Pacific Crest Trail (Pacifická hrebeňovka) je 4 280 km dlhá diaľková turistická trasa vedúca naprieč celými USA pozdĺž západného pobrežia od mexickej hranice až po hranicu kanadskú. Ako vôbec prvý Slovák prešiel túto trasu Miloslav Daníšek. Pešo z Mexika do Kanady, celkovo približne 4 280 kilometrov za 174 dní. To je okolo 5 miliónov krokov, zodraté 4 páry topánok. Ľad, oheň, komáre, bolesť, strach, eufória, depresia, radosť, osamelosť, slzy, brufen, rešpekt… Tu vám prinášam rozhovor s Milom pre Dobrodruh.sk
Aký to je pocit, byť vôbec prvým Slovákom, čo absolvoval tak legendárny trek?
Je to taký príjemný bonus k tomu obrovskému zážitku, akým je absolvovanie PCT. Človek je súťaživý tvor, takže vždy ho niečo také poteší.
Rozmýšľal si niekedy nad tým, ako je možné, že nikto nikdy pred tebou zo Slovenska túto trasu neprešiel? Sme predsa národ pomerne zdatných turistov... Môže to byť otázka financií, odhodlania...?
Premýšľal. Myslím, že Pacific Crest Trail je na prvý pohľad tak nepredstaviteľné a nezmyselné dobrodružstvo, že asi veľa ľudí odradí už na začiatku. Ja som o Amerike sníval od detstva. Nespočetne krát som si skúšal predstaviť, aké to bude, keď sa tam raz dostanem. Aké pocity budem mať, akú má ta krajina vôňu, aká tam bude atmosféra, ľudia... A keď som sa náhodou dozvedel o PCT, zrazu to vo mne cvaklo a uvedomil som si, že presne takto chcem Ameriku spoznať po prvý krát. Intenzívne. Fyzicky. Dať jej čas, aby sa mi mohla dostať pod kožu...
Ale keď som o tomto nápade rozprával známym a kamarátom, tak som sa stretol iba s reakciami, že sa to z rôznych dôvodov nedá a to ma paradoxne ešte viac motivovalo. Čo sa nedá? Ako to, že sa to nedá? Prečo by sa to nedalo? Verím, že to bude aj dobrý príklad do života pre moje dve dcéry. Keď niečo veľmi chceš, choď za tým. Netvrdím, že všetko sa takto človeku v živote podarí, ale ten sen a odhodlanie je na začiatok dobrý predpoklad...
Ako dlho vám trvalo prejsť celú trasu?
Presne 174 dní na chodníku.
Mali ste pred samotnou cestou nejaký časový limit? Či inak povedané, mali ste pevný harmonogram, koľko treba dať denné kilometrov?
Áno, teda naivne sme si mysleli, že máme. Dokonca sme si kúpili hneď aj spiatočné letenky. Plán bol prejsť to za cca 130 dní. Mali sme veľa informácii od hikerov, ktorí to prešli pred nami. Zvlášť veľkou inšpiráciou a zdrojom informácii bol Jakub Čech z Prahy, ktorý to šiel rok pred nami a fantasticky o tom písal denník na svojom blogu. Ale Amerika si nás omotala okolo prstu a tak sme sa nechali unášať prúdom okolností.
O veľa veciach sme sa rozhodovali intuitívne a podľa toho, ako sme to cítili, takže nakoniec to dopadlo tak, že jediný termín, ktorý sme museli dodržať, bol koniec platnosti víz. A s odstupom času sme zhodnotili, že to bolo v našom prípade to najlepšie, čo sme mohli urobiť. A nie nadarmo sa hovorí, že víťazí ten, kto je na traili najdlhšie. A je to pravda...
Ak si chcete vypočuť Milove rozprávanie o jeho prechode PCT naživo, 16. januára organizujeme s Milom besedu pod hlavičkou Dobrodruh.sk - Prvý Slovák čo prešiel 4286 km dlhý Pacific Crest Trail.
Dnes je veľmi populárne príslovie, čas sú peniaze... Skús nám popísať, ako si si vôbec dokázal nájsť toľko času...
