Ako ďaleko je vidno z našich hôr?

Bývam na kopci, v nadmorskej výške asi 500 m nad dedinou a cez kuchynské okno skoro každý deň pozerám na Čiernu horu, Čergov a Slanské vrchy. Je to najvyššie bývanie v Košiciach. Nado mnou mimo intravilánu Kavečian už je len horská chata Hrešná.

„Príď hore, vidno ukrajinské Karpaty!“

Volá mi chatár Tomi (február 2019). Ešte som ich nikdy nevidel, a to bývam v Kavečanoch už 28 rokov. V tom momente som bol hore a predo mnou za sedlom Dargov sa vypínali masívne biele kopce. To bolo niečo úžasné, nikdy som tam  nič nevidel. Prišlo mi to ako malý zázrak. Cez ďalekohľad boli nádherné a celé biele. Utekal som po svoj Canon a štyristovku. Obrázok, ktorý som urobil cez obed nie je nič moc, bolo veľa slnka a je to predsa len nejakých 200 km. Ale aj tak som z toho mal veľkú radosť. Bol som si istý, že také vysoké pohorie môže byť len polonina Svidovec na Ukrajine alebo Rodnei v rumunskom Maramureši.

01poloniny Boržava z Hrešnej
Polonina Boržava z Hrešnej

Ako ďaleko je vidno a čo je pravda?

To ja neviem, radšej to prenechám matematikom a nech skorigujú môj príspevok. Na začiatok vychádzam z toho, že je Zem guľatá s polomerom 6371 km. Pre vrtákov je to elipsoid. Takže ako je ďaleko vidno z našich hôr a vlastne kedy? 

Najlepšie podmienky poskytuje zima a skorá jar.  Pre úspešné pozorovanie ďalekého výhľadu je prítomnosť čerstvej vzduchovej hmoty, inými slovami vymenený vzduch  po prechode studeného frontu.

Je pritom lepšie, ak je tento front spojený so zrážkami, ktoré vymyjú častice neprospievajúce čistote vzduchu. V podmienkach Slovenska je vhodné, ak ku nám po prechode frontu preniknú arktické vzduchové hmoty so suchším vzduchom od severu.

06 polonina Svidovec
Polonina Svidovec
Pastierske zruby na poloninách
Pastierske zruby na poloninách

Priaznivá býva zmes kontinentálneho a morského vzduchu, prúdiaca sem z oblasti Škandinávie. Vhodný a obvykle veľmi očakávaný je tiež suchý kontinentálny vzduch  sibírskeho pôvodu. Najvhodnejšia je predná strana tlakovej výše, na zadnej je už dohľadnosť takmer vždy značne zhoršená. Špecifickým prípadom sú teplotné inverzie, typické pre chladnú časť roka. Z hôr nad inverznou hranicou sa za týchto podmienok dá vidieť veľmi ďaleko. Avšak s výhľadom do úplne najextrémnejších vzdialeností sa pri inverziách skôr nepočíta.

polonina Svidovec
Polonina Svidovec pastierske zruby v zime

Takže vlastne, ako ďaleko je vidno z našich hôr?

  • Z Veľkej Fatry (Ostredok) môžeme vidieť pohoria Firschbacher Alpen – najvyšší vrchol Stuhleck 1782 m n. m. (285 km) a Schneeberg – vrchol Klostervapen 2076 m n. m. (275 km).
  • Z Gerlachovského štítu vidno až ku Budapešti, Janoshegy (205 km), Praděd (240 km), pohorie Apuseni v Rumunsku s vrcholom Vladeasa (333 km), ktorý vidno aj z Kráľovej holi (310 km).  
  • Zo Slanských hôr, z Makovice (981 m n. m.) môžeme vidieť Pietrosul (2305 m n. m.) v rumunskom pohorí Rodnei (271 km).

A tak od rána premeriavam, ťahám čiary a počítam. Najprv mi to vyšlo na NP Sinevir. Ale tam som bol a pohorie je celé zalesnené. Trochu som potiahol pravítko nižšie a tam sa mi objavilo pohorie Svidovec a za ním Čarná gura s najvyšším vrcholom Ukrajiny Hoverlou (2061 m n. m.). V údolí medzi pohoriami býva môj kamarát – huculský lesník Ivan.

Hoverla
Najvyssi vrch Ukrajiny Hoverla 2061 m 

Svidovec je nádherná polonina s lesmi až hlboko v údoliach. Jeho hrebeňovku som prešiel dva krát na bicykli. To bude ono. Najvyšší vrchol Bliznica meria 1881 m n. m., takže Hoverlu, ktorá je za ním a je len o 180 m vyššia nemôže byť vidno. Nakoniec ma kamaráti presvedčili, že je to polonina Boržava.

Takže, ak počúvate takéto správy ako: „Na Slovensko sa valí arktický vzduch, pripravte sa na poriadnu zimu. Vpád arktického vzduchu bude výrazný. Na naše územie začal prúdiť arktický vzduch zo Sibíri“, tak vtedy si uvedomte, čo môžete zažiť. Arktický mrazivý vzduch síce opantáva prsty, ale naskytne sa vám pohľad bohov. Tak šup ho na kopce za výhľadmi.

  • (Prvý obrázok v texte je pohorie Boržava, fotené cez obed z Hrešnej nad Košicami (okolo 200 km). Ďalšie sú z mojich ciest na hory Zakarpatia). 
Čorna Tisa
Za hlucháňom z dediny Čorna Tisa