Ako to napísať decentne? My to máme trochu s tým Cyrilom a Metodom nedopracované. Romantici 19. storočia ich objavili, preslávili, presvedčili nás o dôležitosti ich misie. Je pravda, že nemuseli vedieť o tom, že kresťanstvo tu bolo pred príchodom solúnskych bratov, ale vedeli, že hlaholika ako písmo bolo, o málo neúspešnejšie ako Esperanto, čoby univerzálny jazyk. Asi netušili, že misia z východu bola politickým ťahom proti sile mocností ranostredovekej západnej Európy.
Ale vedeli, že na dobrých pár sto rokov sa na nich zabudlo. Lebo ich odkaz bol akýsi plochý, málo farebný, minimálne zapamätateľný. Budovanie národného povedomia potrebuje svojich hrdinov, našli ich, prehodnotili ich, pozdvihli ich a dnes z nich máme spolupatrónov takmer zjednotenej Európy. Fajn, vďaka týmto dvom pánom máme aj pár zaujímavo prezentovaných archeologických nálezísk. Subjektívne to vyhodnocujem ako pozitívny dopad na súčasnosť.
Keď to v 19. storočí objavili
Na konci 19. storočia Na Valách, lokalita v Starém Měste, kde sa dnes Pamätník Veľkej Moravy nachádza, bol vodný mlyn, záhrady a lom na ťažbu piesku. Ten a najmä opakovane sa objavujúci neobvykle vysoký počet ľudských kostí pútal na seba pozornosť. Domáci to vyhodnotili ako narušenie hrobov z obdobia Tridsaťročnej vojny (1618-1648) a keďže piesok je piesok a jeho potreba bola vysoká, kostrovým, ani žiarovým hrobom príliš veľká pozornosť venovaná nebola. Ibaže v roku 1924 sa našla zlatá náušnica a Antonín Zelnitius, tunajší učiteľ, vložil do ďalšieho procesu pozornosť a energiu. V roku 1928 sa stal vedúcim záchranného výskumu vedeného pod záštitou Státního archeologického ústavu v Prahe. O štyri neskôr bolo preskúmaných 350 kostrových hrobov a niekoľko desiatok sídlištných objektov z čias Veľkej Moravy. Vojna a vyhlásenie Protektorátu Čechy a Morava zastavili práce.
Na Valy sa archeológovia vrátili v roku 1948. Pod vedením Viléma Hrubého sa v nasledujúcom roku podarilo objaviť základy sálového kostola s podkovovitou apsidou. Neklamný dôkaz o veľmi skorej veľkomoravskej murovanej architektúre. Okolie kostola bolo priamo posiate hrobmi (mnohé v tzv. superpozícii, teda navrstvené na sebe) a v hroboch zlaté a strieborné šperky, honosné zbrane, predmety dennej potreby. Posledné čísla o zdokumentovaných hroboch hovorili o počte 1636. Valy sa stavili najväčším pohrebiskom Veľkej Moravy
Potom prišiel Pamätník
Na konci 50.-tych rokov 20. storočia nikto nepopieral, že sa nálezisko významom výrazne vymyká priemeru. Budova – výkladná skriňa náleziska, ktorú postavili v rokoch 1959 – 1960 nezodpovedala veľkorysým plánom, počítajúcim s archeologickou základňou, knihovňou a depozitárom, ale to nie je nič neobvyklé. Expozícia, ktorú sprístupnili v roku 1961 bola sklamaním. Nepresvedčivá, nedôstojná. O pár rokov ju uzatvorili (k nevôli verejnosti) a v roku 1966, len v málo lepšom vizuáli, otvorili. V roku 1969, v rámci 20. výročia najvýznamnejšieho objavu – základov veľkomoravského kostola – sa pamätník začal prezentovať pod názvom Veligrad – Staré Město a dokonca prešiel úpravou, ktorú už bolo možné hodnotiť ako adekvátnu významu miesta.
Múzeu bola aj pár desiatok rokov naďalej venovaná pozornosť. Ale vždy v takej miere na akú sme zvyknutý v našich zemepisných šírkach. Len o málo presahujúca mieru, ktorú označujeme ako najnutnejšiu a k tomu prislúchajúci objem finančných prostriedkov. Až v rokoch 2008 – 2009 bol Pamätník Veľkej Moravy kompletne zrekonštruovaný, otvorený ako celoročná expozícia a najmä, pribudla multimediálna expozícia.
Pamätník dnes
Je dobrý. Je chrumkavučko pozerateľný, je zrozumiteľný, je prehľadný, je pútavý a čo ma potešilo veľmi, konečne som opäť videl monoxyli. Monoxyl je drevené plavidlo vytesané z jedného kusa kmeňa (čosi také si mal vyrobiť aj Robinson Crusoe, ale už si ani nepamätám, či úspešne, alebo nie). Prírodné národy Afriky a Pacifiku ich používali ešte v 19. storočí. Na našom území ich užívateľmi sa stali najmä Kelti a Slovania. Kedysi ich vystavovali v Mikulčiciach[1]. Ibaže po obnove expozície zostali v depozitári. Tu sú hneď dva vedľa seba. A samozrejme kostol s hrobmi. A na pavlači nad kostolom figuríny zobrazujúce výjavy zo života Slovanov. Dobré, úplne bez slova.
Na Pamätník Veľkej Moravy v Starom Městě sa môžete pozerať ako na významnú pamiatku duchovného života našich predkov, ako na významné nálezisko súvisiace s existenciou Veľkej Moravy, ako na formu prezentovania archeologického náleziska in situ, alebo ako na jedno menšie múzeum na moravsko-slovenskom pomedzí. Každý pohľad má nádej byť vrchovato uspokojený. Mňa okrem toho potešila ponuka literatúry v tunajšej pokladni. Maličkosť, ktorá priniesla kopu radosti!
Otváracia doba:
Celoročne pondelok – nedeľa 09.00 – 12.00, 12.30 – 17.00 hod.
Vstupné
Dospelí: 120.-CZK
Deti do 15 rokov: 80.-CZK
Viac info o aktuálnej cene tu: https://www.slovackemuzeum.cz/oteviraci-doba-a-vstupne
Aktuálne informácie:
https://www.slovackemuzeum.cz/pamatnik-velke-moravy-cyrilometodejske-centrum
[1] https://dobrodruh.sk/clanok/archeologicke-muzeum-nalezisko-mikulcice-na-morave
