7. október 2023, Šiša Pangma, Tibet. Dnes by sa malo rozhodnúť. Ktoré meno sa zapíše do histórie amerického horolezectva? Anna Gutu a Gina Rzucidlo bojujú o ženské prvenstvo v skompletizovaní Koruny Himalájí. Radosť z pobytu v horách, z dych berúcich výhľadov a z endorfínmi nabitého tela sa mení na tvrdý súboj. Posledná hora rozhodne o ďalšom osude jednej z nich. Napokon rozhodla o oboch...
O 11-tej doobeda zomiera po páde lavíny Anna Gutu. O 3 hodiny neskôr si hora zahrá rovnaký scenár aj s Ginou. Spolu s Američankami prichádzajú o život aj ich Šerpovia Migmar a Tenjen Lama.
Súboj o prvenstvo
Anna Gutu
„Instagramová horolezkyňa“, aspoň takto ju nazvala Gina. Inšipirovaná rekordom Nirmala Purju tiež túžila získať Korunu Himalájí za pol roka. K splneniu svojho cieľa si zavolala toho najpovolanejšieho – samotného Nirmala a jeho agentúru ElitExped.
Aj keď nikdy predtým v Himalájach neliezla, plán sa jej darilo rýchlo napĺňať, čo znervóznilo aj Ginu, ktorá sa pred príchodom Anny vo výstupoch až tak neponáhľala.
Na svoju predposlednú osemtisícovku - Čho Oju - vystúpila Anna 2. októbra, o deň neskôr ako Gina. Hneď po výstupe sa so svojim tímom presunula do základného tábora pod Šiša Pangmu. Keďže Gina mala náskok, Anna sa spolu so svojim tímom dohodla na výstupe na horu štýlom základný tábor – vrchol. Aby mali šancu Ginu dobehnúť, do základného tábora prišli len s výbavou potrebnou na lezenie vrátane prídavného kyslíka. S prídavným kyslíkom liezli obe horolezkyňe už zo základného tábora. Ostatná výbava ostala s nosičmi pozadu.
Anna a Migmar sa postupne dostali do tábora č. 3. Na výstup na vrchol sa vydali priamo, cez centrálny vrchol. Približne o 11-tej hodine doobeda začuli horolezci nachádzajúci sa v rôznych nadmorských výškach padať nad sebou lavínu. Lavína sa spustila približne vo výške 7 800 m. n. m.
Okamžite po jej páde sa na hore zorganizovala záchranná skupina zložená z niekoľkých prítomných sprievodcov. Skupinu viedol Šerpa Mingma G, zakladateľ agentúry Imagine Nepal, známy hlavne vďaka prvovýstupu na zimnú K2. Anne a Migmarovi už žiaľ pomôcť nedokázali. Podarilo sa im však zachrániť 3 zranených Šerpov.
Gina Rzucidlo
Svoju cestu za získaním Koruny Himalájí začala pred pár rokmi. S horolezectvom mala oproti Anne viac skúseností, avšak každý výstup absolvovala len ako klientka využívajúca kompletné služby agentúry. Na posledný výstup chcela „rýchlejšieho“ Šerpu. Napokon sa jej podarilo prenajať toho „najrýchlejšieho“ – Tenjen Lama. Nepálsky Šerpa sa nedávano stal žiarivou hviezdou agentúry Seven Summit Treks, keď dopomohol Nórke Kristin Harila k rýchlostnému rekordu - výstupu na všetky osemtisícovky za 62 dní.
Gina prišla pod Šiša Pangmu po výstupe na Čho Oju, ktorý absolvovala 1. októbra. S náskokom pred Annou aj všetkými ostatnými skupinami horolezcov (o jesenný výstup sa ich pokúšalo celkovo 52) vystúpila do tábora č. 2. Tu s nútenou prestávkou čakala, kým sa otvorí cesta do tábora č. 3. Tím, ktorý sa mal o to postarať, bol pod značným časovým tlakom. Napokon na fixovanie lán už nemal dostatok síl a cestu do tábora č. 3 len prešľapal.
Gina postupovala ďalej naviazaná na svojho Šerpu Migmara. Na vrchol sa z tábora č. 3 vydali inou cestou ako Anna, zvolili líniu smerujúcu vľavo cez mierny traverz s následným výstupom na vrchol. Dvojicu prvá lavína nezasiahla. Približne o 2 hodiny neskôr však padla ďalšia. Obaja horolezci ostali nezvestní. Neskôr sa potvrdil najhorší scenár, ich životy vyhasli pod masou snehu.
Bolo možné tragédii NA Šiša Pangme predísť?
Podľa dostupných informácií poveternostné podmienky neboli 7. októbra úplne ideálne. Viacerí horolezci, ktorí sa pokúšali o výstup, ich označili za náročné. Čerstvý sneh nafúkaný z južnej strany, nízke teploty a silný vietor mali k ideálnemu dňu ďaleko. Podľa talianskych horolezcov nachádzajúcich sa daný deň v základnom tábore, Ana aj Gina so svojimi Šerpami zvolili na výstup vzhľadom na lavínové nebezpečenstvo najnebezpečnejšie výstupové trasy. Nirmal Purja, ktorého klientkou bola Anna, však špekulácie o priveľkom riskovaní odmieta. Ak by boli podmienky nepriaznivé, prečo by sa o výstup pokúsilo toľko horolezcov?
