Ak by nebol Čech, možno by bolo jeho meno známe ako mená George Adamson, Jacques-Yves Cousteau, Thor Heyerdahl. Ale narodil sa 26. mája 1928 v Ždárnici na Trutnovsku. Reč je o Josefovi Vágnerovi. Aktívnu časť svojho života prežil v socialistickom Československu. Od roku 1965 do roku 1983 bol riaditeľom Zoologickej záhrady v Dvůr Králové nad Labem.
„Les je mým chrámem, stromy zpovědníky a zvířata důvěrníky. Nikdy neplatíme zvířatům to, co jsme jim dlužni“, to sú jeho slová, ktorými komentoval svoj vzťah k prírode. Počas osemnástich rokov pôsobenia v ZOO absolvoval sedem veľkých a dve malé expedície do Afriky a Ázie. Z výprav priviezol takmer dve tisíc kusov zvierat. Nešlo o samoúčelnú vášeň, ale ako hovorí jeho dcéra Lenka: „Táta byl vizionář. A už před čtyřiceti lety věděl, že Afrika ta zvířata zdecimuje. Chtěl od každého druhu něco. Jeho vizí bylo odlovit, rozmnožit, vrátit a tím pádem zachránit“. Nič z toho však nebolo jednoduché. Na výpravách bol šestnásť krát zranený a z toho dva krát ťažko.
Záchvaty malárie sa stali jeho spoločníkmi na dlhé roky. Okrem jeho životného projektu, ktorým je Safari v Dvůr Králové nad Labem, sa aktívne podieľal na ďalších v Afrike a v Indii. Dokonca aj na Slovensku. Stál pri zrode Zoologickej záhrady v Košiciach. Štyri roky pred jeho smrťou, 30. decembra 1996, mu na Bratislavskom hrade odovzdali ocenenie Björnstjema Björnsona za objektívny postoj pri vysvetľovaní česko-slovenských vzťahov v Českej republike. Je skutočne chvályhodné, že sme na tohto pána nezabudli ani po rozpade Česko-Slovenska. Bol to človek, ktorého smelo môžeme označiť za skutočnú celebritu.
Porušenie etického kodexu
V roku 2012 však Dvůr Králové nad Labem zažil neuveriteľnú hanbu. Pre porušenie etického kódexu bola zoologická záhrada vylúčená zo Svetovej asociácie zoologických záhrad (WAZA). Tomuto kroku predchádzal odchod z Európskej asociácie zoologických záhrad (EAZA). Dôvodom k týmto krokom bol údajne odsun nosorožcov bielych do Kene. Ich odsun zoológovia schvaľovali. Predchádzať mu však mala inseminácia a vyšetrenia, ktoré by potvrdili brezivosť samíc. Odsun bol však rýchly a navrhovaný postup sa nerealizoval.
V Keni samice oplodnené neboli, všetkým zvieratám údajne amputovali rohy a za nie práve malé poplatky sú zvieratá predvádzané turistom. Na zlé zaobchádzanie so zvieratami poukázala aj Lenka Vágnerová v súvislosti s královohradeckým gorilím samcom Tadaom. Zviera, ktoré vo voľnej prírode žije v sociálnych skupinách a takto má byť chované aj v zajatí, je vo veľkom pavilóne úplne samé. Pražská ZOO, ktorá mala voľnú goriliu samicu Maju, po rozhodnutí WAZA, túto poslala do Španielska. Veľké množstvo afrických kopytníkov odoslala kráľovodvorská zoologická záhrada do Spojených arabských emirátov. Zhodou okolností práve do ZOO, ktorú WAZA tiež vylúčila zo svojich radov. Vedenie zoologickej záhrady v Dvůr Králové vylučovalo akékoľvek podozrenie z porušenia predpisov o chove zvierat. Bývalá riaditeľka Dana Holečková hovorila, že sami uvažovali o odchode zo spomínaných medzinárodných organizácií. Ťažko povedať kde je pravda. Obvinenia boli jasné. Ale mnohé medzinárodné organizácie tiež nie sú ukážkou najférovejšieho prístupu ku všetkým svojím členom.
