžasnej sily a krásy prírody, ktorý ponúka zažiť niečo viac, ako len dovolenku. Aktívne aj spiace sopky sú neustálym mementom moci planéty Zem.

Ak máte odvahu a láka vás takéto horúce bezpečne nebezpečné dobrodružstvo, tak určite neodoláte sopečnej turistike – vulkanoturistike. Tento nový trend aktívneho dovolenkovania by mohol byť pri troche šťastia aj naplnením sna pre tých, ktorí snívajú o magickom predstavení lávu chrliacej sopky. Samozrejme z tej najbezpečnejšej vzdialenosti! Sopky nájdeme po celom svete, na tých najzaujímavejších i najkrajších miestach planéty, ktoré sa rozhodne oplatí navštíviť, avšak v súlade s ekoturistickými pravidlami o ochrane životného prostredia.

Prečo navštíviť sopky

Výlet k sopke môže byť nielen nezabudnuteľným dobrodružstvom, ale aj lekciou z prvej ruky o tom, ako naša planéta vlastne funguje a v neposlednom rade i o tom, ako sa rodí história. S troškou šťastia zažijete dokonalé predstavenie prírody, ktoré určite neprekoná ani výlet do safari či plávanie so žralokmi. Ohnivá fontána chrliaca žeravú červenú lávu vysoko k oblohe, či obrovské mračná dymu vystupujúce ako láva valiaca sa do oceánu, budú vo vašich spomienkach nepochybne nezabudnuteľným zážitkom a dokonalým obrazom v galérii prírody. Činné sopky sú určite tým najväčším a pre mnohých aj najzaujímavejším dobrodružstvom pod holým nebom, ale ani spiace vulkány vo svojej ponuke nezaostávajú.

Ponúkajú širokú škálu prekrásnych a zvláštnych pohľadov na krajinu rozprestierajúcu sa v jej okolí, počínajúc neopakovateľným panoramatickým pohľadom na ostrov, cez majestátnosť zasnežených kužeľových vrcholov, až po holé lávové pustatiny pripomínajú hotové peklo.

Nielen dobrodružstvo a krása je to, čo robí zo sopiek inšpirujúce, nezvyčajné miesta plné neopakovateľných zážitkov a skúseností. Sopky sú aj akousi výzvou mysle, pretože nám dávajú možnosť nahliadnuť do významných geologických procesov priamo v akcii. Pretože práve vulkanizmus je jediným zo štyroch základných geologických procesov (plus erózia, tektonizmus a vplyv meteoritov), ktoré formovali tvar zemského povrchu. Sopky a ich činnosť však neformujú len tvar Zeme, ale aj smerovanie a chod ľudských dejín. Obrovské ničivé erupcie viedli k zániku civilizácii a zničili mnoho miest. Všetko to zlé však kompenzuje neuveriteľne úrodná zem v ich okolí. Odhady hovoria, že poľnohospodárstvo na takýchto zúrodnených pôdach živí približne 300 miliónov ľudí po celom svete.

Čo je sopka

V dávnych časoch sa sopky spájali s nadprirodzenými silami. Často používaný názov vulkán, ktorý prenikol do väčšiny európskych jazykov, je odvodený od mena ostrova Vulcano, súčasti Liparských ostrovov ležiacich severne od Sicílie. Keďže táto ostrovná sopka pomerne často vybuchovala, starí Rimania ju považovali za kováčsku vyhňu mytologického boha ohňa a kováčov, Vulkána, ktorý, keď v sopke pracoval, tak sa ostrov chvel a lietali z neho iskry.

V dnešnej dobe by už takého vysvetlenie určite nepostačovalo. Po rokoch vedeckých výskumov vulkanológovia sopku definujú ako „geomorfologický útvar vytvorený magmou vystupujúcou na zemský povrch, pod vodu či dokonca pod ľad.“

Dno sopky leží stovky metrov pod zemským povrchom, kde sa teploty pohybujú od 650 do 1 200 stupňov Celzia. Je teda celkom prirodzené, že pod vplyvom takejto naozaj vysokej teploty sa niektoré horniny tavia a potom stúpajú k povrchu, hromadia sa v magmatickom krbe, ktorý je považovaný za jadro sopky. Z magmatického krbu vystupuje nahor prívodový (hlavný kanál) kanál − sopúch. Sopúch spája zásobník magmy s kráterom na vrchole sopky a na povrchu Zeme je ukončený sopečným kráterom, ktorý tvorí vrcholovú časť sopečného kužeľa.

