Dá sa letieť z Viedne vyše 11 hodín, byť všade naokolo obklopený oceánom a pritom byť stále na území Francúzska?
Áno, dá... Pokiaľ si ako cieľ cesty vyberiete Réunion a my sme si ho vďaka Dobrodruh.sk vybrali ☺
Réunion (zjednotenie alebo opätovné stretnutie), ktorý sa predtým nazýval Île Bourbon, je malý ostrov (63km dlhý a 45km široký) v Indickom oceáne, ktorý je zároveň zámorským regiónom Francúzska a Európskej únie. Spolu s ostrovmi Maurícius a Rodrigues tvoria súostrovie Maskarény. Réunion je najprosperujúcejším ostrovom v Indickom oceáne. Úradným jazykom je francúzština a používa sa tu Euro. Prevláda tu tropické počasie, ktoré sa mení s nadmorskou výškou. Počet obyvateľov je zhruba 865 tisíc. O histórii ostrova spred obdobia prichodu Portugalcov (začiatok 16. storočia) sa toho veľa nevie. Od 17. do 19. storočia ostrov kolonizovali Francúzi a 19.3.1946 sa stal zámorským departamentom Francúzska.
Najjednoduchšie je dostať sa sem priamym letom z Paríža, ale my sme si vybrali alternatívu priameho letu z Viedne na ostrov Maurícius (cca 10 hodin) a krátky prelet (cca 45 minút) na Réunion.
Náš výlet pozostával z 9 dní trekovania a 2 dní oddychu na pláži.
- Počas 9 dní sme celkovo prešli zhruba 90km, nastúpali 6050m, sklesali 6819m a najvyššie sme sa dostali na Piton des Neiges (3070m), ktorý je najvyšším bodom ostrova a zároveň je jedným z 2 dominujúcich vulkánov.
Napriek jeho názvu (neige – sneh) na jeho vrchole prakticky nikdy nesneží. Celý ostrov je vulkanického pôvodu, leží na tektonickom zlome a ide o tzv. hotspot vulkán.
- Okrem Piton des Neiges, ktorý je už vyhasnutý, sa tu nachádza aktívna štítová sopka Piton de la Fournaise (2631m), ktorá patrí medzi najaktívnejšie na svete – mala vyše 100 erupcií a posledná zaznamenaná bola 14.7.2017.
Počas nášho treku sme vyšlapali až na okraj krátera tejto aktívnej sopky a mohli sme tak nazrieť do jej aktívneho vnútra. Na tento výlet určite každému odporúčam poriadne sa natrieť opaľovacím krémom, čo sme my trošku podcenili a vačšina z nás skončila so smiešnym opalením resp. skôr spálením odhalených častí tela ☺
Veľkú časť ostrova tvoria tri unikátne sopečné kotliny, odborne známe ako calderas, na ostrove zvané cirques – Cirque de Salazie, Cirque de Cilaos a Cirque de Mafate. Práve tieto kotliny boli podstatnou súčasťou nášho trekovania. Vznikli kolapsom pôdy po vyprázdnení magmatickej komory. Sú bohato obrastené vegetáciou a sú domovom mnohých endemických rastlín a živočíchov. My sme mali možnosť vidieť napríklad endemického pavúka a orchideu.
Kedysi dávno na ostrove žili aj iné ojedinelé druhy živočíchov, napríklad vták Dodo a korytnačka Bourbon, ale postupne bohužial vyhynuli, nakoľko sa stali súčasťou jedálnička domácich obyvateľov.
Prečo je Dodo Dodo, keď je to vlastne Bourbon?
