Dnes sme podnikli lyžiarskú túru do Račkovej doliny v Západných Tatrách. Pôvodný plán bol vystúpať až do Gáborového sedla (1938m), ale hustá hmla v závere doliny nám to neumožnila.
Napriek tomu sme si užili krásny deň v horách v spoločnosti dobrých priateľov. Od ústia Račkovej doliny (890m) stúpame pohodlnou širokou cestou až po rozcestník kde doľava odbočuje Jamnická dolina. Odtiaľ doľava žlto značkovaným chodníkom Račkovou dolinou. Stopa je kvalitne prešliapnutá a stretávame pomerne dosť skialpinistov. Víkend a Veľkonočné sviatky urobili svoje. Vrcholky hôr sú v mrakoch, ale vidíme základňu Klinu (2173m) a pod ním malebnú Kolibu pod Klinom, ktorá nám poslúži na obedňajší oddych.
Spoločnosť nám robí sympatický malý hlodavec Piskor vrchovský. Veľkonočné sviatky sme mu spíjemnili kúskom chleba, ktorý si s námahou odtiahol do svojej skrýše. Ďalší výstup do Gáborovej doliny už prebiehal v hustej hmle. Vo výške asi 1800 m sa rozhodujeme pre návrat. Difúzne svetlo nedáva predpoklady na bezpečnú lyžovačku a aj presná poloha sedla je nejasná. Po "vrcholovej pauze" sa chystáme na zjazd. Pásy už sú v batohu, lyžiarky dotiahnuté a lyže pripnuté, keď sa hmla trochu začne trhať a my sa môžeme zorientovať.
Sedlo je trochu bokom od nás a je vyfúkane až na trávu. Nemeníme už naše rozhodnutie a zlepšenie viditeľnosti využívame na bezpečnejší zjazd dole. Podmienky na lyžovanie nie sú ideálne, ale zase žiadna katastrofa to nie je. Celkom to ide. Dolina ma príjemný sklon a okrem záverečného úseku v ústi doliny, kde zaposilujeme tricepsy, sa vezieme bez väčšej námahy. Naložíme veci do auta a už sa tešíme na dobrú a zaslúženú kávu.