Jednoducho povedané, magma vo vnútri zemskej kôry občas stúpa a zhromažďuje sa na určitých miestach. Ak postupne dosiahne zemský povrch a vytryskne von, vznikne sopka.

Supersopky

Vo svete sa nachádza aj niekoľko supersopiek, ktoré dokážu vymrštiť popol do viac ako 40 kilometrovej výšky, a to neuveriteľnou rýchlosťou. Jediná erupcia takejto supersopky môže zmeniť celý život na Zemi. Vymrštené sírové plyny a popol dokážu dokonca zacloniť aj slnečné svetlo a znížiť teplotu na Zemi. Poslednou supersopkou, ktorá explodovala pred 74 tisíc rokmi, bola Toba na Sumatre. Neskutočné množstvo popola vtedy zaclonilo slnečné svetlo na šesť dlhých mesiacov, čo malo za následok globálnu katastrofu s dramatickými dôsledkami na život na Zemi. Pokles teploty viedol k zmenám životného prostredia a k vyhynutiu mnohých živých organizmov.

Nielen špice

Sopka nie je len pohorie so špicatými vrcholmi, nemusí totiž vyzerať len takto. Môže byť aj okrúhla či plochá. Tvar sopky závisí od zloženia vytekajúcej magmy. Kým hustá magma vytvára strmý kužeľ, z riedkej magmy vznikajú zase naopak ploché sopky.

Zem a magma

V škole sme sa učili, že Zem tvorí pevná zemská kôra, pod ktorou sa nachádza zemský plášť. Jeho veľkú časť tvorí tiež pevná látka, ale vysoké teploty a hmotnosť majú na svedomí, že sa čiastočne taví, pričom tieto roztavené časti sú známe ako magma. Pred miliónmi rokov tvorila Zem už spomínaná magma, teda roztavená žeravá látka, ktorá postupne vychladla a tak vznikla pevná zemská kôra. Neskôr vedci prišli na to, že Zem nikdy úplne nevychladla a dodnes sa v nej nachádza vriaca magma. Keď vystúpi prasklinami v zemskej kôre na povrch, hovorí sa jej láva. Láva môže byť buď riedka a vytvárať do červena rozžeravený prúd, ktorý sa rozteká do vzdialenosti mnohých kilometrov, alebo hustá, mazľavá a lepkavá, pripomínajúca asfalt, ktorá sa rozteká pomaly.

Najnebezpečnejšie sú však vybuchujúce sopky. K výbuchom dochádza v prípade, že magma je bohatá na plyn. Vtedy sa vytvára vriace mračno či presnejšie pyroklastické prúdy popola, pozostávajúce z prehriateho dusivého popola, otravných plynov a veľkých blokov hornín, ktorých rýchlosť dosahuje od 150 do 500 km/h a zabíja všetko živé. Historicky najznámejšie pyroklastické prúdy uvoľnil výbuch sopky Vezuv v Neapolskom zálive v roku 79. Pri mohutnom výbuchu bolo hustou vrstvou popola zavalené aj rímske mesto Pompeje, v ktorom sa udusili tisíce ľudí. Mesto ako také však ostalo neporušené. Hustá vrstva popola ho zakonzervovala.

Sopky a ich miesta

Sopky nevznikajú len tak hocikde. Svoje miesta si „vyberajú“ v presne určených bodoch zemskej kôry zbrázdenej dlhými trhlinami. Magma vzniká tavením vrchného plášťa alebo hornín spodnej časti zemskej kôry za vysokých teplôt. Tento proces sa však odohráva len v určitých oblastiach, napríklad tam, kde sa dotýkajú jednotlivé litosférické dosky alebo kde sú hlboké poruchy v zemskej kôre. Zistilo sa, že povrch Zeme je rozdelený na rozľahlé pevné bloky, nazývané litosférické dosky plávajúce na plastickej alebo žeravo tekutej astenosfére.

Základom týchto dosiek je litosféra, teda zemská kôra a časť vrchného plášťa, ktorá sa delí na 12 litosférických dosiek. Na niektorých doskách leží len oceán, na iných pevnina alebo sú oceán aj pevnina na jednej litosférickej doske. Mnoho sopiek vzniká v miestach vzďaľovania sa alebo kolízie dosiek, na miestach, kde sa jedna doska zasúva pod druhú či dokonca uprostred dosiek nad tzv. horúcimi bodmi (napríklad sopky na Havajských ostrovoch). Väčšina sopiek sa nachádza popri okrajoch litosférických sopiek alebo na dne oceánov. Na pevnine, ďaleko od okrajov týchto dosiek, nájdeme len málo sopiek.