V našom prípade to bolo hlavne dobré plánovanie. Keď som sa vďaka internetu zoznámil s Pavlom Sabelom, ktorý bol tiež absolútne odhodlaný PCT prejsť, tak sme mali do štartu zhruba 1,5 roka času na prípravu. Vyriešiť financovanie, prácu, pripraviť rodinu. Zvlášť podpora celej rodiny bola pre mňa kľúčová, špeciálne poďakovanie patrí mojej nekonečne tolerantnej manželke. A musím povedať že hviezdy nám boli priaznivo naklonené. Všetko nám šlo doslova naproti. Veci do seba tak úžasne zapadali až sme sa tomu sami divili. Ale veľa hikerov, ktorých sme potom na PCT stretávali riešili veci radikálnejšie, výpoveďami a pod. Veľakrát to inak asi ani nejde, ale život je vraj iba jeden a navyše dosť krátky. Práca a peniaze budú vždy, takže splniť si takýto bláznivý sen stojí za nejaký ten hlbší rez. Strhnúť ten pomyselný volant do poľa a urobiť krok do neznáma...
- Pár ľudí nám s odstupom času povedalo, že PCT im pomohlo nájsť si ešte lepšiu prácu ako mali. Ukázalo sa že je to zaujímavá položka do životopisu.
V čom spočívala tvoja príprava? Inak povedané, trénoval si nejako špeciálne?
Okrem vecí, ktoré som spomenul, rodina a financie, sme si nechali poradiť a dosť sme sa sústredili na technickú výbavu, ako je stan, spanie, oblečenie a pod. Všetko sa točilo hlavne okolo hmotnosti, keďže skutočne každý gram, ktorý nemusíš niesť je dôležitý. Fyzicky sme sa pripravovali minimálne.
Športoval som síce vždy relatívne dosť, ale môj najdlhší pochod pred PCT bol trojdňový prechod Veľkej Fatry. Vedeli sme, že sme relatívne zdraví, ale ako, kde a kedy nasimulovať takmer každodenný pochod s batohom na chrbte do 4 tisíc km vzdialeného cieľa? A aj preto sme skutočne štartovali s veľkým rešpektom a obavami, ako na to naše telá budú reagovať.
Možno povedať, že si často siahol na dno svojich síl, alebo si si rozložil energiu a cesta prebehla bez väčších problémov?
Treba povedať, že PCT je fyzicky veľmi náročný trail. Celkové prevýšenie je takmer neuveriteľných 150 km. Zo začiatku, kým si telo zvykalo, to bolo skutočne tvrdé. Navyše 21.04.2017, keď sme štartovali, bolo v Kalifornii veľmi teplo. Bežne sa teploty šplhali k 40-im stupňom, takže len prispôsobiť sa tomuto počasiu nás stálo dosť síl. Snažili sme sa neprepáliť začiatok.
Po asi cca mesiaci si telo začalo zvykať na tú dovtedy nepoznanú extrémnu záťaž. Sami sme boli dosť prekvapení, keď sme večer zaspávali s pocitom, že ráno už asi nevstaneme, že vždy sme vstali a boli schopní pokračovať. Vlastne sa tomu čudujeme dodnes. Na vlastnej koži sme však zistili, že človek vydrží viac ako si myslí. Takže záver, áno, dá sa povedať, že cesta prebehla bez väčších problémov. PCT sa netreba báť.
Viacerí považujú za najnáročnejšiu časť cesty pohorie Sierra Nevada. Súhlasíš?
Ako sa to vezme. Keďže sme veľkú časť Sierry na začiatku pre nepriaznivú snehovú situáciu preskočili a vrátili sa tam až na naše jesenné finále, boli sme už v tej dobe po prejdení viac ako 3000 km lepšie fyzicky pripravený a tú dennú námahu sme brali ako rutinu. Navyše Sierra má vo svojej monumentálnosti výhodu v tom, že tak ako je tam všetko obrovské, tak aj výstupy do priesmykov a sediel ako aj následné zostupy sú dlhé a tiahle.
Náročnejší sa nám zdal napríklad Washington, ktorý má ten profil ostrejší. Tých momentov, ktoré vám dajú skutočne zabrať býva na PCT veľa. Aj na miestach, kde by ste ich neočakávali. Je to ovplyvnené nielen aktuálnym profilom trailu, ale aj ako sa vy aktuálne cítite fyzicky i psychicky - ako sa ste sa poslednú noc vyspali, čo vás kde práve bolí, aký je ráz krajiny a či poskytuje dostatok motivácie pre vašu myseľ. Niekedy bolo náročnejšie ísť celý deň spáleným územím, alebo lesným tunelom ako sa šplhať do nejakého sedla a kochať sa výhľadmi.