Pod názvom Bourbon si tu môžete kúpiť asi najznámejšiu značku réunionského piva. Nikto si ho tu ale ako Bourbon nepýta, pretože ho každý volá Dodo. Úplne presný dôvod nepoznám. Každopádne nám poslúžilo ako príjemné osvieženie či už počas trekov alebo po tom, ako sme dorazili každý podvečer do cieľa nášho putovania. Réunion má aj svoje vlastné značky rumu, typickým je ale tzv. rhum arrangé. Jedná sa o zmes rumu a rôznych byliniek, ovocia a korenín. Prevažne je dosť sladký, bežne vám ho ponúknu po večeri ako digestív a dajme tomu, že chutí dobre ☺ Ja osobne sa prikláňam ku klasickému čístému rumu. Okrem piva a rumu tu všade natrafíte na francúzske vína, hlavne bordeaux.
Môže kari chutiť, aj keď si ho dávaš 9 dní po sebe?
Môže ☺ Kari tvorilo každodennú súčasť nášho pobytu na ostrove. Počas treku nám ho podávali každý večer na horských chatách, na ktorých sme boli ubytovaní. Vždy trochu iné, ale podstata bola rovnaká. Napriek jednotvárnosti sme sa na neho každý večer tešili. Ak sa počas treku rozhodnete stravovať na horských chatách, nečakajte, že dostanete niečo iné. Dostanete kari, ryžu, strukoviny, kapustový šalát a dezert – najčastejšie nejaký koláč a potom vyššie spomínaný rhum arrangé. Po celom dni chodenia vám ani len nenapadne, aby ste sa sťažovali. Ešte stále je možnosť nosiť si vlastné jedlo so sebou celý čas a to sa nám fakt nechcelo. Raňajky sú typicky francúzske: bageta, maslo, džem a káva/čaj.
Ubytovanie bolo riešené formou horských chát prevažne v spoločných izbách na poschodových posteliach, ale na toto sme si pomerne rýchlo zvykli a skôr to bol zdroj zábavy ako problém. Chaty boli čisté a teplá voda bola (skoro) všade.
Keď už si myslíš, že si to dal v suchu celé...
Predpoveď počasia nebola moc ideálna, nakoľko to vyzeralo, že nám bude každý deň pršať, ale neskôr sme pochopili, že oni za dážď považujú aj jemné mrholenie. Počasie nám vyšlo takmer ukážkovo, až na predposledný deň treku, keď sme si to fakt „užili“ a nezostala na nás ani nitka suchá. Z môjho pohľadu to bol najnáročnejší deň treku. Čakalo nás celkom prudké klesanie a celá trasa viedla popri malom potoku, ale keďže vytrvalo pršalo, tak sa tento úsek cesty zmenil na blatovú spúšť, ktorá sa šmýkala a namiesto avizovaných 3,5 hodiny nám zostup trval skoro 5 hodín, kým sme celí zablatení došli do cieľa, kde nám útechou bolo práve vyššie spomínané kari a bordeaux.
Inak bolo celkovo počasie príjemné, teplé. Jedine pri výstupe na Piton de la Fournaise bolo veterno, keďže sme išli po vyprahnutých lávových poliach.