VIETE, ŽE?

  • bez sopiek, ktoré v podstate fungujú ako bezpečnostné ventily v zemskej kôre, by naša planéta vybuchla
  • na zemi je ešte stále činných viac ako 1 500 sopiek
  • najviac sopiek leží na dne Tichého oceánu (10 000 sopiek vyšších ako 1 000 metrov)
  • najpravidelnejšie vybuchujúcou sopkou je Fournaise na Reunione (k životu sa prebudí asi jedenkrát za dva roky)
  • sopečná erupcia na ostrove Théra v 2. tisícročí pred n. l., ktorá mala katastrofálny dopad na obyvateľstvo Kréty, podnietila aj vznik legendy o ostrove Atlantída
  • v okolí sopiek je veľmi úrodná pôda
  • síra z okolia sopiek sa môže použiť pri výrobe liekov
  • geotermálne teplo z magmy sa používa na výrobu elektrickej energie a zohrievanie skleníkov

Pred cestou − na vlastnú päsť

Ešte predtým, ako sa začnete na svoje sopečné dobrodružstvo pripravovať, vyberte si spôsob svojej výpravy. Vycestovať za nádhernými sopkami môžete totiž dvoma spôsobmi. V prípade, že sa radi spoliehate sami na seba a ste telom a dušou fanatický dobrodruh, tak sa môžete do sveta až k samotným vrcholom sopiek vydať na vlastnú päsť. V takom prípade si urobte dôkladný rešerš o zvolenej destinácii, teda vašej sopke.

Poznatky sú totiž pri návšteve sopiek nesmierne dôležité. Bez dôkladnej teoretickej prípravy sa môžete veľmi ľahko dostať do nebezpečenstva. Začnite tým, že si prečítate o jej minulých „výčinoch“. Pre každú sopku platí, že to, čo predviedla v minulosti, je schopná zopakovať aj v budúcnosti. Keďže sopky sú viac menej nepredvídateľné, štúdie o ich erupciách z minulosti vám naznačia, čo všetko je v ich prípade možné aj nemožné.

Je známe, že aktivita sopiek sa môže zmeniť aj bez akéhokoľvek varovania. V mnohých prípadoch nás vulkán, aj keď iba maličkosťami, ale varuje. V záujme vlastnej bezpečnosti zbierajte informácie o úrovniach bežných varovných signálov „pred búrkou“ danej sopky. Napríklad jej explozívnu aktivitu môže podnietiť zemetrasenie alebo padanie kameňov či skál. V súvislosti s tým nezabúdajte na to, že nie všetky sopky sú monitorované vedcami. Neexistencia dôkazov neznamená neexistenciu erupcie. Informujte sa aj o možných nástrahách a nebezpečenstvách (teda okrem už spomínanej erupcie) v sopečných oblastiach.

Sopky si napríklad vytvárajú i vlastné počasie, zastihnúť vás môže extrémne teplo alebo zima, víchrica, hustý dážď, kyslý dážď, blýskanie. Nepodceňujte ani výškovú chorobu, možnosť, že zablúdite, nerovnomerný a miestami nestabilný terén, nebezpečné rastliny, zvieratá a hmyz. Niektoré oblasti sú vysoko rizikové z hľadiska krádeží, únosov, napadnutí, občianskych nepokojov a podobne. To všetko sú informácie, ktoré by ste pred cestou mali rozhodne mať.

K teórii nakoniec pridajte aj potrebnú výbavu, v ktorej nesmie chýbať bezpečnostná prilba, mapy, kompas, GPS, vhodné oblečenie, vhodná obuv, rukavice a plynová maska. Pribaľte si aj nevyhnutné profylaktické (preventívne) a imunitu podporujúce lieky a prípravky. Cestovanie do nových oblastí nastoľuje aj riziko rôznych ochorení, akými sú malária, týfus, otrava z jedla a mnoho ďalších.

Pre tých pohodlnejších

Sú rôzne agentúry, ktoré celé vaše dobrodružstvo naplánujú za vás (napríklad Volcano Discovery Tours-www.decadevolcano.net, Volcano Adventure Travel-www.volcanolive.com). Na mieste určenia na vás čaká luxusné ubytovanie a samozrejme skúsený sprievodca, ktorý vás dovedie k sopke. Preto nebude na škodu urobiť si malý prieskum o skúsenostiach sprievodcu a agentúry ako takej. Napríklad na internete určite narazíte na zážitky tých, ktorí s danou agentúrou už takýto výlet absolvovali. Aj tu však platí, že sopky sú nepredvídateľné a ani ten najskúsenejší sprievodca nie je jasnovidec. Takže úplnú bezpečnosť, teda najmä v prípade činných sopiek, vám nikto zaručiť nemôže.

