Základné informácie
Arctic Circle Trail je jednou z najzaujímavejších turistík v Grónsku. Nachádza sa na západnom pobreží nad polárnym kruhom a dĺžkou meria 165 km. Spája lokality Kangerlussuaq a Sisimiut v regióne Qeqqata. V podstate ide o trasu, ktorá vás prevedie grónskou prírodou za polárnym kruhom medzi grónskym ľadovcom a pobrežím. Keďže v Grónsku nie sú usadlosti medzi sebou spojené cestou, je prakticky aj týchto 165 kilometrov výletom v grónskej divočine.
Kangerlussuaq
Kangerlussuaq je usadlosť okolo pristávacej dráhy, jednej z dvoch v Grónsku, kde sú schopné pristávať veľké dopravné lietadlá. Dokopy má asi 500 obyvateľov a je priamym leteckým spojením Grónska s Dánskom. Grónske aerolinky tu zabezpečujú regulérnu linku do Kodane a odtiaľto sa menšími lietadlami rozveziete do ostatných grónskych oblastí. Nachádza sa daľej od pobrežia a iba pár kilometrov od pevninského ľadovca. Odtiaľto si k nemu viete zajednať výhliadkovú cestu autobusom, konkrétne k lokalite Point 660. Pre túto blízkosť k veľkému letisku a vybudovanej ceste je to aj vyhľadávaný ľadovec pre turistické a vedecké expedície. Pri letisku sa nachádzajú aj rôzne obchodíky, v ktorých je možné nakúpiť si potraviny, plynovú bombu, či základné turistické vybavenie.
Sisimiut
Sisimiut je so svojím počtom obyvateľov okolo 5000 druhé najväčšie mesto v Grónsku. Nachádza sa na pobreží 75 kilometrov nad polárnym kruhom. V meste je múzeum, kostol, hotely s reštauráciou a početné obchody, či nákupné centrum. Zaujímavosťou je, že táto oblasť je osídlená už 4500 rokov, začínajúc paleo-eskimáckou kultúrou Saqqaq. Druhou zaujímavosťou hlavne pre mňa bolo, že cestná sieť za mestom končí.. Ak vlastníte auto, viete sa ním voziť po meste. Za mestom sa hlavne pre hromadné používanie psích záprahov nachádza akési psie predmestie. Ak prichádzate do mesta po prekonaní Arctic Circle Trail, privíta vás rozsiahle mestečko tvorené z psích búd a štekot. Až za ním sa nachádza samotný Sisimiut.
Osobne som sa na tento trek dostal na pozvanie svojej kamarátky, ktorú v partii voláme Teta Hela, a ktorá bola dohodnutá s dvomi svojimi českými kamarátmi: Jirkom a Jakubom. Odchod bol naplánovaný na druhú polovicu júna. Ak ste v týchto končinách očakávali zasneženú krajinu počas celého roka, trošku vás sklamem. V letných mesiacoch sa dá na tomto úseku očakávať prevažne močiarny terén s množstvom komárov a len v niektorých úsekoch so zbytkami starého snehu. Teploty sa tu v lete pohybujú až do výšky 17 stupňov. Samozrejme vzhľadom na lokalitu v ktorej sa človek nachádza, môže prísť aj zlé počasie, kedy teplota vie klesnúť aj pod nulu. Vynikajúcou výhodou, ktorú ocenia hlavne ľudia s poruchami spánku, je fakt že slnko tu v tomto čase nezapadá a svieti plných 24-hodín.
Túto trasu sa skupina miestnych aktivistov snaží jednak spopularizovať a jednak nájsť možnosti financovania cez rôzne granty, nakoľko na trase nájdete útulne, toalety, prípadne značky pochodu v podobe skalných mužikov. Údržba prebieha v zimných mesiacoch, kedy je možné túto trasu prejsť na snežnom skútri, alebo psom záprahu. Vtedy sa dopĺňa palivo v pieckach útulní, kedže teplota v zimnom období môže siahať k -40 stupňom a taktiež sa vynášajú vrecia z toaliet. Nakoľko v polárnych podmienkach sa aj obyčajný papier rozkladá neporovnateľne dlhšie ako u nás, v prírode je nutné vykonávať potrebu vykopaním si diery za pomoci lopatky, zakopaním ‘vykonanej práce’ a toaletný papier sa ani po použití nemá vyhadzovať, ale vziať so sebou po najbližší možný bod jeho vyhodenia do toalety, alebo do koša. Všetky ďalšie potrebné informácie o tomto pochode nájdete priamo na stránke tohto trailu: https://arcticcircletrail.gl/
Point 660 a grónsky ľadovec
Náš samotný pochod nepozostával iba z absolvovania Arctic Circle Trail(ACT), ale rozšírili sme ho ešte o cestu ku grónskemu ľadovcu. Autobusom sme sa odviezli na Point 660, kde sme si od sprievodcu vypočuli niekoľko zaujímavých faktov o tejto oblasti, ale aj cenných poznatkov, ako napríklad, že vodu sa odporúča piť priamo z jazier a nie z tečúcich riek, či fakt, že vyrážame ešte relatívne skoro a cesta bude podmáčaná viac, ako neskôr v lete.