Po páde prvej lavíny sa podľa dostupných informácií všetky tímy otočili a začali zostup do nižších táborov. Prečo však Gina a Tenjen Lama pokračovali ďalej, nie je jasné. Podľa horolezkyne Naila Kiani z Pakistanu, ktorá sa tiež pokúšala o výstup na vrchol, horolezci museli pád lavíny počuť. Navyše bola táto informácia oznámená aj do základného tábora, z ktorého mali byť Gina a Tenjen Lama prostredníctvom vysielačky informovaní. Či k tomu skutočne došlo však ešte nebolo potvrdené.
Podľa vyjadrení niektorých skúsených horolezcov v podobných situáciách je dôležitý lídership zo strany Šerpu/sprievodcu. Práve on musí urobiť rozhodnutie na základe aktuálnych poveternostných a ďalších podmienok a musí odolať tlaku klienta, ktorý chce pokračovať ďalej. Či viedlo k tragédii práve nesprávne rozhodnutie Šerpu sa môžeme už len domnievať.
Stal sa boj o prvenstvo dôležitejším ako ľudský život?
Súťaživosť medzi dvomi ženami bola priam toxická. Namiesto toho aby pri výstupe spolupracovali tak ako sa to zvyčajne pod najvyššími horami robí, obe sa vydali inou cestou. Tímto napokon trpeli hlavne ich tímy, ktoré museli pracovať pod časovým tlakom a vo vyčerpávajúcich podmienkach.
Pritom na Šiša Pangme neboli jediné dve, ktoré sa pokúšali o prvenstvo. Šerpa Mingma G bol na Šiša Pangme aj kvôli osobnému cieľu – bola to posledná osemtisícovka, na ktorú nevystúpil bez použitia prídavného kyslíka. S rovnakým cieľom bol pod horou aj Nirmal Purja. Prvý z nich by sa zároveň stal prvým Nepálčanom v histórii, ktorému sa to podarilo. Na Šiša Pangme boli aj ďalší horolezci, ktorí sa snažili o rôzne národné či osobné rekordy avšak podľa slov viacerých prítomných len súboj dvoch Američaniek bol taký šialený až si napokon vyžiadal okrem ich vlastných životov aj životy ďalších dvoch ľudí.
Navyše pri záchrannej akcii takmer prišiel o život aj Mingma G. Vo výške približne 7 300 m. n. m. sa pošmykol a po následnom 160 m dlhom páde utrpel zranenia, po ktorých ostal bezvládne ležať v snehu. Život mu zachránila rýchla reakcia Šerpu Depon Gurung, ktorý ho na mieste oživoval. S fraktúrou lebky a ďalšími zraneniami sa Mingmovi G podarilo zostúpiť do tábora č. 2 a na druhý deň až do základného tábora (v Tibete sú možné len pozemné záchranné akcie a preto záchrana vrtuľníkom nebola možná). Šťastím v nešťastí pre Mingmu G bolo, že sa podľa vlastných slov dokázal pri páde vyhnúť nárazu do veľkej skaly.
Mingma G sa neskôr vyjadril, že súťaž medzi dvomi horolezkyňami zničila dovtedy hladko prebiehajúce expedície.
horolezci a sprievodcovia volajú po zmene komerčného horolezectva
Tragédia na Šiša Pangme pozdvihla vlnu kritiky nad súčasným „rýchlostným“ a „rekordmi cieleným“ horolezectvom. V poslednej dobe sú to hlavne výkony Nirmal Purja a Kristin Harila, ktoré začali inšpirovať aj neskúsených horolezcov k životu riskujúcim výkonom. Lezci sa spoliehajú na kompletný servis agentúr. Mnohokrát nedokážu vyhodnotiť poveternostné podmienky, nemajú dostatočné skúsenosti z vysokohorského prostredia, častokrát ani pokoru a očakávajú, že si môžu zaplatiť 100 % úspech. Zdolávajú najvyššie hory sveta z nesprávnych dôvodov.
Napokon aj Kristin bola inšpirovaná Nirmalovým výkonom a rozhodla sa pre prekonanie rekordu. K jeho dosiahnutiu musela často liezť v nebezpečných podmienkach. Ako aj sama priznala napríklad po výstupe na Manaslu:
„Výstup na Manaslu bol pre mňa asi tým najťažším. Výstup zo základného tábora sme začali v pondelok. V utorok sme pokračovali do tábora č. 2. Zažili sme silné sneženie a predpoveď počasia hlásila ďalšie. Rozmýšľali sme nad zostupom ako väčšina ďalších horolozecov, ale napokon sme sa rozhodli pokračovať do tábora č. 3... Počas výstupu sme počuli niekoľko pádov lavíny.“
Či tragédia zmení horolezectvo v najvyšších horách sveta, zatiaľ nie je isté. Ak však bude trend zdolávania rýchlostných rekordov naďalej pokračovať, podobných udalostí môže v budúcnosti pribúdať.
„Poučenie? Nie je to nič nové, honba za rekordmi nepatrí do zóny smrti.“ Tracee Metcalfe (americká horolezkyňa, ktorá je po tragickej udalosti momentálne najbližšie k dosiahnutiu Koruny Himalájí a zápisu do americkej horolezeckej histórie).
