V Tatrách nájdeme veľa pekných lezeckých ciest rôznych obtiažností. Medzi takzvané “klasiky” patrí aj Keleho pilier, ktorý vedie na Javorový štít. Jedná sa o relatívne jednoduchú cestu s preistenými štandami a jasnou líniou, čo ju predurčuje ako ideálnu voľbu pre väčšinu lezcov začínajúcich v Tatrách.
Moje kroky na túto cestu viedli ako už klasicky, cez zrušené nedeľné plány a hľadanie alternatívy. Potom, čo reálne hrozí, že budem tráviť nedeľu doma, píšem väčšine kamošov a zisťujem ich plány na víkend. Našťastie snaha padla na úrodnú pôdu a s parťákom sa dohadujem na Keleho pilier. Prvotné nadšenie vystriedal jemný strach a obavy z obtiažnosti cesty, ale po pozretí pár videí to opadáva a plný elánu sa teším na nedeľné lezenie.
Ideme na to
Je nedeľa a mne o štvrtej ráno zvoní budík. Hádžem do seba raňajky, nasadám do auta a valím smer Starý Smokovec, kde sa mám stretnúť s parťákom, ktorý je v Tatrách od piatku. Stretávame sa na parkovisku, rozdeľujeme veci a s plnými batohmi upaľujeme k Zbojníckej chate. Ranná hmla nám vyhovuje a ušetruje nás od kvalitného úpeku, ktorý by z našich tričiek istotne urobil premočené špongie.
Cesta na Zbojníčku zbehla ako voda a na posilnenie morálky si dávame pred lezením kofolu. Povinná je aj zastávka na WCku (keby náhodou). Pri chate vidíme dve podobne lanami obvešané partie, s jednou sa zhovárame a zisťujeme, že majú identický plán ako my. Lenivosť a príjemné sedenie na slnku spôsobujú, že pohodlie Zbojníckej chaty opúštame ako poslední zo spominaných partií.
Obchádzame Sesterské a Starolesnianske pleso, z ktorých je krásne vidieť náš dnešný cieľ. Pilier je v stene veľmi výrazný, vizuálne pretína Juhozápadnú stenu Javorového štítu na dve polovice. Ideme ešte kúsok po chodníku. Pod pilerom vybočujeme a kolmo nahor stúpame k začiatku cesty. Naše obavy sa naplnili a v stene sú pred nami nastúpené dve dvojice. Neostáva nám nič iné než sa zaradiť do radu. Čakanie využívame na prípravu vecí na lezenie a bezbrehé odychovanie a chytanie bronzu na ostrom letnom slniečku.
Lezecká časť
Po približne dvoch hodinách čakania sa dostávame na rad aj my. Taktika je jasná, ťahať bude parťák a ja večný posera sa budem viezť na druhom konci lana a zbierať materiál. Prvá dĺžka vyzerá veľmi v pohode, preto nechávame lezečky v batohu a lezieme to v nástupovkách. Doliezam k prvému borháku, kde si cvaknem odsedku a začínam istiť parťáka. Dĺžka je hodnotená za III. a nachádzajú sa v nej aj fixné borháky, stále je ale fajn sem-tam vložiť frienda pre bezpečnejší pocit z lezenia. Od poľskej partie odkukujeme zlú taktiku a parťák prelieza prvý štand, v domnení, že druhý je dostatočne blízko. Toto bola chyba a zisťujeme, že lano nám nebude stačiť. Parťák sa zaisťuje v borháku a ja doliezam k prvému štandu, kde začínam opäť istiť.
