Písať o leteckom múzeu je pre mňa ťažké. Naozaj ťažké. Bojové lietadlá obdivujem od detstva. Vidím krásu v ich štíhlych tvaroch, neobvyklých krídlach, strašidelných zvukoch, nepekných zbraniach. Nevidím v nich vraždiace nástroje, vnímam ich ako stvorenia z blízkej budúcnosti. Niečo, čo sa ešte len pretaví do súčasnosti.
Netúžil som byť stíhačom, nechcel som ani lietať na veľkých bojových strojoch (na malých lietadlách áno, ako dvanásťročný som sa však stal potápačom vo Zväzarme len preto, že skákať s padákom, alebo lietať na vetroňoch sa dalo až od pätnástich a mne sa nechcelo čakať), v podstate som pacifista. Preto keď mám písať o lietadlách, mám problém držať sa pri zemi.
Nezahltiť čitateľa informáciami o histórii a historkách jednotlivých typov. Dobré na tom však je, že nech prídem, do ktoréhokoľvek leteckého múzea, každé ma zaujme. Zaujalo, potešilo, nadchlo ma aj toto naše, košické.
Zrušená škola a prezidentská galéria
Neviem ako bude hodnotiť história prezidentský čas Rudolfa Schustera. Jeho „zákonodarná“ iniciatíva a maniere regionálneho politika pár rokov krivili obraz prezidentského úradu. Nikdy a nikto mu však neodoberie titul budovateľa Leteckého múzea v Košiciach. Odvahou hraničiacou s drzosťou si pýtal lietadlá od svojich zahraničných kolegov, prezidentov, a tieto vystavil v tzv. Prezidentskej galérii Leteckého múzea. Pravda je, že sa takto na Slovensku ocitlo zopár naozaj výnimočných kúskov leteckej a raketovej techniky.
Pravdou je aj to, že vďaka Schusterov priamej intervencii z pozície prezidenta, sa Ministerstvo obrany Slovenskej republiky so zjavnou nevôľou vzdalo priestorov zrušenej Vojenskej leteckej akadémie a previedlo ich do správy Ministerstva kultúry – Slovenského technického múzea. To bolo v roku 2004. Už dva roky pred tým, v dvoch hangároch Letiska Košice sprístupnili expozíciu vývoja lietadiel, leteckých motorov a prístrojov.
O lietadlách, vrtuľníkoch, ale aj o balistickej rakete s nukleárnou náložou
Popisovať letecké múzeum krok za krokom, expozíciu za expozíciou z môjho pohľadu nemá príliš veľký význam. Fajnšmekrom to nič nepovie, pretože históriu letectva majú v malíčku a bežných návštevníkov nakoniec zaujmú len vizuálne najzaujímavejšie exponáty. Preto dávam prednosť pri písaní o leteckých múzeách iba vybraným typom lietadiel. Býva ich zopár, ale sú to „maškrtky“.
Nanchang A-5 Fantan
Čistá Čína! Ale toto nie je výrobok Made in People's Republic China, s ktorým sa stretnete v každej krajine Európy a v každej krajine sveta, ktorej sa prvý hráč svetového obchodu dotkol špičkou svojho nosa. Vôbec nie! Nanchang Q-5 Fantan, ako je označený v košickom múzeu (pretože ide o exportnú verziu) je v Európe absolútny unikát. Pravdepodobne ide o jediné lietadlo tohto druhu, ktorým sa môže európske múzeum pýšiť! Qiangjiji-5 (útočné lietadlo 5) je technologickým pokračovaním pôvodne sovietskeho stroja MiG 19 „Farmer“.
Číňania už v roku 1958 začali pretvárať svoje lietadlo Shenyang J-6 (ešte sa podobajúce na sovietsky stroj MiG 19) na čosi modernejšie, rýchlejšie, obratnejšie, výkonnejšie. V roku 1965 sa do vzduchu vzniesol prototyp a do skončenia výroby v roku 1992 vyrobili takmer 1000 kusov týchto lietadiel. Časť z nich predali do Bangladéša, Severnej Kórei a Pakistanu. V roku 1991 bola ukončená modernizácia posledného typu A5-M v spolupráci s talianskou spoločnosťou Alenia. Údajne sa nepodarilo predať do zahraničia ani jeden kus.
SS-24 Scalpel / RT-23 UTTCh Molodec
Ťažký kaliber! Úplný brutál! Ospravedlňujem sa za výraz, ktorý do spisovnej slovenčiny nepatrí. Ale reč je odpaľovacom zariadení s imitáciou hlavice medzikontinentálnej balistickej rakety s nukleárnou náložou. Toto je sovietska raketa, zbraň pripravovanej atómovej vojny, ku ktorej sme sa potácali takmer štyridsať rokov. Obraz zo zlého sna, ktorým nás dobrí komunisti strašili pred zlými imperialistami. Na tom exponáte nie je nič dobré.