Tam, kde vanilku oplodňujú ručne
Pred výstupom na aktívnu sopku sme absolvovali presun prenajatými autami a zastavili sme sa na exkurzii na vanilkovej farme v Bras Panon. Bol to vcelku zaujímavý výklad o tom, ako sa z nenápadnej orchidei stane zelený vanilkový lusk, ktorý sa následným náročným a zdĺhavým procesom premení na vanilku, ako ju poznáme my. Pôvodná vanilka pochádza z Mexika. Odtiaľ sa dostala aj na Réunion, ktorý sa považuje za pôvodcu vanilky bourbonskej. Na Madagaskare by vám tvrdili, že vanilka pochádza zaručenie odtiaľ. Názor nech si spraví každý sám. Každopádne nám táto exkurzia objasnila, prečo je vanilka taká drahá. Celý proces totiž prebieha ručne a to už od samotného počiatku – teda od oplodnenia samičieho kvetu. V mexiku túto činnosť vykonáva hmyz, ktorý ale nebol schopný sa adaptovať na réunionskú klímu a pre réunionský hmyz naopak kvety vanilky neboli dostatočne lákavé, aby sa o ne zaujímali. Preto sa musí vanilka na Réunione opeliť ručne a tento proces sa musí urobiť skoro ráno a to v konkrétny jeden deň, keď vykvitne. Potom sa plod vanilky vyvíja ďalších 9 mesiacov, kým dozreje. Po zbere sa zelené vanilkové struky musia zapariť horúcou vodou v špeciálnych nádobách, aby získali hnedú farbu, následne sa prikryjú dekou na 24 hodín. Nasleduje 2 týždňové sušenie, kedy sa struky každý deň vynášajú von na slnko. Po dvoch týždňoch sušenia sa struky naložia do drevených bední, kde zrajú celý jeden rok. Keď sú struky dozreté, tak dochádza ku kalibrácii, kedy sa každý jeden struk meria a triedi podľa dĺžky do cenovej kategórie. Takže keď najblilžšie budete v obchode zvažovať, či je tá cena opodstatnená, tak si spomeňte, čím všetkým si vanilka musela prejsť, kým sa dostala k nám do obchodu v malej sklenenej skúmavke.
Keď sa po tom všetkom tešíš na pláž a následne sa poriadne neokúpeš
Po celom 9 dňovom putovaní nás už čakal len zaslúžený oddych na Réunionských plážach. Presunuli sme sa do plážového rezortu, kde nás čakal osviežujúci welcome drink a následne „hurá do vody“. Až kým sme nezistili, že sa tam kúpať neodporúča kvôli žralokom. Do vody sme každopádne vliezli, aby sme sa nechali očariť krásnym podmorským svetom – koralmi a rybami všemožných farieb. Koralový útes tu tvorí prirodzenú bariéru pred žralokmi, ale zas kto by to zbytočne riskoval ☺
Celkovo hodnotím Réunion ako peknú destináciu, pre trekovo založených ľudí určite zaujímavú. Videli sme veľa krásnych scenérií a zažili pre nás nezvyčajné veci, napríklad odvoz smetí pomocou helikoptéry. Veľa miest je tu totiž neprístupných inak ako pešo alebo helikoptérou. Aj preto ceny na Réunione nie sú úplne nízke, ale na druhej strane – sme stále vo Francúzsku, takže nič výnimočné ☺
- Vo svojom článku som sa snažila zamerať hlavne na dojmy, neopisujem tu podrobne program našej cesty. Ten môžete nájsť TU: Trekový výlet s Dobrodruhom na Réunion, relax na Mauríciu
Na záver sme ešte absolvovali krátky pobyt na ostrove Maurícius, ale o tom zas niekedy nabudúce.
A ak by ste sa pýtali, či ísť na Réunion, moja odpoveď je jednoznačne áno. Ja osobne som zažila veľa nových vecí, nakoľko to bol moj prvý výlet trekového charakteru. Náročnosťou je to zvládnuteľné aj pre nie úplne skúsených a čo sa výbavy týka, netreba toho veľa. Spoznala som zaujímavých ľudí a zistila, že s podporou ostatných sa dá zvládnuť všetko, aj keď si občas myslíš, že už viac zo seba nedáš.
Réunion odporúčam všetkým, ktorí potrebujú vypnúť z bežného života (už aj preto, že signál je tu poväčšinou fakt slabý a wifi tu vôbec nie je samozrejmosťou). Mňa osobne tento výlet nakopol k novým výzvam a už teraz sa teším na ďalšie dobrodružstvá.
A na záver poďakovanie patrí Dobrodruh.sk, ktorý nám tento zážitok sprostredkoval a dal dokopy super partiu ľudí a veľká vďaka Evke a Jožkovi, že to s nami zvládli ☺
- Ak chceš aj ty s nami vyraziť na Réunion, ozvi sa :) Tu je program: Trekový výlet s Dobrodruhom na Réunion, relax na Mauríciu.