Počas cesty

Počiatočnou prípravou v teple vášho domova sa však starosť o vlastnú bezpečnosť rozhodne nekončí. Skutočné dobrodružstvo sa totiž začína až v teréne. Ak sa budete držať bezpečnostných pravidiel, nepodceňovať ani tú najmenšiu maličkosť a nepreceňovať svoje sily, úspech máte na dosah.

Skôr, ako podniknete výstup k samotnému vrcholu sopky, pozorujte ju minimálne 24 hodín. Niekedy sú dokonca potrebné aj dva či tri dni pozorovania pred výstupom. Oblečení v pohodlnom a vhodnom odeve s prilbou na hlave, kompasom, navigačným systémom, plynovou maskou, jedlom a vodou v batohu a únikovým plánom v hlave, ste v podstate pripravení vydať sa za svojimi vlastným sopečnými zážitkami. Vynikajúcou pomôckou pri výstupe po neznámych cestách je značenie si cesty (navigačný systém môže občas sklamať).

V situácii, keď si nedovidíte ani na špičku vlastného nosa, si radšej sadnite a vyčkajte, kým sa podmienky viditeľnosti vylepšia. Nevstupujte do zakázaných oblastí, mohlo by vás to stáť aj život. Spoliehajte sa sami na seba a neočakávajte, že niekto bude pre vás riskovať svoj život a skákať vám na pomoc do nebezpečnej zóny. Čím bližšie k otvoru sopky idete, tým väčšiemu riziku sa vystavujete. V blízkosti do 100 metrov od otvoru sa nachádzate v zóne, kedy by aj menšia erupcia mohla byť pre vás osudová. Pravdu povediac, najlepšie bude, ak sa tejto zóne vyhnete, prípadne v nej pobudnete len niekoľko minút.

Rizikové zóny v okolí aktívnych sopiek

  • Extrémne riziková zóna – oblasť v bezprostrednej blízkosti (od 0 do 100 m) od aktívneho sopúchu, nazývaná aj zóna smrti. Už malá erupcia môže pre vás byť v tejto zóne životu nebezpečná.
  • Vysoko riziková zóna – oblasť na okraji krátera (od 100 do 300 m), kde máte pri erupcii väčšej ako normálnej 50 percentnú šancu na prežitie. Zvyčajne je najbližšou zónou, ktorú by ste v podstate mohli za ideálnych podmienok dosiahnuť pomerne bezpečne.
  • Stredne riziková zóna – oblasť v okolí od 300 m do 3 km, v ktorej môžete pobudnúť aj niekoľko hodín. Avšak s tým, že budete sústredene pozorovať aktivitu sopky a pridržiavať sa rád sprievodcu.
  • Nízko riziková zóna – oblasť od 3 do 10 km, ktorá predstavuje nízke riziko zranenia pri erupcii.
  • Bezpečná zóna pre obyvateľov – vo vzdialenosti viac ako 10 km by

Akú sopku si vybrať?

Pri výbere sopky zvážte, samozrejme okrem finančných prostriedkov, svoju fyzickú kondíciu. Na jej základe si totiž vyberáte náročnosť sopečných výstupov. K niektorým sopkám je prístup pomerne jednoduchý, k iným zasa náročnejší. Výstupy označené ako ľahké sú v podstate vhodné pre každého. Nevyžadujú si žiadne špeciálne horolezecké či turistické skúsenosti. Nečaká tam na vás teda žiadna náročná túra. Výbornou destináciou sú napríklad talianske sopky Vezuv a Etna, sopka Mayon na Filipínach či Krakatau v Indonézii.

Stredný stupeň náročnosti výstupu si vyžaduje už vyššiu úroveň fyzickej zdatnosti, dobré zdravie a skúsenosti s dlhšími turistickými výletmi. Rozhodne to nie sú výstupy pre ľudí so sedavým spôsobom života. Ak si teda trúfate na takéto, neraz aj celodenné výlety, navštívte napríklad taliansku sopku Stromboli, sopky Merapi a Talag v Indonézii, havajskú sopku Kilauea či Ol Doinyo Lengai v Tanzánii. Sopečná expedícia je úroveň, ktorá si vyžaduje dobré skúsenosti s turistikou v náročných terénoch aj za nie veľmi ideálnych podmienok, ako sú extrémne teploty, silný vietor či hustý dážď. Odmenou za takéto náročné výstupy sú samozrejme tie najzaujímavejšie miesta na svete, napríklad indonézske sopky Kerinci a Semeru.

