Podmanivá atmosféra trhu je ako stvorená na nezvyčajné stretnutia a skúmanie nevšedného sortimentu. Vo vnútrozemí Ománu si okrem bežných domácich potrieb môžete kúpiť i ťavu, strelné zbrane, zlato, alebo ománske dýky za tisíce eur. Popritom je možné vychutnať si raňajky za 44 centov, zoznámiť sa s beduínmi, alebo sa napríklad nechať ostrihať.
Pri plánovaní pobytu v Ománe nás lákalo zvýšiť šance na stretnutie sa s beduínmi, nomádskymi obyvateľmi púštnych oblastí. Dostali sme tip, že sa často schádzajú na pravidelných trhoch vo vnútrozemskom mestečku Sinaw, vzdialenom približne 2 hodiny cesty autom od hlavného mesta Muscat. Neďaleko Sinawu sa totiž rozpína púšť Sharqiya Sands a toto 20-tisícové mestečko je centrom okolitého regiónu.
VIDIECKY TRH S ŤAVAMI
Po strávenom týždni v Muscate sa presúvame na vidiek neďaleko Sinawu a návštevu trhu samozrejme neplánujeme vynechať. Každý štvrtok sa tu vraj dokonca koná camel market, čiže veľký trh s ťavami. Združujú sa tu beduíni i ostatní Ománci z celého sultanátu a návštevníci z iných arabských krajín.
Je o niečo menej známy ako najznámejšie ománske souqy (tržnice) v Muscate a Nizwe, údajne ho ale nenavštevuje veľa turistov a preto nás priťahuje najmä prísľub jeho autentickosti.
Jedná sa o mimoriadnu udalosť a vraj je tu nutné byť už pred svitaním. Vo štvrtok tým pádom neľahko opúšťame posteľ už o pol piatej ráno. Po úvodnom zablúdení na úplne iný trh sa okolo siedmej konečne dostávame na miesto. Trh sa koná na okraji mesta, je plný pick-upov a ďalších áut, ktoré na korbách privážajú ťavy na predaj. Sú ich tu snáď stovky. Okolo nich stoja beduíni v turbanoch s ostrými črtami tváre, dúfajúci vo výhodný predaj alebo kúpu, pripravení na zdĺhavé dohadovania o cene. Niektorí sem možno prišli priamo z púšte, väčšina už ale zanechala kočovný život. Moderní potomkovia púštnych beduínov jazdia na veľkých autách a obývajú priestranné domy.
Viaceré čaká mrzký osud, keďže Ománci ťavy i jedia. Kedysi sa zvykli jesť najmä pri špeciálnych príležitostiach, dnes je ale ťavie mäso dostupné i v supermarketoch, alebo v niektorých reštauráciách. Zjedeniu uniknú rýchli bežci, ktorí sú predaní za účelom účasti na camel race, čiže obľúbených ťavích dostihoch. Na obchod s ťavami sa nám pozerať nechce a odchádzame. Pokazenú náladu zachraňuje spomienka na trh, ku ktorému sme sa ráno dostavili omylom. Vraciame sa teda späť na trh Sinaw souq, ktorý sa koná každý deň.
RÁZNE BEDUÍNKY
Pozdĺž okrajov tržnice s obdĺžnikovým pôdorysom sa pri sebe tisnú stánky s textilom, parfémami, domácimi potrebami, sušenými i čerstvými rybami. Niektorí predajcovia majú svoju ponuku rozloženú na koberčekoch na zemi. Už z diaľky vidíme, že tento sortiment patrí beduínskym ženám, ktorých poznávacím znamením je „netopieria“ maska battoulah. Zdravia nás a snažia sa upriamiť našu pozornosť na ich produkty. Neisto ich odzdravím, pri predošlých skúsenostiach sme si už totiž zvykli na to, že komunikácia so ženami je v tejto islamskej krajine tak trochu tabu. Raz sme napríklad navštívili Ománca, ktorého žena pre nás síce pripravila večeru, nemala však povolené pripojiť sa k nám a preto sme ju počas celého večera ani len nezahliadli.
Onedlho našťastie nachádzame pomoc v Samilovi, predavačovi z indickej Keraly, vďaka ktorému získavame o trhu lepší prehľad. Hovorí, že sezóna je teraz slabá a sťažuje sa na situáciu s vírusom. V krajine už dlhodobo pribúda iba niekoľko infikovaných prípadov denne, dopad na ekonomiku je ale napriek tomu veľmi tvrdý. Časy sú zlé, pred pandémiou chodilo na trh oveľa viac ľudí a dražili sa tu i ťavy a kozy.
