Pavilón Anthropos

Návšteva pavilónu Anthropos v Brne je najmä pre mládež veľkým zážitkom. Druhé poschodie je rozdelené do tematických skupín:  Morava lovcov a zberačov, Najstaršie umenie Európy a Paleolitické technológie.

„Ocko, do takýchto obrázkov hádzali lovci mamutov svoje oštepy?“ „Asi nie.“ „Videl som to v telke!“ „Vieš, aj nás učili v škole a asi budú aj teba, že lovci maľovali obrazy v jaskyniach preto, aby akože ulovili to namaľované zviera. Dnes si už mnohí vedci myslia, že „pomaľované“ jaskyne boli niečo ako chrámy. Do jaskyne mohlo prísť len málo ľudí z jedného kmeňa. A tí, čo tam prišli sa tam dostávali do takého stavu, ako keď spíš a sníva sa ti. Hovorí sa tomu zmenený stav vedomia.“  „A tie ruky na obrázkoch? To je podpis?“ „Možno áno, možno nie. Vraj to mohli byť „kľúče“ do toho spánku. Stačilo vložiť svoju ruku do tej namaľovanej a lovec sa preniesol do sveta snov.“ Takto vyzeral jeden z rozhovorov medzi naším synom a mnou v pavilóne Anthropos v Brne. V múzeu pôvodu človeka a vzniku kultúry. V múzeu, o ktorom možno smelo vyhlásiť, že je najkrajšou didaktickou pomôckou pre pochopenie evolúcie človeka. 

Pavilón Anthropos

Pavilon Antropos v Brne...je projekt, ktorý sa pôvodne zrodil ako myšlienka v hlave „otca“ moravského paleolitu, staršej doby kamennej, Karla Absolona. Tento pán, docent zemepisu zasvätil celý svoj život organizovaniu a dokumentovaniu výskumu doby lovcov mamutov na území dnešnej Moravy.  Na začiatku, v roku 1928, to bol pavilón na ploche dnešného brnenského výstaviska, známy pod názvom Človek a jeho rod. Za výdatnej osobnej pomoci prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka a priemyselného magnáta T. Baťu vznikol projekt Anthropos. Zaujímavé je, že v rokoch 2. svetovej vojny dokonca poslúžil aj fašistickým ideológom na šírenie myšlienky čistoty árijskej rasy. Expozíciu doplnili o hákové kríže a nemecké vlajky. Počas oslobodzovacích bojov si expozícia získala nechcenú pozornosť a vojaci Červenej armády spolu s obyvateľstvom ju vyrabovali a zničili. Na prelome 50.-tych a 60.-tych rokov vznikla v mestskej časti Brno – Pisárky nová moderná funkcionalistická budova (mimochodom postavená v akcii „Z“). Pôvodná myšlienka prof. Absolona sa dočkala svojej plnej realizácie. Vznikla nie len expozícia, ale aj ústav, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu paleolitu a neolitu a za roky svojej existencie dosiahol skutočne svetovú slávu. Posledná obnova výstavných priestorov, ktorá prebehla v rokoch 2003 až 2006 podstatnou mierou zmenila jeho tvár. Priestory sa zväčšili a dostali podobu, ktorá názorne dokumentuje vývoj rodu Homo od jeho počiatkov na africkom kontinente až po osídľovanie strednej Európy.

Evolúcia človeka

Prízemie expozície je venované výskumu evolúcie človeka a začiatkom našej kultúry pod názvom Genetika vo vývoji človeka. Na túto časť nadväzuje Príbeh ľudského rodu a Primáti naša rodina, ktoré sú prvým prísľubom vizuálne veľmi silného zážitku. Okrem prvých trojrozmerných diorám dokumentujúcich život napríklad australopithecov na rovinách afrických saván je tu možné vidieť fotografie z výskumov najznámejšej rodiny „lovcov predkov ľudí“ , Laekeyovcov, z africkej Olduvajskej rokliny aj kópiu legendárnej Lucy. Kostrové zvyšky „Lucy“ sú najúplnejším nálezom troťohorného hominina. Meno jej dal Don Johanson pri táborovom ohni v afarskej časti Etiópie, keď nočným tichom znela beatlesácka Lucy in the sky with diamonds. Samozrejme, že nechýbajú ani európsky neandertálci a kópia výliatku mozgovne zo slovenských Gánoviec pri Poprade. Nález z travertínovej kopy, ktorý vznikol asi tak, že nebohý neandertálec sa pokúsil napiť mineralizovanej vody z prameňa a utopil sa v ňom. No a práve minerálna voda sa postarala o to, že v jeho mozgovej dutine sa usádzali nerasty, ktorý ju vyplnili a vytvorili „kameň“, kópiu jeho mozgu.  Na prízemí dominujú dvaja mamuti v životnej veľkosti, mláďa a dospelý jedinec. Ich čas dokumentuje druhé poschodie. Vizuálne najmä pre mladších návštevníkov atraktívnejšie.

Najstaršie umenie Európy

Pavilon Antropos v BrneDruhé poschodie je rozdelené do tematických skupín:  Morava lovcov a zberačov, Najstaršie umenie Európy a Paleolitické technológie. Vo veľmi prehľadnej forme je tu všetko, čím sa Morava nezameniteľne zapísala do starých dejín ľudstva. Malé sošky žien, Venuše, lovcov mamutov, repliky pôvodných loveckých zbraní, pazúrikové nástroje, šperky, denné potreby. To všetko je doplnené opäť o trojrozmerné diorámy znázorňujúce rôzne typy obydlí (od zobytnených jaskýň, cez kožené stany, po trstinové chyže)  a veľké plochy jaskynných malieb z Altamiry a Lascau. Nechýbajú kostry zvierat doby ľadovej: mamut v skutočnej veľkosti, medveď jaskynný, hyeny, lev. Ako správne však poznamenal náš Jakub, na veľké počudovanie tu nenájdete tigra šabľozubého. Napriek tomu, že sa tu musel bežne vyskytovať. V neďalekých slovenských Malých Karpatoch, napríklad v jaskyni Tmavá skala, sa jeho pozostatky našli.

Natur - Historishe Museum

Návšteva pavilónu Anthropos je najmä pre deti a mládež jedinečným zážitkom. Didaktičnosť a názornosť s akou predstavuje najstaršie dejiny ľudstva ďaleko predbieha to, o čom sa učí na základných školách. Súčasne to však je kameň úrazu pre náročnejšieho návštevníka. Ak by ste sa rozhodli, že chcete vidieť pamiatky levaloiskej techniky a porovnať si ju s čepelovou technikou prizmatických jadier, už budete musieť zamieriť do viedenského Natur- Historishe Museum, alebo si počkať kým sa opäť otvorí Národní museum v Prahe. V každom prípade však platí, že návšteva pavilónu Anthropos poteší. Okrem iného aj ponukou výbornej literatúry pri pokladni múzea.