Zoologická záhrada bola založená v roku 1905 továrnikom Richardom Neumanom
Na ploche súkromného parku, ktorému dominuje renesančný zámok, textilný magnát vybudoval výbehy pre divoké zvieratá z celej Európy. Dnešnú ZOO oficiálne otvorili 9. mája 1946. Prvým krokom k dnešnej podobe bolo prebudovanie palmového skleníka na Tropický pavilón s opicami, vtákmi a levom Rémusom. V rokoch 1956 až 1965 vznikli prvé veľké pavilóny, terária, alej aj výbehy, ktoré dnes už nenájdete. Napríklad výbeh ľadových medveďov. Roky pod vedením Ing. Josefa Vágnera, CSc. už spomenuté boli. Záhrada sa začala špecializovať najmä na afrických párnokopytníkov. Jiří Svoboda a Pavel Suk nasledovali nastúpený trend a 8. mája 1989 sprístupnili Africké safari.
Stacionárna časť zoologickej záhrady sa nevymyká z radu moderných a veľmi pekne zariadených zoologických záhrad na európskom kontinente. Predstavuje stredne veľkú, architektonicky veľmi dobre vyriešenú a prehľadnú záhradu. Tropickým pavilónom, obrovským akváriám, ani výbehom zvierat nie je možné nič vytknúť. Absolútnou lahôdkou tejto časti je expozícia s Okapiou Johnostoni. Po slovensky by som mal správnejšie písať o Okapii pralesnej. Blízka príbuzná dnešných žiráf sa príliš na ne nepodobá. Nie je to len tým, že ako živočíšny druh bola pre svet neznáma až do roku 1901. V prostredí dažďových pralesov v povodí rieky Kongo ju objavil Harry Johnston. A aj to len vďaka tomu, že stretol vojaka, ktorý bol prepásaný jej kožou. Toto samotárske plaché zviera je zástupcom treťohorných žiráf a jeho objav sa považuje za posledný objav veľkého cicavca na Zemi. Vidieť toto nádherné zviera je skutočne veľký zážitok. Aj v tunajšom výbehu pôsobí ako prízrak, niečo čo tam vôbec nepatrí a ocitlo sa tam úplne omylom. Odporcovia chovu zvierat v zajatí a ortodoxní ochranári by sa tomuto pavilónu mali zďaleka vyhnúť. Toto miesto priam dýcha melanchóliou.
Úplne iný zážitok je Africké safari
Ak by ste mali pochybnosti o tom či do Dvůr Králové kvôli zoologickej záhrade cestovať, zahoďte ich a navštívte tunajšie safari. Jedna dobrá rada hneď na úvod: využite ponuku tunajších autobusov a nejazdite vlastným autom. Nie preto, že by vám masajský hovädzí dobytok, alebo prchký pakôň mohli poškodiť auto. Cesta autobusom vám dovolí sústrediť sa na zvieratá. Pokojne fotiť a počúvať rozprávanie vodičov – sprievodcov. Dozviete sa podrobnosti o chove zvierat, aj novinky z ich života, ale aj veľa „intímnych tajomstiev“, o ktorých sa v žiadnom sprievodcovi nedočítate.
Chvíľu mi napríklad bolo smiešne upozornenie, aby sme nevystrkovali ruky mimo autobus. S lakonickou poznámkou, že zvieratám neublížime, ale ak nám svojimi rohami pritlačia prsty o karosériu, môže sa to skončiť aj niekoľko násobnou zlomeninou. Potom sa jeden z býkov popredvádzal v našej tesnej blízkosti a všetci pochopili, o čom vodič hovoril. Vidieť cválať zebru pár metrov od prehliadkovej trasy bol zážitok, ktorý by som si ja osobne nerád nechal rušiť sústredením sa na šoférovanie. Smelo môžem napísať, že vzrušenie, ktoré ovládlo náš vyhliadkový autobus počas cesty nerozpoznávalo vek cestujúcich. Tú správnu iskru v očiach mali rovnako rodičia aj deti.
Hádam sa útrapy s vedením záhrady už skončili. Hádam „průšvihy“ s vylučovaním z medzinárodných organizácií prestali. Hádam všetci pochopia, že Dvůr Králové nad Labem aj so svojou zoologickou záhradou je pekný kúsok východných Čiech, ktorý sa určite oplatí navštíviť.
