La Paz - najvyššie hlavné mesto sveta

So vznikom La Pazu sa spája zaujímava príhoda, ktorá pravdepodobne zmenila dejiny svetovej literatúry. O funkciu starostu mesta sa uchádzal istý Miguel del Servantes y Saavedra.

Španielsky kráľ však nakoniec rozhodol s politických dôvodov inak a Miguel zostal v rodnej vlasti, kde neskôr napísal nesmrteľného Dona Quijota. Prvý pohľad na La Paz sa nedá hádam nikdy zabudnúť. Úchvatný, prekvapujúci a ochromujúci zároveň. Nenápadná cesta krížom cez zelené lúky náhornej plošiny - altiplana sa začala postupne zvažovať do údolia. Už z diaľky bol vidno súvislý zastavaný pás prízemných budov, ktorý nás pohltil bez výstrahy. Žiadna priemyselná zóna, fabriky, veľkosklady, predajne značkových automobilov. Zrazu len ošarpané domy, množstvo autodielní, obchodíkov so zmiešaným tovarom a najmä temperamentný kotol ľudí a áut. Nekonečné trúbenie, brzda, plyn, kľučkovanie a opäť brzda, plyn. A to sme boli iba chudobnom predmestí El Alto.

Súvislá šeď biednych ulíc sa zrazu rozostúpila a nám sa naskytol nezabudnuteľný panoramatický výhľad. Pod nami skutočný kráter a v ňom obrovské mesto. Akoby ste stáli na okraji arizonského Grand Canyonu, na dne ktorého sa rozprestiera nekonečná pavučina ulíc a ciest. Strmé steny krátera boli posiate tisíckami chudobných príbytkov prilepených ku skale ako lastovičie hniezda, v údolí sa do výšky vypínalo niekoľko mrakodrapov, z dvoch tretín lemovali okraje krátera zasnežené vrcholky šesťtisícoviek, s ktorých najznámejšia – Illimani /6402 m./ je symbolom mesta.

Krvavé mesto mieru

La Paz vznikol pôvodne ako osada v blízkosti bani na zlato, ktoré objavili ešte starí Inkovia v kaňone rieky Choqueyapu. Španieli využili poznatky pôvodných obyvateľov a kapitán Alonso de Mendoza tu založil v roku 1548 mesto. Pri príležitosti ukončenia občianskych vojen v Peru ho nazval La Ciudad de Nuestra Seňora de La Paz, čo v preklade znamená Mesto našej pani mieru. V skutočnosti tu ale mier nezavládol do dnešnej doby.

Svetová verejnosť sa o tom presviedča v pravidelných intervaloch, keď v uliciach mesta pri rôznych demonštráciách pravidelne tečie krv. Keďže v Bolívii musí vyžiť približne tretina obyvateľov s jedného dolára na deň a krajina je tak najchudobnejšou v celej latinskej Amerike, niet sa čo čudovať. Bývalý prezident Carlos Mesa túto typicky bolívijskú situáciu charakterizoval výstižne: „Odkedy vykonávam funkciu, bolo tu viac demonštrácii, ako dni mojej vlády.“ Napriek týmto skutočnostiam je ale La Paz a celá Bolívia hojne navštevovaná turistami z celého sveta.

Lákadlom je najmä vidiecky ráz krajiny, kde akoby sa čas posunul o niekoľko storočí. Samozrejme, v tomto prípade môžeme na La Paz použiť výstižné prirovnanie – štát v štáte. Pokiaľ okolitá krajina pripomína izolovanú náhornú plošinu zo známeho románu Stratený svet, v najväčšom meste krajiny s takmer dva miliónmi obyvateľov pulzuje život vlastným tempom. Moderné ulice s výstavnými obchodmi a výškovými budovami, striedajú chatrče chudobných v okrajových štvrtiach, luxusné limuzíny kontrastovali s množstvom otrhaných detí.

Pri prechádzke sa ulice priamo pred nami dvíhali do neuveriteľných výšok, až po okraj krátera, do štvrte El Alto. Na mnohých miestach bol sklon tak prudký, že asfaltku vystriedali schody vysekané priamo do skaly. Pritom sme si všimli jeden do očí bijúci fakt – čím viac od centra a vyššie, tým chudobnejšie domy a ľudia. La Paz je pravdepodobne jediným mestom sveta, kde bývajú chudobní na kopci s nádherným výhľadom a bohatí v údolí.

Koka – základ života

Súvisí to s nadmorskou výškou, ktorá sa pohybuje medzi neuveriteľnými 3300 až 4080 metrami. Je to približne to isté, akoby ste žili na najvyšších vrcholkoch Álp. Organizmus sa len ťažko prispôsobuje vysokej nadmorskej výške, kde je o tretinu menej kyslíku ako na úrovni mora. Veľký problém nám teda spôsobovalo dýchanie. V riedkom vzduchu sú dokonca aj zvuky slabšie, doliehajú k vám akoby z veľkej diaľky. Problémy sa prejavili aj na aute. Riedky vzduch nestíhal okysličovať motor a tak sme prakticky stále jazdili na dvojke-trojke. Pritom všade vôkol sa preháňali staré americké veteráni so silnými motormi a prevodovkami, ktoré hádam jediné vydržia záťaž tak neskutočného prevýšenia.

