Tento rok sme mali chuť na trochu netradičnejšiu európsku destináciu. Ale kúpať sa v mori sme zase chceli, tak voľba padla na Čiernu Horu. Malú krajinu s relatívne rýchlo sa rozvíjajúcim turizmom.
Na tento trip sme si vyčlenili 2 týždne. Pobalili sme sa a posledné augustové dni nasadli do auta. Prvá zastávka po ceste bola v chorvátskej Opatiji a potom v Dubrovníku. Viac ako 600 km za deň sme totiž dať nechceli, veď aj komfort je dôležitý.
Opatija ja malé mesto na Istrii, slávne ešte za čias Rakúsko-Uhorska. Oceníte tu najmä noblesu a to, že toto mestečko sa veľmi na Chorvátske mestá nepodobá. A tiež 12-kilometrov dlhú nábrežnú promenádu. Na skalách vo vode môžete pozorovať kraby! Táto aktivita mi pár hodín zabrala. :)
Dubrovník
Dubrovník nás ale trochu sklamal vysokými cenami. Najmä parkovania. Za parkovanie na celý deň zaplatíte asi 25 €. Inak sa to riešiť nedá, ak teda nepočítame s variantom parkovania 5 km od centra. Inak je to veľmi pekné mestečko, avšak nájdete tam dosť turistov. Tomu odpovedajú aj ceny – napríklad vstup na známe dubrovnícke hradby vás vyjde na 100 kún (asi 14 €) a 45-minútová plavba loďou okolo Dubrovníka na 75 kún (asi 10 €). Ak by som mala niečo z toho odporučiť, je to určite prechádzka po hradbách, ktorá vedie nad strechy Dubrovníka. Pretože výhľad je nádherný. Ako aj túlanie sa uličkami starého mesta alebo ležanie na mestskej pláži s výhľadom na Dubrovník. Magické.
Čierna Hora
Po chorvátskej časti nášho výletu sa konečne dostávame na hranice Čiernej hory. Doteraz sme mali nádherné počasie, slnko a teplo, ale ako sa približujeme k „Boke Kotorskej“, začína pršať a prší každý jeden deň počas nášho 5-denného pobytu. Nie darmo je to najdaždivejšie miesto na pobreží Stredozemného mora.
V Čiernej hore nás čaká výlet do mestečiek Kotor a Budva, ktoré sa pýšia historickým centrom. Tiež chceme pozrieť pevnosť Sveti Stefan, ktorá je momentálne luxusným hotelom. Plánujeme aj cestu do NP Skadarské jazero a známy ohyb rieky Crnojevice, ktorý si proste musím cvaknúť aj ja. Počasie síce trochu hnevá, ale po daždi väčšinou vychádza slnko, takže sme radi aspoň za to.
Prvý deň ešte za dažďa prichádzame do Kotoru a obdivujeme jeho centrum a promenádu. Viac sa tu, bohužiaľ, robiť nedá, takže vyčerpaní padáme do postele a druhý deň vyrážame smer Národný park Skadarské jazero. Cesta k nemu ja viac ako adrenalínová, ale tiež pekná a pomalá. Cesty sú tu úzke, tak pre jedno vozidlo, ale vyhnúť sa dá. Tiež nie všade sú zvodidlá, tak máme občas pocit, že sa zrútime až do Skadarského jazera. Väčšia časť tohto jazero patrí Čiernej Hore, menšia už Albánsku. Náš plán bol prejsť si časť brehu jazera peši. Čo sa však ukázalo ako nemožné. Navštívili sme turistickú kanceláriu a malé múzeum v jednom, kde nám vysvetlili, že pozrieť si jazero je najlepšie z loďky. Malý hodinový okruh za 25 €/loď, veľký dvojhodinový za 50 €/loď. Čo nie je rozhodne málo. Prievozníkov, ktorí vás budú lákať je však rozhodne viac.
Rozhodli sme sa pre ten dlhší okruh, nech teda niečo z národného parku aj vidíme. Nalodili nás a my sme okrem odpadkov v jazere (ktorých je tam docela dosť) videli aj bývalé väzenie na malom ostrovčeku, okúpali sa na mieste, kde ja voda najhlbšia, ale relatívne teplá (má až 33 °C) a tešili sa na kolóniu vtákov, ktorých tu žije až 200 druhov. Avšak obyvatelia Čiernej Hory sú asi trochu iní. Mladík, ktorý nás viezol, nevedel dobre po anglicky (čo tu rozhodne nie je výnimka) a celú cestu po jazere mal zapnutú hlasnú hudbu (aj keď sme ho dôrazne žiadali o vypnutie), takže okrem kormoránov sme až tak veľa vtákov zas nevideli.
