Ako som sa stal ozajstným hajkerom. Pacific Crest Trail 2022. Deň 2

3. marec 2022

Vstávam už o štvrtej hodine rannej, som už nejaký čerstvý. Za to asi môže ten časový posun.

O 6:30 schádzam dole na raňajky, je to zhruba štandard ako u nás. Len taniere sú tentokrát papierové a príbor je plastový. Asi kvôli kovidu. Dáva to zmysel.

Niečo po siedmej ráno som zbalený a idem pešo späť na železničnú stanicu, odkiaľ som včera išiel Uberom sem na hotel. Je to pekná prechádzka, asi 25 minút. Kupujem si lístok do San Diega, stojí 28.65$.

8:01 prichádza vlak Amtrak a už aj cestujem. Sadám si vpravo, pretože cesta má ísť popri oceáne. A naozaj, za chvíľu už sme pri oceáne a niekedy sú koľajnice len 2-3m od vody. Neuveriteľné. Vynárajú sa veľmi pekné scenérie, okno v kupé mohlo byť ale čistejšie. Mnoho surfistov je už na vode a sú aj pekné vlny. Ako im závidím!

Po dvoch hodinách prichádzame do Old Townu v San Diegu. Vystupujem a idem pešo asi 20 minút do najbližšieho AT&T obchodu. Tu poprosím šikovného mladého muža, nech mi všetko natipuje, naťuká do telefónu a všetko vybaví. Vybral som si 40$ balík mesačne (až na konci môjho výletu som zistil, že cena je bez dane), neobmedzené hovory (len v US) a malo by tam byť 10GB dát. Ale nie - je tam dokonca 15GB! To ma poteší. Určite sa mi to zíde. Mladý muž ma naučí, ako používať dve karty naraz a ako vypínať a zapínať dáta a hovory. Mladý muž bol naozaj šikovný. Vyjdem von z obchodu, prejdem asi 10m a už mám prvý hovor na US číslo! Očakávam reklamný telefonát, určite potrebujem nejakú poistku, alebo investovať do akcií. Ale nie – je to ten mladý muž, že zabudol odo mňa vytiahnuť 15$ registračný poplatok a či by som bol taký láskavý, vrátil sa a doplatil to.

Neviem, či aj neplakal, pretože je len na brigáde a možno ho za to aj vyhodia!

Samozrejme, že sa vrátim a vybavili sme to.

Po vybavení e-sim karty si dávam kúsok odtiaľ môj prvý hamburger - menu. Cena okolo 11$, nebol to však žiadny kulinársky zázrak. Oproti nájdem Starbucks, objednám si malé espresso s mliekom. Len tam tá kača nemusela dať to mlieko studené. Celá káva bola vlažná a nechutila mi. Musím si dať na to nabudúce pozor.

Je 12 hodín a zistil som, že môj hotel má check-in až o 15 hodine, preto sa tu motám. Nakoniec na mňa prichádza únava a tak sa mi nechce ísť električkou a autobusom do hotela, ako som pôvodne plánoval a beriem Uber za 15.28$ a za 15 minút som v hoteli. Vyskúšam, či ma nezoberú skôr. Recepčný je zlatý a hneď sa pýtal mexickej upratovačky, či sa dá skôr ubytovať. Vraví napokon, že do hodiny bude izba hotová.

Oproti mám nákupné centrum - a takých som dnes videl asi tisíc. Je to tu štandard a tuším sa to rozbieha aj u nás - je to také elko s obchodmi, vstup je do každého obchodu zvonka a v strede je parkovisko. Tu presne naproti hotela je jedno také, je tam asi 17 obchodíkov. Poteší ma zubár, síce neviem načo, ale hneď na kraji je BBQ-BURGERS-BEERS. Tak tam teda dnes večer musím ísť niečo ochutnať.

Stále nasávam tú atmosféru tohto kraja. Stále je tu čo obdivovať. Veľmi sa mi páčia domy, bytovky a rôzne objekty v stredomorskej, či akej architektúre. Všetko väčšina v decentných pieskových farbách, fakt pekné. Všade vidím veľké autá, častokrát pri mne zarachodí nejaký 6 litrový motor a ja sa zľaknem. Nikto tu nechodí pešo. Len sociálne prípady, bezdomovci, pochybné indivíduá a ja. Cez deň je to fajn, v noci by som sa ale bál.

Ako si tak čakám vonku v prístrešku na prípravu izby, rozmýšľam, že nemám vlastne žiadnu vodu. Odložím si batožinu na recepcii a vyberiem sa oproti do centra, že si nájdem nejaký obchodík, kde si vodu dokúpim - ale neuveriteľná vec -

vcuclo ma do BBQ-BURGERS-BEERS.

No keď už som teda tu, ochutnám dve pivečká, každé iné. Každé stojí 7$, ale čo už. Pivo je pivo. Idem platiť, mám v ruke 15$, veď aj tringelt treba dať. Servírka počíta účet pri mne na tablete a suma je 15.10$. Trocha ma tým zaskočí, dám je 17$. Neskôr som zistil, že všetky ceny sú uvedené bez dane (teda aspoň v reštauráciách). Tá daň je tu v Kalifornii 7.75% (u nás 20%, že?), takže preto to bolo viac. Tu do BBQ ešte neskôr zbehnem na večeru a pivko.

Vyberiem sa k hotelu, recepčný už na mňa máva, že room is ready. Šupnem mu po pultíku 10$, v priebehu 10ms ich schramstne a ja dostávam klasickú motelovú izbu, presne ako to poznám z filmov. Je na druhom poschodí. Hneď si ľahnem do postele na dve hodinky a okolo 17hod sa vyberiem pešo do REI (asi najväčší, či najlepší outdoorový obchod tu v US, niečo ako Decathlon) dokúpiť posledné zásoby, ktoré mi chýbajú.

V REI si kúpim nafukovaciu karimatku, pekný klobúk, okuliare, jedlo na tri dni (kurnik, ale je to tu dosť drahé), energetické tyčinky a nejaké mlsnotky. Ale nastáva veľký problém - nemajú plynovú kartušu. Celý som vydesený, bez kartuše si vôbec nebudem vedieť nič uvariť, ani jedlo, ani kávu. Nedá sa nič robiť, na zajtra mi pribudne jedna úloha naviac - zohnať v okolí môjho hotela plynovú kartušu.

Zhruba všetky ceny sú tu dvojnásobné oproti Slovensku. Či už jedlo, niektoré potraviny, ubytovanie, Uber a tak. Ale s tým som počítal. Na PCT už nebudú také veľké výdavky, stačí len dokupovať jedlo.

Z REI si beriem Uber (do 10$), nakoľko je už tma, mám veľkú tašku a chcem aj stihnúť večeru oproti v BBQ, pretože tam o 20 hodine zatvárajú. Dávam si burger menu s názvom Americký sval a k tomu aj dve pivečká.