Jednou z miestnych zvláštností je aj fakt, že tamojšie medzinárodné letisko je najvyššie položené na svete vo výške 4018 metrov a vďaka riedkemu vzduchu je pristávacia dráha predĺžená na päť kilometrov. Je tomu aj preto lebo lietadlo potrebuje v vzletu skoro dvakrát takú rýchlosť ako v našim nadmorských výškach. Samotní Bolívijci sa vyrovnávajú s nadmorskou výškou po svojom. Drvivá väčšina pôvodných obyvateľov žuje koku, pričom bežná dávka je tridsať až štyridsať listov. Ide o úplne bežný jav, dostanete ich kúpiť v obchode, na trhu, či stanici. „Koka pomáha prekonať hlad, smäd, únavu aj problémy s výškou“, zhrnú vám do jednej vety svoj názor Indiáni.

To si uvedomovali už španielsky dobyvatelia, keď indiánski baníci v strieborných baniach vydržali s pomocou čarovnej rastliny pracovať až 70 hodín bez prestávky. Hoci môžeme účinky koky najvýstižnejšie prirovnať k silnej káve, jej dlhoročných konzumentov sme spoznali už na prvý pohľad. Všade vôkol sa potulovali muži aj ženy s nadutými lícami, červenými očami, či riadne preriedeným chrupom a pozerali na svet skleným pohľadom. Snáď aj preto považujú Bolívijci európskeho pôvodu žutie za nechutný indiánsky zvyk.

Novodobé otroctvo

Vidno tu však aj ďalšie jedinečné momentky. Napriek tomu, že ide o najväčšie mesto Bolívie, popri ruchu si zachovalo výrazný vidiecky vplyv. Popri elegantných biznismenoch kráčajú ulicami skupinky tradične oblečených Indiánov. Doslova na každom kroku sme stretávali tučné Indiánky so širokými sukňami, farebnými šálmi, hustými vrkočmi a čiernymi klobúkmi smiešneho vzhľadu. Tento dnes už tak charakteristický kroj bol v minulosti povinný podľa nariadenia španielskeho miestokrála z 18. storočia. Hovorilo sa v ňom, že Indiáni musia nosiť vlasy spletené a ukryté.

O tom, že aspoň mierny pokrok badať aj v tejto bohom zabudnutej krajine svedčí skutočnosť, že ešte pred približne 50-tymi rokmi mali Indiáni zakázaný vstup do centra mesta. Pôvodný obyvatelia tak žili vo forme novodobého otroctva prakticky až do roku 1952, kedy im boli udelené väčšie právomoci vrátane volebného práva. Dnes už ale domorodci veselo obchodujú priamo v susedstve najväčšej banky, svoje amulety a bylinky majú rozložené mastičkári na Mercado de Hechicería – Trhu čarodejníkov a len niekoľko ulíc od výkladov svetovej módy vám ponúknu tovar na Čiernom trhu – Mercado Negro.

Zopár praktických rád:

• - Chorobe s nadmorskej výšky sa hovorí pun, puna, veta, mareo alebo hypoxia. Riedky vzduch spôsobuje bolenie hlavy a problémy pri dýchaní. Pred cestou do Bolívie vám preto doporučujeme vycestovať s liekmi Gravamin alebo Diamox, ktoré účinne pomáhajú voči tomuto neduhu.
• - Vo vysokých výškach je mimoriadne suchý vzduch, ruky sú drsnejšie, praskajú pery, ostré slnečné lúče sú agresívnejšie aj na oči. Pravidelne sa preto natierajte krémom a nezabudnite na slnečné okuliare.
• - Nedoporučujeme jesť veľa tuku. Telo má nedostatok kyslíku na zmenu kalórii na energiu, čo sa prejavuje únavou. Uprednostnite ľahšie jedlá, obsahujúce veľa cukrov a minerálov. Množstvo bolívijských jedál je riadne sladkých, problém s výberom teda nebude. Na niekoľko dní radšej zabudnite na postavu a uprednostnite zdravý rozum.
• - La Paz je vďaka svojej polohe pomerne chladným miestom s dosť stabilnou teplotou. Priemerná ročná teplota je v zime cez deň 15 °C a v lete 22 °C. Celkovo je priemerná ročná teplota 10°C, takže si do batožiny nezabudnite pribaliť teplejšie oblečenie.
• - Hádam nikde na svete sa nedá tak výborne nakupovať ako v La Paze. Pončá, svetríky, rukavice, topánky a tašky z lamej kože alebo srsti tu kúpite skutočne za veľmi výhodné ceny. Či už na trhoch alebo jednej z nekonečných ulíc preplnenej obchodmi s oblečením a suvenírmi. Rovnako za facku tu dostať nádherné hlinené sošky, indiánsku keramiku, píšťalky či koberce. Cenu si môžete podobne ako v arabskom svete zjednať, Indiáni však zďaleka nie sú tak agresívni obchodníci ako Arabi.