Od Point 660 sme sa rozlúčili s autobusom a vydali sa pešo nazad do Kangerlussuaq. Toto predĺženie nám prinieslo krásnu scenériu v podobe už spomínaného ľadovca na Point 660, ale aj napríklad lokality Russel glacier, kde tento ľadovec končí a trhá sa do pod ním tečúcej rieky.
Na tomto pochode sme jediný krát použili svoje stany, ktoré sme brali aj z toho dôvodu, že nebolo jasné, či na samotnom Arctic Circle Trail budeme mať vždy voľné útulne. V niektorých prípadoch sú veľké iba pre 6 ľudí a nie je zaručené, že práve nechytíte väčšie množstvo turistov. V našom prípade sme s tým ale problémy nemali, nakoľko sme počas celého pochodu stretli iba jedného Rakúšana idúceho oproti. Táto tohtoročná legenda bude ešte hrdinom príbehu na záver putovania.
Putovanie grónskou divočinou
Od Kangerlussuaqu sa mierne zmení ráz krajiny, ktorá bola doteraz definovaná ľadovcom a zvyškami ľadovcových morén. Zo začiatku vedie 14-kilometrová cesta do prístavu, ktorú by som asi každému odporúčal vynechať. Počas tejto etapy sme mali krásne slnečné počasie, asi 15 stupňov a šlapeme celý čas popri prašnej ceste s premávkou. Až za ňou nastáva zmena a chodník vedie do pustiny. Ráz krajiny sa za tých 8 dní prechodu medzi Kangerlussuaq a Sisimiut veľmi nemení. V podstate ide o močiare, ktoré sú prerušované jazerami, riekami a miernymi kopcami. Najväčší nepriateľ, ktorému počas týchto dní budete čeliť, sú v prvom rade už spomínané močiare.
Tie sú všadeprítomné, aj v kopcovitom teréne. Veľa času zaberalo vyhýbanie sa, preskakovanie a hľadanie najlepšej cesty cez tieto plochy, pričom nespočetne krát nakoniec aj tak nebola iná možnosť, ako vykročiť priamo cez ne. Na jej prechod potrebujete mať extra nepremokavú obuv, prípadne ako Jakub: obyčajné tenisky a nervy zo železa... Napriek tomu, že ten človek má u mňa nehynúci obdiv za jeho flegmaticky prístup, ktorým dokázal toto celé prejsť bez zaváhania a mať konštantne mokré nohy počas celého pochodu, odporúčam skôr prvú možnosť. Počas nášho pochodu zo štyroch ľudí jedine moja obuv dokázala zostať relatívne suchá až do konca. Spomínaný Jakub bol výnimka druhu ‘Berseker’, no ostatní dvaja účastníci aj napriek relatívne novej nepremokavej obuvi tiež ku koncu pochodu zažívali mokré nohy pri dlhšom vystavení membrány podmočeným machom v močiaroch. Rozdiel medzi obuvou pri tom bol iba v o triedu lepšej na mojej strane. Slnko aj keď svieti 24 hodín, nemalo intenzitu, aby v nočných hodinách bolo schopné obuv vysušiť. Ak však svietilo cez deň, dali sa pri obednom oddychu, alebo počas šlapania na batohu vysušiť kusy oblečenia. Nepríjemnosti s mokrými nohami boli ošetrované aspoň občasným vyzúvaním na prestávkach a častým a poctivým mazaním – v našom prípade klasickou indulonou, aby nenastal syndróm ‘zákopovej nohy’, ktorý je spôsobený dlhodobým vystavením nôh vlhku a nízkej teplote.
