Moje prvé stopovanie. SOS študentka v núdzi- DEŇ 1. a 2.

  • Je Baltik v Taliansku?...Nemyslím si!

22.8.2022 bol už druhý deň čo neprestajne lialo ako z krhly. Bol to štvrtý deň po obhajobe mojej bakalárskej práce (už nikdy viac prosím) a my sme sa vybrali na Baltik.

Nemyslite si teraz, že sme išli len tak na dovolenku do malinkých troch štátov, nie. Chystali sme sa na stopovanie a spanie v stane. Po zvážení všetkých prírodných ale aj ľudských katastrof, sme nakoniec zhodnotili, že čo sa má stať, to sa stane...

Céčko býva vo Vroclave v Poľsku (je to Poliak) a preto sme sa rozhodli začať tam. Išli sme do potravín, kúpili „garbage coffee“ ako to ja volám (viete tá ľadová káva plná cukru...milujem ju!) a zobrali kartón z obchodu. Na kartón sme napísali WWA, čiže skratka Varšavy a kráčali sme na miesto, odkiaľ sme mali stopovať.

Začalo pršať, neskôr liať. Boli sme premočení do nitky, bola nám zima, lebo aj napriek tomu, že bolo leto, august v Poľsku dokáže byť zradný a veterný.

Autá okolo nás prechádzali, akoby sa nechumelilo. Tváre vodičov ukazovali prekvapenie ale aj ľútosť. Ukazovali rôzne znaky, buď že zostávajú na mieste, alebo rôzne chmaty rukami, na ktorých sme sa dobre pobavili. Po dvoch hodinách sme sa už tak veľmi neusmievali, práve naopak. Boli sme unavení a hladní.

*takto sme sa vracali zmoknutí domov

Pešo sme sa vracali 25 minút domov, kde už Céčkova mama čakala vo dverách, jej pohľad hovoril za všetko. Dali sme si kávu, raňajky, usušili sme sa a plní sklamania sme sa pobrali zaviesť Céčkovu mamu do nemocnice (na pohotovosti ležal jeho otec).

NASTALA CHYBA...

V krátkosti vám poviem, že ma čakal veľmi nepríjemný telefonát zo školy. Moja bakalárska práca a celá obhajoba nemôže byť uznaná, pretože nemám dokončený jeden povinný predmet z druhého ročníka...ČO?

Teoreticky som vôbec nemala byť pripustená k obhajobám, nemala som dostať titul, aj keď som obhájila a všetky podmienky splnila. Písala som kade komu, snažili sme sa písať profesorovi z Chorvátska kde som bola na programe Erasmus plus..neúspešne.

Kontaktovala som teda profesora daného predmetu, či by som mohla robiť skúšku, čo sa mi samozrejme nechcelo (mal sa začať náš Baltik trip).

Profesor mi povolil skúšku, dal mi dva dni a 12 prezentácii a takmer 600 strán materiálu na učenie.

Večer sme ešte dokúpili všetky instantné veci, potrebné na stanovanie a vlčí hlad.

instantné jedlo z Biedronky

ZMENA PLÁNU

Na druhé ráno sme sa zobudili veľmi neskoro na to, že človek sa má pozbierať a pripraviť sa na stopovanie a spanie v stane. O 10:00 sme stáli na tom istom mieste, zase pršalo. Samozrejme sa muselo niečo pokaziť a každý deň začína s novými príhodami, Céčko si zabudol peňaženku s dokladmi. Vracať sa nám nechcelo, brat mu povedal, že mu ju donesie. Aby nebolo málo, jeho bratovi zastalo auto pred bránou, že vraj málo paliva. Nič to, príde na skútri. Trochu mu to trvá, ten skúter môže ísť maximálne 20km/h.

Všetko už máme, môžeme pokračovať. Nikto nič..

Céčko zrazu dostáva telefonát od kamaráta. Jeho iný kamarát ho videl (ževraj s „čajkou“) stopovať do Varšavy a že či nechceme zmeniť plány, lebo on ide auto do Bologne v Taliansku.

Prichádza náhle nadšenie, no neprejavím ho najprv, naozaj som chcela ísť na Litvu a do Estónska, dokonca máme aj playlist na spotify (...a taktiež toho chalana nemám v láske).

Céčko dostáva môj súhlas, Litva sa mení na Taliansko.

Nasledujúce časti:

Ako sme (ne)šli stopom a takmer sa (ne)dostali do Bologne. DEŇ 3

Krabicové víno a súkromný koncert. DEŇ 4 - Florencia