Takmer 2,5 kilometra dlhý most spája chorvátsku pevninu s polostrovom Pelješac. Kto sa niekedy v minulosti vybral autom na chorvátsky juh, napríklad do Dubrovníka alebo práve na Pelješac, musel prejsť cez zhruba desaťkilometrový úsek bosnianskeho pobrežia a v sezóne si spravidla vystál dve mohutné kolóny.
Jednu pri vstupe do Bosny a o desať kilometrov ďalej druhú pri opätovnom vstupe do Chorvátska. A tak isto aj pri spiatočnej ceste. Tento proces je však už minulosťou!
Most Pelješac tak umožňuje ľahší prístup k najvýznamnejšej turistickej destinácii krajiny – stredovekému mestu Dubrovník zapísanému na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Turisti budú môcť obísť úzky pobrežný koridor patriaci Bosne, kde vznikali dlhé kolóny pri hraničných kontrolách, a časovo si tak cestu do Dubrovníka skrátia.
Táto trasa pritom cestujúci nevyjde drahšie, využitie mosta je bezplatné.
Pelješacký most (chorvátsky Pelješki most) je viacpoľový most s dĺžkou 2,4 km, šírkou 21 m a výškou 55 m. Konštrukcia mosta zahŕňa štvorprúdovú komunikáciu s jedným jazdným a jedným odstavným pruhom na každej strane.
Ďalšie prvky zahŕňajú výstavbu obojsmerných prístupových ciest v dĺžke 12 km po obidvoch stranách mosta, ako aj dva tunely (0,5 km a 2,47 km), dva menšie mosty (0,51 km a 0,008 km), jeden viadukt (0,16 km) a dve odpočívadlá. Plánuje sa aj 7,9 km dlhý obojsmerný obchvat mesta Ston, ktorý bude zahŕňať dva tunely, most, viadukt a slučku.
Tento významný stavebný počin výrazne skráti čas cestovania medzi dvoma bodmi chorvátskej štátnej cesty D8, presnejšie - čas jazdy sa odhaduje na 20 minút, zatiaľ čo doteraz to trvalo viac ako hodinu.
Odolá nárazom vetra s rýchlosťou až 180 km/h
Neočakávajú sa problémy s búrkami a vetrom, ako je tomu v prípade mosta Franja Tuđmana v Dubrovníku alebo na Maslenici, pretože most je navrhnutý tak, aby odolal nárazom vetra s rýchlosťou až 180 km za hodinu. Vzhľadom na výšku a šírku rozpätia konštrukcie je pod mostom otvorená vodná cesta pre veľké výletné plavidlá smerom na Neum.
Celková investícia do tohto cenného projektu predstavuje 526 miliónov eur, pričom podiel európskych fondov na financovaní je 357 miliónov eur.
Okrem historicky významnej skutočnosti, že Chorvátska republika bola po viac ako 300 rokoch znovu prepojená po celej dĺžke, bolo konečným cieľom tohto projektu aj uľahčenie prístupu do regiónu v rámci prípravy na vstup do schengenského priestoru (zákonná povinnosť) a posilnenie regionálnej súdržnosti a dopravného prepojenia regiónu s dôležitými centrami v iných krajinách.
Pelješacký most bol hodnotený ako "jeden zo stavebných projektov, ktoré budú charakterizovať našu generáciu", a navrhol ho Marjan Pipenbaher. (IGH) Keď hovoril o Pelješackom moste ako o svojom životnom diele, Pipenbacher zdôraznil: "Tento most je megastavbou, ale nielen kvôli svojej veľkosti a dĺžke. Bol postavený v oblasti, kde boli veľké problémy so základmi, v seizmickej oblasti južnej Dalmácie, Čiernej Hory a Albánska, kde sú časté zemetrasenia. Po druhé, nachádza sa na mieste, kde sú silné vetry. Toto všetko bolo potrebné zohľadniť pri výstavbe, ale vyriešili sme to inovatívnym konceptom." Dodáva, že ide o jeden z najnáročnejších mostov na svete: "Patrí medzi päť najväčších a technologicky najnáročnejších mostov v Európe postavených od začiatku storočia. Všetky sú technicky vyspelé mosty dlhé viac ako 2 km. Je to most, ktorý patrí medzi najnáročnejšie na svete."