Rovnako ako nie je nič dobré na sochách masových vrahov. Démonicky kúzelné na rakete je, že sovietska armáda tromfla americkú v tom, že tieto rakety vozila po železnici tam a späť, tam a späť. Američania tak nikdy nezistili presný počet balistických striel, ktorými Sovietsky zväz disponoval. Vlaky boli kamuflované ako civilné nákladné a žiadne z odpaľovacích zariadení nebolo statické. Nebolo ich možné zamerať, nebolo možné na ne priamo zacieliť iné rakety, ktoré by ich zničili. Nič na spôsob obrovských amerických betónových odpaľovacích síl.
I.A.R. 93 ORAO
Znalci vedia, že túto rumunskú stíhačku je jednoduchšie hľadať pod jej juhoslovanským označením SOKO/CNIAR J-22 alebo Orao 2. Ide totiž o spoločný projekt Juhoslávie (Zväzu juhoslovanských socialistických republík) a Rumunska (Rumunskej ľudovej republiky).
Projekt sa rozbehol v roku 1970 pod názvom Jurom vďaka trucovitosti a neutíchajúcej túžbe rumunského diktátora Nicolae Ceausescu budovať komunizmus po svojom, mimo tútorskej náruče Zväzu sovietskych socialistických republík. Nakupovať sovietske stíhačky nechcel (lebo vedel, že vďaka servisu by sovietski Rusi mali bezpečný prehľad o bojaschopnosti jeho letectva), tak si vymyslel vlastný program s veľmi „nesocialisticky“ západne orientovanou Juhosláviou. S výrobou vlastných vrtuľníkov si tiež nerobil ťažkú hlavu. Kúpil licenciu u britských BAC One Eleven a francúzskych Aérospatiale na typy Alouette a Puma. Orao vyzerá trochu ako by sa pomiloval britský Sepecat Jaguar so sovietským Suchoj Su 25 Frogfootom a mali spolu dieťa štíhle, trochu hranaté, s dvoma motormi. Zaujímavý typ.
Suchoj SU-22 M3
Sovietske stíhacie-bombardovacie lietadlo so samonosnou celokovovou konštrukciou s krídlom s meniteľnou geometriou. Bežný typ, stretnete sa s ním vo väčšine múzeí postsovietskych satelitov. Vybral som ho z iného dôvodu, ako výnimočnosť konštrukcie. Do roku 1989 sme počúvali, že Varšavská zmluva je vojenský obranný pakt. Trochu pozmením definíciu a dorozprávam niečo málo aj o lietadle. Varšavská zmluva bol vojenský útočný pakt. Vojenská stratégia socialistických krajín spočívala v tom, že v prípade vojnového konfliktu nechajú nepriateľa preniknúť na svoje územie do hĺbky cca pár sto kilometrov a potom proti nemu použijú všetky útočné zbrane, vytlačia ho z kontinentu a utopia v Atlantickom oceáne. Odmenou by bola socialistická Európa, neskôr celá planéta – to už by tá posledná borba vzplála[1].
Na území socialistického bloku teda neboli nikdy vyrábané zbrane obranného typu. Su 22 bolo stíhacie bombardovacie lietadlo. Rýchlo a nebadane sa malo priblížiť k cieľu, vyložiť svoj náklad smrtiacich bômb a rýchlo sa stratiť preč. V prípade stretu s nepriateľom malo mať dostatok palubných zbraní, aby sa ubránilo. Útočný koncept Varšavskej zmluvy sa začal rúcať koncom 70.-tych rokov 20. storočia v dôsledku technologického zaostávania. V 80.-tych rokoch už bolo jasné, že na vojnovom poli socializmus stratil dych. Po prvý krát sa zmenila doktrína Varšavského paktu na obrannú. Potom prišiel Gorbačov, průser v Černobile a zabaliť jeden sociálny experiment bolo najjednoduchšie riešenie.
F 104 Starfighter, NF-5A Freedom fighter, F-4F Phantom II, T-38 Talon, UH-1 Huey
To všetko sú bojovníci Studenej vojny na strane agresívnych imperialistov. Stroje, ktoré sa môžu pýšiť elegantnými tvarmi, v niektorých prípadoch nasadením v horúcich zónach, napríklad vo vojne vo Vietname, ako aj tým, že niektoré z týchto strojov ešte aktívne slúžia v armádach najmä rozvojových krajín. Keďže tento rok sa možno dočkáme pokračovania kultového filmu Top Gun, spomeniem, že T-38 si zahral v prvom filme MiG 21. Pravda je tá, že 21-ky boli dôstojným súperom amerických lietadiel.
Pred záverom
Ani zďaleka som nespomenul všetky exponáty z múzea. Obišiel som moje obľúbené starinky ako Spad XIII, Mezka Me 109, nekonečne elegantného švédskeho draka J35 Draken, afgánskeho bojovníka Mi 24 a mnohé ďalšie. Nedá sa to. Dá sa, ale navštíviť toto naše Letecké múzeum a nájsť niekoho kto vám o tých lietadlách a vrtuľníkoch porozpráva.
[1] Internacionála: Posledná borba vzplála, Dajme sa na pochod! Internacionála Je ľudstva nový zrod. Posledná borba vzplála, Dajme sa na pochod! Internacionála Je ľudstva nový zrod.