Horúce tipy...alebo kam vyraziť

K najvychytenejším destináciam vulkanoturistiky patria rozhodne Filipíny, ktoré sa ako prvé rozhodli speňažiť svoje sopečné bohatstvo a tiež Havaj. Lákavé je nepochybne aj Mexiko, Japonsko, Tanzánia, Jáva a Guatemala. Pre tých, ktorí radšej obdivujú krásy Európy, sa ponúka Taliansko a Grécko. My vám ponúkame zopár destinácií, ktoré kombinujú geologické divy, nádhernú prírodnú scenériu a kultúrne bohatsvo.

 

  • Fudži, najslávnejšie pohorie na svete a zároveň najvyššia hora Japonska, ktorej elegantný kužeľovitý vrchol počas dlhého obdobia v roku pokrýva sneh. Väčšinu dní je síce zahalená mračnami, ale ak budete mať šťastie na čistú oblohu, tak ju uvidíte aj z Tokia, vzdialeného 100 kilometrov. V súčasnosti je Fudži považovaná za aktívnu sopku s malou pravdepodobnosťou erupcie. Prvý zachovaný záznam o jej erupcii pochádza z roku 800 pr.n.l. Posledný raz vybuchla v roku 1707, kedy bolo Tokio (vtedajšie Edo) pokryté vrstvou popola. Sopka je pre návštevníkov prístupná po celý rok. Dostať sa k nej môžete šiestimi upravenými cestičkami.
  • Kilauea, jedna z najnavštevovanejších a najaktívnejších sopiek na svete. Nachádza sa na Havajských ostrovoch. V havajských legendách je označovaná za sídlo bohyne ohňa Pele. Prvé doložené správy o erupcii pochádzajú z roku 1750. Erupcie sú zvyčajne pokojné, teda až na tú z roku 1990, kedy boli zničené dve mestá v okolí.
  • Popocatepetl v preklade z reči indiánov znamená fajčiaca fajka. Táto sopka je v pokoji v podstate od roku 1928, občas z nej však vystúpi oblak dymu. Je to aktívna sopka vzdialená 70 km juhovýchodne od hlavného mesta Mexico City a druhý najvyšší vrch Mexika, ktorého vrchol pokrýva trvalý ľadovec.
  • Hora Svätej Heleny alebo len jednoducho Svätá Helena sa nachádza v pohorí Kaskádových vrchov v USA, presnejšie v štáte Washington. Známa je predovšetkým svojou katastrofickou erupciou z roku 1980, považovanou za najničivejšiu sopečnú erupciu v USA.
  • Etna, kráľovná medzi európskymi vulkánmi, s výškou 3 350 metrov je najvyššou aktívnou sopkou v Európe. Nachádza sa na východnom pobreží Sicílie. Najstarší záznam o sopke pochádza zo staroveku. Posledná katastrofická erupcia sa udiala v marci roku 1669. Po erupcii v roku 1923 zostala láva horúca až 18 mesiacov.
  • Vezuv, jedna z najznámejších sopiek sveta a súčasne jediná činná sopka na európskej pevnine. Vypína sa východne od talianskeho mesta Neapol a je považovaná za jednu z najnebezpečnejších aktívnych sopiek sveta. V rokoch 1841-1845 na nej vybudovali prvé vulkanologické observatórium svojho druhu na svete. Od roku 1944 je pomerne v pokoji, aj keď sa v roku 1980 na chvíľu prebrala a v okolí Neapolského zálivu sa triasla zem.
  • Krakatoa, sopka ležiaca v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Známa je svojou ničivou erupciou z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a v tom čase ovplyvnila počasie na celej Zemi. Ohlušujúci výbuch bolo počuť až v Austrálii, vzdialenej 3 200 kilometrov. Oblasť v okruhu 280 kilometrov bola dva a pol dňa zahalená v úplnej tme.

Viac info Rosaly Lopes: The Volcano Adventure Guide www.volcanoes.com, www.volcano.si.edu/world

- uverejnené v časopise MIAU, prevzaté so súhlasom MIAU, www.miaumagazin.sk