Lepšie to bolo druhý deň, keď sme išli pozrieť fotografovaný ohyb rieky Crnojevice. Ktorý bol síce po ceste na jazero, ale pre zlé značenie sme ho nenašli. Tak sme si polovicu cesty absolvovali ešte jedenkrát. Ale stálo to za to. V malej dedinke Rijeka Crnojevica nám ponúkol majiteľ reštaurácie hodinovú prehliadku ohybu na člne za 25 €/čln. Stiahla som to na 20 € a mohli sme vyraziť. A musím povedať, že plavba po riečke Crnojevica je krajšia ako v národnom parku. Videli sme rôzne druhy vtákov a bolo to tak romanticky krásne, až to bolo gýčové. Nejaké odpadky nás síce prenasledovali aj tam, ale to proste k Čiernej Hore asi patrí.
Ďalší deň sme sa rozhodli nebrať ohľad na počasie a konečne sa okúpať v mori. Zvolili sme si pláž s výhľadom na pevnosť Sveti Stefan. Po našom príchode a zaparkovaní na platenom parkovisku (ktoré sú asi všade vo väčších mestách a stoja okolo 1,5 – 2 €/hodina) sa strhla riadna prietrž mračien. Takže sme si 2 hodinky posedeli v plážovom bare a pri náznaku prvého slnečného lúča sa s nadšením hodili do rozbúrených vĺn. Na počudovanie bolo more docela teplé a šantenie v metrových vlnách bolo zábavkou aj pre pár ostatných ľudí. So západom slnka sme si chceli pozrieť pevnosť, ktorá je prebudovaná na ultra luxusný hotel. V sprievodcovi (z roku 2007) sa písalo, že za poplatok sa na ostrov dá vstúpiť. Avšak išlo o starú informáciu, vstup už pre neubytovaných nie je možný (ak by ste sa chceli ubytovať, pripravte si asi 700 €/noc).
Posledný deň nás čaká historické centrum Perastu, Budvy a výlet na ostrov Sveti Nikola, kam nás zoberie prievozník na loďke za 15 €/loď. Dá sa tam ísť aj štandardnou linkou, ale kvôli zlému počasiu v ten deň nepremávala. Na ostrove sa poslednýkrát okúpeme a pozorujeme zajacov, ktorých je tu nespočetne. Ale celkovo v Čiernej Hore prevládajú túlavé mačky (v Bosne a Srbsku zase psy).
A Bosna a Srbsko
Cestou späť domov ešte zavítame do bosnianskeho Mostaru, na vodopády Kravice (ktoré sú naozaj veľkolepé) a do Sarajeva. Bosna je krajinských rázom podobná Čiernej Hore, avšak turizmus je tu ešte v plienkach. Určite vás zaujme súzvuk ktorý tu panuje – vedľa kostola nájdete mešitu. Každopádne nádherná krajina a strašne srdeční ľudia robia dobrý dojem.
Posledná zastávka je Belehrad v Srbsku (kde eurom nezaplatíte asi nikde) a smer domov cez Maďarsko, kde na maďarských hraniciach stojíme trištvrte hodinu (najdlhšie zo všetkých hraníc) a kde chcú, aby sme otvorili aj kufor, či niečo nepašujeme. Čo ešte nie je všetko, pretože na odpočívadle za Budapešťou nás zastavuje skupina policajtov a overuje si niekoľko minút, či náhodou naše auto nie je kradnuté. Fu. Po kontrole bez zastávky priamo domov. :)
.JPG)
Tipy na záver
- Za 14 dní sme autom prešli viac ako 2800 km a 5 štátov: Maďarsko, Chorvátsko, Čiernu Horu, Bosnu a Hercegovinu a Srbsko
- Do všetkých krajín vám stačí občiansky preukaz, pas ani víza nie sú na krátky pobyt potrebné
- Na všetkých hraniciach (okrem tých so SR) sa vykonáva kontrola
- Diaľnice nájdete v Maďarsku, Chorvátsku a Srbsku; v Maďarsku treba mať diaľničnú známku (ktorú je možné si objednať aj cez internet), v Chorvátsku a Srbsku sa platí mýtne na diaľnici
- Na cestu cez Čiernu Horu a Bosnu odporúčam vyčleniť si viac času kvôli úzkym serpentínovým cestám
- Najkrajšia je cesta po chorvátskom a čiernohorskom pobreží, ale aj cesta v horách Čiernej Hory a Bosny s ohromujúcimi výhľadmi