Druhá dĺžka je už o čosi náročnejšia než tá prvá, stále ju však zvládame v nástupovkách, čo mi pri jej konci robí jemné obtiaže, keďže sa tam nachádza pasáž hodnotená stupňom V. Na top rope mi to až tak nevadí, ale v prípade lezenia na voľnom konci by som určite ocenil istotu, ktorú by mi poskytli lezečky. Zbieranie materiálu sa takisto nezaobišlo bez ťažkostí a podarilo sa mi v špáre zaseknúť jedného frienda. S pár nadávkami ho po niekoľkých minútach útrpného boja vyberám. Našťastie to bolo v mieste, kde sa dalo celkom pohodlne stáť, teda som mohol použiť celú svoju silu. V dĺžke je aj pár skôb, ich pevnosť je však otázna, ale čo by človek neurobil pre pocit bezpečia. Druhý štand je trošku na tesno, ale na tatranské pomery sa jedná o luxusné miesto na státie.
V tretej dĺžke už neriskujeme a obúvame obaja lezečky. Táto dĺžka je kľúčová a najobtiažnejšia zo všetkých. Začiatok cesty mi prišiel trochu viac na trenie. Nasledoval ľahký až chodecký terén. Pred jej koncom sa nachádza miesto hodnotené za V. Miesto je v jemnom previse, avšak pre bezpečie lezca sa tam dá nájsť fixný borhák. Vo výsledku sa nejedná o nič ťažké a aj v tomto mieste sa dajú nájsť pekné chyty, len ich to chce chvíľu hľadať. Tretí štand je už opäť zo série obrovských, takže bez akýchkoľvek problémov meníme materiál, vymnieňame istenie a pokračujeme v lezení. Po chvíli opäť môžeme vidieť poľskú skupinu, ktorú pomaly, ale isto dobiehame.
Štvrtá dĺžka začína na výraznom rebre, ktoré je jednoduché a jednoznačné na orientáciu. Po jeho pominutí začína jednoduchý terén. Na záver je ťažší krok v podobe prehupnutia sa cez menšie bruško, za ktorým je už vidieť ďalší štand. Doleziem k štandu, zacvakujem sa a pripravujeme sa na poslednú dĺžku.
Posledná (piata) dĺžka začína výšvyhom tesne pod hranu, kde sú aj fixné istenia. Po hrane sa traverzuje až k miestu, kde sa prechádza na záverečnú platňu. Túto obliezam z boku až sa dostávam na posledný štand celej cesty. V tomto momente nám už vrásky na čele robí skupina Poliakov, ktorí začali zlaňovať v čase nášho lezenia.
Sme na vrchole, chvíľku sa kocháme pohľadom, ale pokročilá hodina nás núti čo najskôr túto slasť pre oči ukončiť a takisto začať zlaňovať. Tu už naplno začíname pociťovať nesúlad rýchlostí medzi nami a poľskou skupinou, preto po každom zlaňakú netrpezlivo čakáme a škaredo zazeráme, čo tam nacvičujú. Zlaňáky sú zo štandov a cez kruh, čo je na tatranské pomery veľký luxus. Z druhého štandu zlaňujeme až nadol, pričom menší kúsok zliezame bez istenia.
Ukončenie vydareného lezenia
“Je fajn byť nohami na zemi” som si povedal po poslednom zlaňáku a dolezení pod nástup. Balíme laná, vraciame si materiál a keďže je už veľa hodín, bez veľkého zdržovania ideme k Zbojníčke. Dávame si víťazoslávnu kofolu, prezeráme fotky a za jemného šera ju opúšťame. K autu dorážame už za tmy, ale za to s dobrým pocitom z pekného lezenia.
Zhrnutie:
Keleho pilier je krásne tatranské lezenie, kde do značnej miery odpadáva morálový faktor, vďaka na tatranské pomery veľmi dobrému preisteniu. Aj napriek tomu neodporúčam sa na danú cestu vybrať ľudom bez potrebnej znalosti metodiky/skúseností z iných ľahších tatranských túr. Samotné lezenie aj so zlaňovaním nám trvalo približne 6 hodín, tento čas bol, ale do značnej miery ovplyvnený pomalým postupom poľskej skupiny. Potrebný materiál:
- 6-8 slučiek
- 10 expresiek (radšej viac ako menej)
- 4 + friendov (záleží od morálu)
- Vklínence rôznej veľkosti
- Dve polovičné laná (“dvojičky”) o dĺžke 60 m
- HMSky a istítko