Samil zmieňuje, že najlepšie sa im darí počas moslimských sviatkov Eid, mimo toho sú najrušnejšie štvrtky, kedy sa neďaleko koná spomínaný camel market. Na biedne predaje sa sťažuje i beduínka Muteera z vedľajšieho stánku. Ochotne pózuje s manželkou Katkou a k spoločnej fotke bez ostychu privoláva i mňa. Pochádza z ostrova Masirah, ktorý je odtiaľto vzdialený vyše 400 km. Ostatní predajcovia sem tiež dochádzajú zo vzdialených kútov krajiny i zo zahraničia.
DRAHÉ DÝKY A PUŠKY
Neďaleko sme natrafili na Saida, ktorý výnimočne patrí medzi domácich predajcov. Ponúka zahnuté dýky v tvare písmena J, nazývané khanjar. Nesporne je pýchou ománskych mužov, ktorá sa nachádza snáď v každej domácnosti. Má nesmierny význam, v rámci spoločnosti je khanjar považovaný za symbol kultúrneho dedičstva a statusu, nachádza sa i na vlajke, bankovkách a školských učebniciach. Čím je spoločenská pozícia muža vyššia, tým má na sebe lepší a drahší khanjar.
Pýtame sa Saida na cenu niekoľkých dýk, ktoré má okolo seba rozložené. Vyslovené čiastky vyrážajú dych. Na jednej strane sú tie „lacné“, ktorých cena začína od 200 riyalov (450 EUR). Na druhej strane sú dýky, ktoré stoja i 2000 riyalov (4500 EUR). Said tvrdí, že sú vyše 200 rokov staré. Nedá sa prehliadnuť, že podobnú dýku má upevnenú i okolo pása. Vraj ju nosí takmer neustále, skladá ju ale napríklad počas obedov a večere. Bežne sa však zvyknú nosiť iba počas svadieb, pohrebov, pracovných pohovorov a ďalších formálnych udalostí. Hodnota Saidovho khanjaru je podľa jeho slov 4000 riyalov (9000 EUR). Pôsobí seriózne, neviem ale, čo si o tých cenách myslieť. Nezabúdam, že sme na trhu a že tieto ceny môžu byť o niečo nadstrelené, preto o jeho slovách mierne pochybujem.
Na ománskom trhu je možné kúpiť i strelné zbrane
Neďaleko Saida a jeho dýk sú na zemi len tak pohodené pušky patriace inému predajcovi. Rôzni muži ich „testujú“, berú do rúk a mieria nimi do vzduchu. Said hovorí, že ich cena sa začína od 250 riyalov (570 EUR). Jednu mi podáva a testujem ju aj ja. Ktovie, čo by na takýto suvenír povedali naši colníci. Pár krokov od zbraní ponúka niekoľko klenotníkov šperky zo zlata.
DUCH STAREJ ARÁBIE
S výnimkou beduíniek sú všetci ostatní predajcovia i návštevníci výhradne muži. Od skorého rána tu trávia čas rozprávaním sa. Hlavným dôvodom ich prítomnosti nemusí byť obchod, trh je najlepším miestom na výmenu noviniek a slúži ako spoločenská inštitúcia. I v tom spočíva jeho špecifické čaro. Odráža esenciálne potreby človeka a vypovedá o našej vlastnej podstate. Zavíta sem i ten, kto žije mimo spoločnosti, alebo koho by nebolo možné len tak ľahko stretnúť. Každý si totiž potrebuje nakúpiť potrebné zásoby, prilepšiť si predajom svojich produktov, alebo získať potrebné informácie. Trh je tým pádom priestor, ktorý je už zo svojej povahy predurčený na nezvyčajné stretnutia a okolnosti. Práve vďaka tomu tu môžeme naraziť na beduínov a pozorovať premiešavania kultúr.
Okrem ľudí sa tu ale premiešava i čas. Kým väčšinu Arábie pretransformovalo objavenie ložísk ropy v roku 1938, pri návšteve Sinaw souq mám dojem, že veľmi podobne to tu mohlo vyzerať i v dávnej minulosti. Na trhu je dodnes prítomný duch starej Arábie, v rovnakom oblečení a s rovnakým tovarom sa tu mohlo obchodovať pokojne i pred stáročiami. Funkciu starodávnych trhov preberajú v modernej dobe obchodné centrá, ktoré však týmto „večným“ miestam svojou atmosférou iba ťažko môžu konkurovať.
VEĽKORYSOSŤ BEDUÍNOV
Neodolal som a na trh sa o niekoľko dní vraciam ešte raz. Skoro ráno sa tu pohybuje iba zopár ospalých duší a pozvoľne sa otvárajú prvé stánky, živšia je iba zadná časť s rybami. Deň začínam raňajkami v malom coffee shope s dvoma stolmi. Sadám si za ten voľný, z druhého si ma často premeriavajú. Čašník unavene nosí na stôl klasické menu, spomínaný čaj karak a parathu, niekedy i šošovicový dal. Prisadajú si ku mne Bangladéšania, ktorí predávajú v neďalekých stánkoch. Takmer vôbec nehovoria po anglicky, nasleduje iba klasická jednoduchá debata typu „ako sa voláš a odkiaľ si“.