Ďalším nepriateľom boli komáre. V tejto oblasti sú vo veľkých množstvách a spôsobujú nemalé ujmy minimálne na psychike. Lietajú v obrovských húfoch a už z diaľky počuť ich temné hučanie. Repelent je učinný iba ak sa v ňom celý čas kúpete. Inak sú vase možnosti buď sa nechať doštípať, alebo obliecť hrubé vrstvy, cez ktoré nepreniknú. To vás v slnečnom, bezveternom dni, v ktorých tieto potvory lietajú, vystavuje veľmi príjemnému celotelovému marinovaniu sa vo vlastnej šťave počas pochodu.
Samostatnú kapitolu si určite zaslúži brodenie riek, na ktoré sa musíte pripraviť. Niekedy sú menšie a dajú sa nájsť miesta, kde človek preskáče po kameňoch. Vie to byť časovo náročne a nie vždy sav o finale človek vyhne brodeniu. Len na jednom mieste sa nachádza provizórny most, ktorý však podľa posledných informácii pri letných povodniach neodolal prívalu vody a je momentálne nepriechodný. Treba si teda pripraviť obuv na brodenie, ako napríklad sandále a pod., kedže rieky sú ľadovcové a kamene v nich vás môžu poraniť.
Záverečným súperom pre vás bude sneh. Nižšie teploty dopomáhajú k tomu, že vás neotravujú komáre. Zato sneh dokáže pokryť močiare, kamene, ale aj rieky a ine vodné plochy, takže ak som predtým spomínal, že obchádzanie týchto plôch za účelom hľadania najschondejšej cesty vám zaberá vela času, o túto starosť máte menej. Zasnežená planina neposkytuje žiadnu informáciu o tom, v akej pozícii a na akom teréne sa bude nachádzať vaša noha, ak sa sneh pod vami preborí. Dovolil by som si to nazvať ‘Schrödingerove kroky’.
Tu by som spomenul jediného turistu, ktorého sme na ceste stretli. Ten sa stal tohtoročnou legendou. My sme ho stretli na záver nášho pochodu dva dni pred Sisimiutom. On vyrážal od pobrežia a hneď v prvý deň musel prejsť cez zasnežené sedlo, ktorého 20 km brodenie mu zabralo 12 hodín šľapania a značné množstvo síl. Počas tohto prechodu musel na niektorých miestach skladať svoj 30-kilový batoh, uviazať ho na šnúrku, prebrodiť snehom pár krokov a potom si ho pritiahnuť k sebe, nakoľko sa s tou váhou predtým zabáral až príliš do snehu. Raz mu takto po preborení sa do snehu ostala zaseknutá noha a nevedel ju vytiahnuť von asi 10 minút. V ďalšom momente sa vraj preborením do snehu ocitol uprostred vody, z ktorej sa musel vyhrabo-plávať.
Na tomto mieste by som rád poznamenal, že je možné si na cestu požičať lokalizačný maják (PLB), ktorý sa určite oplatí a ktorého úlohou je vyslať núdzový signál práve keď sa ocitnete v neriešiteľnej situácii. Podrobnejšie informácie nájdete tu: https://arcticcircletrail.gl/hiking/before-you-start/act-plb-hire/
Hrdina nášho príbehu však samozrejme niečím podobným nedisponoval, čím sa minimálne vystavil riziku vlastnej paniky, že toto je jeho posledná turistika a on tu zahynie. Naštastie sa tak nestalo a on pokračoval ďalej a všetkých, vrátane nás, vystríhal pred danou oblasťou. My sme sa v tom čase rozhodli že tieto problémy sme schopný pri počte 4 ľudí zvládnuť a je to lepšie prejsť, ako sa vracať 6 dní naspäť. Keď sme do danej lokality o dva dni neskôr dorazili, bola väčšina spomínaného snehu už roztopená a cesta oveľa priechodnejšia. Narážali sme na problémy borenia sa v snehu, kedy naše kroky občas skončili v rieke pod snehom, ale prakticky nič špeciálne, s čím by sme sa už nestretli.
