Mikulčice sa pre mnohých Slovákov dostali do povedomia na začiatku leta ako jedna z obcí na Morave, ktorú zasiahlo silné tornádo a napáchalo obrovské škody. Moravská dedinka je však už dlho cieľom turistov z iného dôvodu. Na oboch brehoch rieky Moravy stálo veľkomoravské hradište Mikulčice – Valy, ktoré je súčasťou Archeoparku Mikulčice – Kopčany.
Na týchto miestach stála už v 7. storočí osada a v druhej polovici 9. storočia toto územie zažilo najväčší rozmach, ktorý vyvrcholil na začiatku 10. storočia. Aj keď to nie je dejinne doložené, niektorí historici predpokladajú, že vzhľadom na význam tohto stredovekého sídla tu pôsobili aj vierozvestovia Cyril a Metod.
Po tomto období už táto časť územia nebola osídlená a vďaka tomu sa na ňom zachovalo pod nánosmi bahna z neustále sa vylievajúcej Moravy veľké množstvo dôkazov o živote z dôb dávno minulých. Cielený výskum sa na území pôvodného hradišťa začal v roku 1954 a pokračuje aj v súčasnosti. Na ploche o rozlohe takmer 10 hektárov bolo odhalených archeologickými tímami 12 kostolov a objekt, ktorý je prezentovaný ako kniežací palác. Jedinečné informácie o živote z čias Veľkej Moravy prezradil výskum viac ako 2500 hrobov, z ktorých mnoho bolo s bohatou výbavou. Časť z nich si môžete prezrieť v rámci expozície stredovekého chrámu, ktorý je možné navštíviť v rámci prehliadky aj so sprievodcom.
Kto sa chce na hradište pozrieť z nadhľadu, je mu umožnené aj toto prianie. Pohľad z vtáčej perspektívy ponúka 30 metrová rozhľadňa priamo v návštevníckom centre, kde sprievodné tabule prezrádzajú pôvodný vzhľad hradišťa.
Z veže je vidieť aj prírodný park Mikulčický luh
Ide o oblasť tvorenú časťou nivy rieky Moravy, v ktorej je možné pozorovať kŕdle volaviek popolavých ako aj ďalších vzácnych vodných vtákov. Súčasťou je aj prírodná rezervácia Skařiny, ktorá je jedným z mála miest v Čechách, kde sídlia bociany biele v kolóniách.
Na českej strane Moravy sa objavilo veľké množstvo základov sakrálnych stavieb, ale jedinou, ktorá zostala stáť je na slovenskej strane pri obci Kopčany a je ňou Kostol Sv. Margity Antiochijskej. Aj to je jeden z dôkazov, ktorý potvrdzuje, že hradište sa v dobách najväčšej slávy rozprestieralo na oboch stranách rieky Moravy, ktorá v tej dobe nepredstavovala takú výraznú prírodnú prekážku v pohybe.
A tu sa dostávame práve k tomu, prečo je slovanské hradište ideálne aj pre aktívny oddych. Spoločnými silami Jihomoravského a Trnavského kraja sa podarilo postaviť cez rieku cyklolávku, vďaka ktorej sa dá spojiť návšteva slovenskej a moravskej časti Archeoparku.
Kostolík na slovenskej strane je od centra hradišťa na moravskej strane vzdialený približne 3,5 kilometra.
A od stredoveku je to pri kostolíku už iba na skok k baroku. V tesnej blízkosti priamo pri novej cyklotrase sa dokončuje rekonštrukcia bývalej kačenárne, ktorá patrila Františkovi Lotrinskému, manželovi Márie Terézie. Stačí prejsť ďalšie dva kilometre a ocitneme sa v zrekonštruovanom cisárskom žrebčíne, ktorý takisto zažil dobu svojej najväčšej slávy za panovania Márie Terézie alebo ako hovoria domáci našej Terky.
Moravská cyklostezka a Moravská cyklotrasa
Vďaka bohatej a zmodernizovanej sieti cyklotrás je návštevu archeoparku možné spojiť s ďalšími miestami. Na českej strane rieky vedie Moravská cyklostezka a na slovenskej zas Moravská cyklotrasa. Cyklotrasami Podluží sa dajú navštíviť na moravskej strane známe vínne sklepy či už v Mikulčiciach alebo Tvrdoniciach ako aj Lanžhot, kde sa nachádza múzeum s expozíciou ľudovej kultúry či rodisko prvého prezidenta ČSR Tomáša Masaryka Hodonín.
Na slovenskej strane stojí nepochybne za prehliadku jediný veterný mlyn zachovaný na Slovensku či zámok, ktoré sa nachádzajú v Holíči. Zabudnúť nemôžeme ani na neďaleké kráľovské mesto Skalica s prekrásnym centrom a mnohými historickými pamiatkami.