Slovensko nepoznajú, pre prípad takýchto situácií však mám v mobile prichystanú zložku s fotkami. Ukazujem im zasnežené kopce, tatranské dubáky a kúpanie v ľadovom jazere, všetko na nich pôsobí značne exoticky. Väčšina pracovnej sily v Ománe momentálne pribúda práve z Bangladéšu. Indov naopak ubúda, vracajú sa domov, kde vzrastá počet pracovných príležitostí.
Podstatnou zložkou pracovnej sily sú i Pakistanci a Filipínci
Majitelia tunajších stánkov sú väčšinou Ománci, pracujú v nich ale málokedy. Za chutné raňajky platím 200 paisa (0.44 EUR) a odchádzam objavovať ďalšie časti trhu. Postupne stretávam starých známych, Samila z Indie i beduínku Muteeru. Pýta sa, prečo so mnou neprišla i Katka a snaží sa nás pozvať na svoj rodný ostrov. Vraj nám rezervuje hotel a všetko zariadi. Nestihnem ani zareagovať a Muteera už volá domov svojmu manželovi. Podáva mi mobil a do ucha sa mi hrnie nezastaviteľný prúd nezrozumiteľných slov, na ktoré iba súhlasne pritakávam. Ománsky spoločník, ktorý ma sprevádza, podotýka, že je to bežné. Pohostinnosť beduínov skutočne dosahuje až takéto rozmery.
PRAVÁ CENA KHANJARU
Do rozhovoru sa zapája Ománec zo susedného obchodu, taktiež patriaci medzi menšinu domácich predajcov. Vyťahuje strelné zbrane z Nemecka a dýky khanjar, ktoré osobne vyrába jeho prísediaci bratranec, miestna celebrita. Tento starší pán sa odmieta nechať odfotiť, lebo jeho fotky vraj potom niekde predávajú. Pravdou je, že jeho fotky som na internete skutočne zhodou náhod našiel. Jeden nôž mu trvá vyrobiť 10 dní a dodáva, že čepeľ je väčšinou na všetkých dýkach podobná, cenu teda ovplyvňuje najmä rukoväť. Vraj môže byť vyrobená z klov slonov a ďalších zvierať, našťastie konštatuje, že kvôli ochrane zvierat sa to už dnes robiť nemôže. Pýtam sa ho, či je pravda, že miestni muži, ako napríklad spomínaný Said, majú nože za tisíce riyalov. Predajca to potvrdzuje, taktiež i môj spoločník, ktorý dodáva, že on sám si nedávno kúpil khanjar za 2200 riyalov (5000 EUR). Za nadviazanie kontaktu s beduínskym spoločníkom vďačím taktiež trhu. Žije v dedine neďaleko Sinawu a pozýva ma k sebe domov, kde spoznávam jeho rodinu a dozvedám sa viac o bývalom i modernom živote beduínov.
Trh je skvelým miestom na vdýchnutie opojnej atmosféry rozpálenej Arábie, získanie neočakávaných zážitkov, nadviazanie kontaktu s ľuďmi rôznych národností a preniknutie do miestnej kultúry.
Trh Muttrah souq v Muscate
V Ománe sa dá naraziť i na ďalšie neobyčajné trhy, v mestečku Ibra sa pravidelne koná trh so zbraňami, alebo napríklad ženský trh, kam majú muži vstup zakázaný. Pred opustením Ománu ešte stíhame navštíviť trh Muttrah souq v Muscate. Je najväčším trhom v Ománe, podstatne odlišný od drobnejšieho vidieckeho trhu v Sinawe. História Muttrah souq siaha stáročia dozadu, Ománci si tu už po generácie kupujú tradičný odev. Trh je však taktiež plný turistov, ktorí sú bombardovaní ponukami húževnatých predajcov. Tento rozprávkový prímorský labyrint uličiek je ideálny na nákup suvenírov (parfémy oud, kadidlo, šafrán a ďalšie korenia) a zlepšovanie schopností vyjednávania o cene.
Tip na záver pre mužov
Nechajte sa na trhu ostrihať, ja som napríklad navštívil bangladéšskych holičov v Muttrah souq. Okrem nízkej ceny a precíznej kvality získate i zážitok v podobe záverečnej masáže. Holič sa veľmi snažil, detailne ma strihal takmer hodinu a na záver si svoj výtvor samozrejme odfotil, aby mu môj účes možno poslúžil ako referencia.
Foto: Katarína Grešová