Naproti tomu sa rozhodlo vrátiť veľa účastníkov pochodujúcich za nami. Keďže ich opis situácie optikou nášho hrdinu v najlepšom prípade príliš nepotešil, rozhodli sa vrátiť nazad, niekedy aj niekoľko dní. Fakt, že už na druhý deň po jeho prechode situácia v horskom sedle nebola až taká kritická, nebolo možné všetkým oznámiť, nakoľko mimo usadlostí na začiatku a na konci treku nie je žiadny signál, s výnimkou satelitného, takže akonáhle ste na pochode, strácate možnosť telefonicky, alebo internetom si overiť situáciu. Z diania na internetovej stránke tohto pochodu sme potom zistili, že nášmu Rakúšanovi sa takto podarilo otočiť nemalé množstvo turistov a v zápisných knihách v útulniach po ňom v tomto roku zostane veľa, nie vždy pozitývnych odkazov...
Príroda okrem týchto nástrah obdarí turistu početnými stádami sobov, pyžmoňov, polárnych líšok a zajacov, či snehúľ (to je v tomto prípade druh vtáka, nie obuv). Stáda sobov sú asi najčastejšia spoločnosť, na ktorú natrafíte. Preto je na tomto území ich lov datovaný už 4500 rokov. Občas vás niektorí ráno prídu zobudiť až blízko k útulni, nakoľko tu pravdepodobne využívajú zbytky jedla od turistov.
Následkom toho, že sa nachádzate v divočine, budú aj ostatky týchto zvierat rovnako častým spestrením pochodu. Parohy a lebky sú potom vo veľkom množstve využívané ako súčasť kamenných mužíkov na vyznačenie trasy.
Čo sa týka flóry, tak v tejto oblasti narazíte okrem machov na kríky barinných brusních, či šuchy čiernej. V oblasti nerastú žiadne stromy, aj keď pri Kangerlussuaqu bol plan ich výsadby pred 50. rokmi. Na niektorých miestach sa teda iba budete predierať kríkmi, inak sa krajina otvára do diaľky nezatváraná žiadnymi prekážkami.
Výbava a výstroj
Ako som už spomínal na prvom mieste je to kvalitná nepremokavá obuv. Počasie, keďže môže dosahovať aj teploty blízke nule, nabáda k vyzbrojeniu sa oblečením do zimných podmienok aj v letných mesiacoch. Tak isto ľahká obuv do vody na brodenie riek.
Varič je neoceniteľná pomôcka, nakoľko dovoľuje vziať si expedičnú stravu a uľahčiť batoh. Čaj, či káva je v týchto podmienkach rovnako vítaný spoločník. Plynové bomby sa po prílete dajú nakúpiť ako v Kangerlussuaqu, tak aj v Sisimiute.
Trek je v dĺžke 165 kilometrov relatívne nenáročným terénom, ktorého náročnosť zvyšujú vyššie spomínané problémy a vzdialenosť civilizácie. Trénované individuá s vhodnou výbavou však vedia prejsť takéto problémy s ľahkosťou, preto si podľa vašich schopností pripravte jedlo na putovanie 6-10 dní. Som zvedavý, čo vám bude z jedál po takomto pochode chýbať. U mňa to boli halušky, čerstvé ovocie a jogurt.
Najväčšia finančná položka bude letenka. Tú si viete pozrieť na https://www.airgreenland.com/. Ak si neberiete vlastnú stravu z domu a spoliehate sa na miestne zásoby, ceny v Grónsku sa všeobecne pohybujú, tak ako v iných severských krajinách, relatívne vysoko a teda treba rátať tak cca s 2-násobkom našich cien. Následne v Kangerlussuaqu ako aj v Sisimiute sa dá prenocovať a nájsť niečo pod zub. Osobne odporúčam hotel Sisimiut, ktorý má rovno aj skvelú reštauráciu a veľa drobných vychytávok pre turistov ukončujúcich ACT, ako je napríklad práčka, či sušič na topánky priamo na izbe ♡
Záverečné slovo
Grónsko má svojskú atmosféru, pre ktorú sa sem určite ešte raz vrátim. Tentoraz prezrieť si krajinu na južnom konci ostrova, kde kedysi žili Vikingovia. Polárne oblasti, ako je ACT, sú možno náročné a turistika v nich vie byť nepríjemná. Ako však povedal môj obľúbený herec pán Werich: „Človek, ktorý cestuje s túžbou dozvedieť sa, smeruje cez všetky diaľky hlavne k sebe samému.“ Ak sa vyberiete do týchto končín, garantujem vám, že okrem prírody, ktorá je tak rozdielna od nám známych krajov, sa naozaj podozvedáte veľa informácii o tom, kam vás ťahá vaše srdiečko. Želám veľa štastia pri spoznávaní!
