S hradmi s názvom Falkenstein to nie je vôbec jednoduché. Trochu ako Starý hrad u nás. Jeden, vôbec nie je ruina, je veľmi pekne zachovaný a majú ho v Spolkovej republike Nemecko, západne od mesta Halle. Ešte jeden v Nemecku je v prírodnom parku Horný Dunaj, ten už je skutočne mimo prevádzky. Tretí je v Rakúsku blízko hraníc s Českou republikou, južne od mesta Znojmo. Ruiny vyhrávajú v pomere 2:1. Falkenstein v Rakúsku je tiež ruina. Malebná, udržiavaná, zakonzervovaná, na kopci, ktorého úbočia atakujú vinice. Oblasť sa volá Weinviertel a je zrkadlovým obrazom južnej Moravy s jej vinicami a sklípkami. Ponuka vín od malovinohradníkov je tu fakt široká.
Z rokov znamenajúcich dejiny
Na výraznom kopci nad dedinou Falkenstein postavili prvú pevnosť už okolo roku 1050. Predpokladá sa, že jej staviteľmi boli prisťahovalci z Bavorska. Tých sem pozval Heinrich III. Čierny, aby kolonizovali úrodnú, ale pustú krajinu. Mimochodom, ak by niekoho zaujímal prívlastok Čierny pri mene tohto nemeckého kráľa, tak to bolo údajne pre jeho výrazne tmavšiu farbu pokožky.
V roku 1106 sa hrad spomína v súvislosti so svadbou Leopolda III. Babenberského s dcérou cisára Heinricha IV., volala sa Agnes, ako majetok kráľa, ktorého správu vykonávajú zemské kniežatá. Na tom sa nič nezmenilo až do polovice 16. storočia. Výkonu správy treba rozumieť tak, že kráľa, ktorý potreboval finančné prostriedky, hrad a k nemu priľahlé panstvo upísal ako záruku za pôžičku od vlastnícky dobre disponovaného rodu. Tak sa hrad spomína v súvislosti s Liechtensteinmi, Fünfkirchenmi a v roku 1572, ako predmet predaja, kedy kráľ Maximilián II. tento predal Hansovi Freiherrovi von Trautson. Vojak, plukovník, prestaval hrad v renesančnom slohu a spravil z neho svoje opevnené sídlo.
Ťažko posúdiť, či opevňovacie práce boli nedostatočné, alebo zlyhala posádka hradu, ale v roku 1645 hrad dobyli švédske vojská. Švédi v Čechách! Ak ste si ich spojili s tridsať ročnou vojnou v mene viery, ktorá bola rovnaká pre všetkých, len z pohľadu tých „druhých“ krajšia, trafili ste sa. Boje prebiehali na území strednej Európy a dotkli sa aj súčasného Rakúska. Severania hrad nezničili. Podľahol až „samoúpadku“ na začiatku 18. storočia. Sami vlastníci ho využili ako zdroj stavebného materiálu (keď sa k vlastníkom pridali aj dedinčania, títo zamurovali hradnú bránu). Posledný vlastník, Maximilian Vrintse, do rúk, ktorého prešiel v roku 1850, sa mohol pýšiť romantickou zrúcaninou.
Posledný vlastník, to nebola úplne správna informácia. Pretože pán Georg Thurn-Vrints, súčasný vlastník je v podstate posledným (zatiaľ). Jeho zásluhou vznikol spolok na ochranu a zveľadenie hradu a od roku 1992 ho sprístupnil verejnosti. V súčasnosti za mierny poplatok (v roku 2024 to boli 4 eur). Vzhľadom k tomu, že cesty a chodníky v obvode hradu sú dobre upravené, k dispozícii má návštevník posedenie a stoly a skutočne čisté a funkčné toilety, vstupný poplatok sa oplatí uhradiť bez reptania.
Príbeh Anabaptistov na Falkenštejne
V roku 1539 bolo na hrade uväznených 150 stúpencov anabaptistického (novokrsteneckého, tiež habánskeho) hnutia z Viedne. Ich osud bol vopred daný. Z hradu ich mali odviesť do Terstu, prístavného mesta na brehu Jadranského mora a tam mali byť predaný do otroctva na galejné lode. Ich osud ako prvý zachytil hutterský kronikár Kaspar Braitmichel. Tomu sa podarilo z hradu utiecť. Nešťastné udalosti opísal aj Jan Luiken v Zrkadle mučeníkov ( The Martyr Mirror, Märtyrerspiegel, Holandsko 1685). V jeho príbehu nevystupujú žiadny známi mučeníci, ani svätí, len obyčajní ľudia, ktorí „neodvolali“. V priestoroch hradu nazvaných Anabaptistická klenba sú prezentované životopisy, piesne a dokonca aj listy odsúdených. Na nádvorí hradu zasa zväčšený trup historickej galéry, ktorej veslári boli otroci.
Na návštevu
Na návštevu sa oplatí zájsť. Hoci, hradné ruiny sú stále ruiny a keď ste ich už videli priveľa, nebudú pre vás žiadnou novinkou ani zachované plastické doplnky interiéru časti rytierskej sály. Môžete však porovnávať! Čo by sa zišlo sprístupniť na našich ruinách, aby boli rovnako atraktívne. Možno pohodlné parkovanie a funkčné toilety.
Otváracie hodiny:
Apríl – október
Každý deň od 10.00 hod. do 18.00 hod.
V prípade nepriaznivého počasia, alebo vopred objednaných spoločenských akciách je areál uzatvorený.
