Dnešný deň sme si dali na čas a už o 9 h sme vyrážali z Limenárie. Krátko sme sa zastavili v Pefkari, ktoré sa ešte len prebúdzalo do života.
Prázdna pláž, kľudné more, čistá voda a ničím nerušený rybári v pozadí. Míňali sme letovisko Potos a popri pobreží okolo Sun Beach sme sa po pol hodinke cesty dorazili k pláži Psili Ammos neďaleko Astris...
Psili Ammos
Miesto s nádhernou pieskovou plážou a čírou vodou sme si na prvý pohľad obľúbili. V pozadí bolo vidieť celý ostrov Panagia, o ktorom sme sa neskôr dozvedeli že je to ostrov králikov. Ak by mal niekto chuť na králika môže sa tam doplaviť a uloviť si na večeru, avšak ak sa skôr neutopíte alebo vás nechytia, lebo ostrov je vyhlásený za rezerváciu. Na parkovisku pri ceste sme odparkovali a krížom cez tavernu sme zbehli k takmer prázdnej pláži. Pozvoľný pieskový vstup a číra a modrá voda nás nenechal dlho čakať. Ako sa začala pláž zapĺňať, začala sa aj voda mútiť. Okolo obeda bola na pláži hlava na hlave. Preskúmal som teda pravú kamenistú stranu pláže, čím som sa ďalej vzďaľoval tým bola voda čistejšia a bohatšia na morský život. Pred cípom útesu som vyliezol a prešiel kúsok po súši aby som sa nestal úlovkom okolitých rybárov.
Kamenné pobrežie ošľahané morom a vetrom vytváralo zaujímavé tvary a priehlbiny malých jazierok plných krabov a iných morských živočíchov. Dlho však na súší nepobudol a nasledoval môj skok do hlbín mora. Okraj pobrežia bol dosť kolmý a voda hlboká že nebolo sa čoho obávať akurát strachu z hĺbok, ale tým ja našťastie netrpím. Len čo som sa rozhliadol pod hladinou tak to bol nezabudnuteľný zážitok. Aspoň 7 metrová hĺbka a slnkom presvietené fascinujúce dno. Ešte zaujímavejšie bolo kamenne pobrežie pod hladinou s húfmi rýb, a iných živočíchov v neposlednej rade v skalnatých zákutiach som zazrel ukrytú chobotnicu.
Ale to som sa už musel ponoriť až na dno, kde som medzi skalami aj okrem iného vylovil nádherne perleťové mušle. Bádaním morského života som tam strávil aspoň hodinu ak nie viac. Účastné miesto pre amatérskych potápačov. Spať som sa vydal po kamennom pobreží nakoľko rybárov dovolenkárov tam po pribúdalo a ich háčiky by mi skomplikovali život. Nádherné miesto z dvoma tavernami na pláži a malým minimarketom sme nakoniec opustili a vydali sme sa smerom okolo Astris do Alyki. Priamo v Astrise bola ešte jedna dlhšia piesková pláž aj z možnosťou hrať na nej volejbal.
Alyki
Pred opustením juhozápadnej časti ostrova sme ešte posledný krát natankovali, lebo najbližšie to bude možné až v Skala Potamia vzdialenej približne 45km. Pomaly aj rýchlo koľko skúter dal sme sa valili do kopca. V najvyššom mieste cesty sa nám naskytol nádherný výhľad na celú časť polostrova z ostrovom Panagia. Každopádne tu bolo počas celej cesty na čo pozerať z vtáčej perspektívy. Prudké a kamenné pobrežie lemujú celú časť južnej strany ostrova až po Alyki. Po výstupoch a vzostupoch cesty nad pieskovou plážou sa v na okraji útesu týči ojedinelí ženský kláštor archanjela Michaela na ostrove len zo siedmimi mníškami. Kláštor sa naďalej rozrastá o architektúru. Za nízke vstupné vás pustia za brány kláštora. Zaskočiť vás môže akurát to že vás donútia obliecť si oblečenie podobné väzenskej pásikavej rovnošate. Na nás to pôsobilo dosť vtipne, do habaný ako posledný trestanci. Obliecť by ste si to nemuseli len v tom prípade ak by ste mali dlhé nohavice, dlhé rukávy, alebo sukňu až po zem.
Ale to ma asi malo kto pri tunajšej teplote. V okolí kláštora sa nachádzajú nádherné kamene serpentíny, ktoré zadržujú úrodnú pôdu pod olivovníkmi. Snažil som sa zdolať kopec nad kláštorom z vedomím, že sa mi podarí nazrieť do kláštora nakoľko je celý obmurovaný vysokým múrom. Ale majú to veľmi dobre premyslené nech som liezol, akokoľvek vysoko a bol čim ďalej od kláštora tým som videl čo raz menej. Aspoň nad cestou sa mi podarilo zachytiť nádherné pohľady. Pohnali sme sa teda smerom na Alyki ,kde sme mienili stráviť zvyšok dňa. Ako náhle sme dorazili ja som sa vydal objavovať dávnu históriu. Alyki je bohaté na zrúcaniny antickej architektúry z dôb keď sa na tomto mieste ťažil biely mramor na ktorom leží cely výbežok. Nebyť ukončenia ťažby v dávnej dobe tak by za pár storočí zmizol výbežok pod hladinou. Vydal som sa teda okruhom cez spomínané antické zrúcaniny po úbočí mramorových lomov. Fantastický pohľad na bielu jasajúcu farbu mramora a azúrovo modrej farby mora. Napriek zubu času bolo možne nájsť a vidieť pozostatky z ťažby a celých stĺpov. Tie vyrezávali rovno z mohutnej skaly tak ako cele stavebné bloky. Do teraz mi nie je známe akým spôsobom.
Najviac som si vychutnal potápanie sa v lome, po bielej kryhe som opatrne zišiel na okraj a skočil do mora. Len čo som bol pod hladinou naskytol sa mi nádherný podmorský svet ,ktorý sa slovami ani nedá opísať. Plávanie a potápanie je na vlastné riziko a určite by som neodporúčal plávať v tejto oblasti počas čo len trochu rozbúreného mora. Dosť rýchlo to tu človeka oplieska o skaly a bolo by aj dosť problematické vyjsť z mora. Po potápaní som sa vrátil spať na pobrežie a vrátil som sa na výbežok ,ktorým som pokračoval cez hustý porast. Úzke chodníky ma znova priviedli k pobrežiu a zároveň k cípu Alyki. Bolo tu vidieť pozostatky činnosti ťažby z dávnych čias na rozsiahlej ploche zväčša pod hladinou, len kde tam trčala nejaká skala pripomínajúca kváder. Prekrásne miesto na potápanie, hlavne v okolí tohto lomu. Preplával som až na koniec cípu a našiel som si skalu v tvare lehátka a vychutnával nezabudnuteľné čaro ostrova a priazeň slnka. Boli by sme si vychutnali nádherné miesto Alyki, až do posledných slnečných lúčov. Viac sa na www.objav-grecko.com