Čo tvorilo vašu výstroj a ako ste dopĺňali zásoby?
Výstroj bola pre nás veľmi dôležitá téma hodná samostatnej kapitoly. Ale v skratke išlo o ubytovanie, čiže v našom prípade stan, spanie – karimatka a spacák, vodný režim - filter a vaky na vodu, nepremokavé a rezervné oblečenie, varenie, lieky a technické veci ako powerbanky, nabíjačky, a mix ďalších drobností. Samozrejme dôležité bolo, v čom to celé odniesť, takže batoh. Super dôležité sú topánky a turistické paličky. V tomto smere nám dosť pomohol aj jeden z najlepších obchodov na ultralight výbavu aký poznám https://www.outdoorline.sk/sk/.
Čo sa týka zásobovania a dopĺňania vody, toto všetko je výborne spracované. Existuje tzv. Water report, kde sú poznačené všetky vodné zdroje na traili aj s ich presnou polohou. Podobne sú spracované aj mapy a itinerár celého trailu so všetkými záujmovými bodmi ako sú obchody, reštaurácie, pošty atď. Používajú sa mapy v papierovej forme alebo vo forme aplikácie pre smart telefóny, ktorá vám s pomocou gps navigácie dáva presné info. Vďaka tomu si viete celkom presne naplánovať miesta, kde doplníte potraviny a vodu. Umožňuje vám tak presnú orientáciu na traili.
Navigáciu určite netreba podceňovať, aj keď je trail vynikajúco značený. Dôkazom je aj medializovaný príbeh 66 ročnej hikerky Geraldiny Largayovej, ktorá si iba odskočila bokom od trailu na toaletu, stratila orientáciu a po 26 dňoch blúdenia zomrela. A priznám sa, že táto nepredstaviteľná vec sa stala presne aj mne. Rovnaká situácia. Ale so šťastnejším koncom.
Všetkých asi zaujíma aj priemerná váha tvojho batoha...
Moja základná váha vybavenia bez vody, potravín a vecí, ktoré som mal oblečené na sebe, bola cca 7 kg. V deň štartu, keď nám do batohu pribudli potraviny asi na 4 dni a 4 litre vody, vyskočila celková váha v mojom prípade na cca 17 kg.
Ak by sa chcel niekto vydať na PCT, s akou investíciou by mal rátať?
Keď nerátam cenu výbavy, tak my sme za polroka minuli cca 3.500 €. Bolo to hlavne na potraviny, ktoré sú v tejto časti USA pre našinca veľmi drahé. Ale kupovali sme po ceste aj nejakú výbavu, topánky, ponožky a pod.
Tie náklady sú veľmi individuálne. Záleží, čo si všetko chce človek na traili dopriať a akým spôsobom ho chce prejsť. My sme boli celkom skromní, ale stretli sme sa aj s informáciami, že Američania počítajú s útratou aj 10 tis. $.
Treba vopred vybaviť aj nejaké špeciálne povolenia?
Jednoznačne. Je potrebné mať 3 hlavné povolenia a to: PCT Long distance permit, ktorý Vás oprávňuje prechádzať a bivakovať v národných parkoch. Ďalej je to Fire permit, aby ste mohli zakladať ohne a Canadian border permit, povolenie na prekročenie zelenej kanadskej štátnej hranice. Všetky tieto povolenia sú bezplatné, ale kontrolované rangermi. Ak ich nemáte, hrozia Vám vysoké pokuty. A samozrejme potrebujete klasické americké víza spojené s návštevou ambasády a pohovoru, kedže na taký dlhý pobyt už nestačí bežný elektronický registračný formulár.
Existuje štatistika, ktorá by dala jasnejší prehľad o tom, koľko ľudí vyrazí na trail a aké percento z nich aj skutočne príde do cieľa?
Existuje a celkom presná a je možné si ju pozrieť na stránkach PCT Association :
- https://www.pcta.org/our-work/trail-and-land-management/pct-visitor-use-statistics/
- https://www.pcta.org/discover-the-trail/thru-hiking-long-distance-hiking/2600-miler-list/
V roku roku 2017 nás štartovalo cca 3.500, do cieľa dorazilo 517 hikerov.
V čom vidíš ty osobne recept na úspech? Kondícia, psychika, dobré plánovanie, pokora a rešpekt k prírode ale aj voči sebe samému...?
Myslím, že tu otázku si naformuloval tak presne a dobre, že je v nej už zároveň aj odpoveď. Je to kombinácia toho všetkého. Niečoho viac, psychika, niečoho menej, napr. kondícia... Každý, kto premýšľa nad niečím takýmto, sám najlepšie pozná svoj zdravotný stav a limity. Ale ako som už písal, kondičnú prípravu netreba preceňovať.
Tak ako povedal v jednom nedávnom rozhovore Jakub Čech, ktorého som už spomínal, on sám nebol podľa jeho slov pred rozhodnutím pustiť sa do diaľkových trailov schopný prejsť vkuse 10 km. PCT prešiel nakoniec ako pán za 120 dní.
PCT si absolvoval spolu s kamošom Pavlom Sabelom z Česka. Nedávno sme mali na Dobrodruhovi rozhovor s Monikou Benešovou /tiež z Česka/, ktorá túto trasu prešla sama. Napadla aj Tebe niekedy myšlienka, že to dáš iba ty sám?
Nie, až taký introvert nie som. Možno keby ma okolnosti donútili vyraziť samého, tak áno, ale kto si vyslovene nepraje byť na traili sám, tak nemusí a ani nie je. PCT hikeri tvoria fantastickú komunitu. Všetkých ľudí, špeciálne thru-hikerov, ktorí sú svojím vzhľadom bezdomovca ľahko rozpoznateľní od bežných turistov, považujete takmer hneď za svoju rodinu. Priateľstvá na traili vznikajú veľmi rýchlo.
Ak si chcete vypočuť Milove rozprávanie o jeho prechode PCT naživo, 16. januára organizujeme s Milom besedu pod hlavičkou Dobrodruh.sk - Prvý Slovák čo prešiel 4286 km dlhý Pacific Crest Trail.
Len tak mimochodom, s Monikou Benešovou ste sa stretli?
Nie, stretli sme ten rok veľa Čechov, ktorí šli, ale Moniku bohužiaľ nie.
Údaje, ktoré hovoria o celkovom prevýšení trasy sa podľa rôznych trekerov líšia. Podľa tvojich je celkovo prevýšenie 100km, niektorí uvádzajú až 150km. Čo môže spôsobovať tento rozdiel?
Ja som ten údaj 100km prevzal z Nalehko.com /povôdne totiž Milo uviedol, že prevýšenie bolo 100km, poznámka redakcie/, ale vďaka tvojej otázke som sa tomu trochu viac povenoval. Vyzerá to tak, že platí to vyššie číslo, takže to je lepšia varianta ako naopak. Paráda, mám radosť :)
- https://www.nalehko.com/PCT
- https://www.pctmap.net/2014/03/elevation-gain-on-the-pacific-crest-trail/
- https://takeahikepct2018.wordpress.com/gear/
Na záver tvoj odkaz pre čitateľov Dobrodruh.sk
Ak máte nejaký sen a je to len trochu možné choďte za ním, kým nie je neskoro...
Prečítajte si niekoľko ďalších zaujímavých rozhovorov na Dobrodruh.sk:
- mladá Češka prešla sama PCT: Monika prešla sama za päť mesiacov Pacifickú hrebeňovku dlhú 4300 kilometrov!
- s Radkom Jarošom, prvým Čechom ktorý zdolal celú Korunu Himalájí: Horolezectvo je o slobode, preto som začal liezť
- s tatranských horským nosičom Maťom Maličkým: Slováci len plávajú ako zdochnuté ryby po rieke zvanej Európska únia
- s Petrom Beckom Ondrejovičom, legendou slovenského expedičného cestovania: Ako sa dobrodruh z Beckova stal priekopníkom expedičného cestovania
- s Marekom Slobodníkom z partie trabanťákov: Motorkár Marek Slobodník s prezývkou: K.kot drevený, plechom pobitý
- o tom, ako dvaja bracháči prekonali na bicykloch samých seba: Dvaja bratia prešli bicyklom cez Tadžikistan a Kirgizsko ťažkou cestou
