Trojdňový zimný pobyt v divočine pod Kráľovou hoľou na planine Smrečiny, spojený s výstupom na vrch Čertovica a Kráľovu hoľu. (Chata Smrečiny - KST Spišské Bystré).
Kráľova hoľa - miesto opradené legendami, povesťami či žriedlo slovenských piesní a básní. Dalo by sa tiež povedať, že Kráľova hoľa je jedným zo slovenských národných vrchov. So svojou výškou 1946 metrov dominuje východnej časti Nízkych Tatier a zaslúžene patrí ku skupinke najnavštevovanejších vrchov tejto lokality.
Kráľova hoľa oplýva jedinečnou krásou a pestrosťou prírody, no svoje bohatstvo v podobe jaskýň ukrýva aj pod zemským povrchom. Pomenovanie Kráľova hoľa, podľa legendy, získala od uhorského kráľa Mateja Korvína, ktorý poľoval v miestnych lesoch a obedoval na samotnom temene vrchu. Kráľova hoľa neučarovala len Korvínovi, ale i mnohým ďalším. A veru niet sa čomu čudovať. Jej vrchol poskytuje rozsiahly kruhový výhľad na veľkú časť Slovenska, ktorý si vás podmaní. Kráľova hoľa je zároveň i miestom, kde pramenia najväčšie slovenské rieky - Váh (Čierny Váh), Hron, Hornád a Hnilec.
MARTALÚZKA je názov jednej z menších, ale mimoriadne hodnotných prírodných rezervácií v Nízkych Tatrách. Nachádza sa vo východnej časti Nízkych Tatier, severovýchodne od Kráľovej hole. Výmera: 154,82 ha. Leží vo vlastnom území Národného parku Nízke Tatry, v katastrálnych územiach obcí Šumiac, Telgárt a Liptovská Teplička. Výškové rozpätie 1320 – 1755 m n.m.
Planina SMREČINY. Táto približne 2 km dlhá krasová planina leží vo východnej časti Nízkych Tatier, pod Prednou hoľou v nadmorskej výške 1442 m. Na okraji planiny sa nachádzal poľovnícky kaštieľ bulharského cára Ferdinanda Coburga, ktorý v roku 1944 vypálili nemeckí vojaci. Mohutné smreky lemujúce rozľahlé lúky dávajú planine Smrečiny čarovný výzor. Nezabudnuteľným zážitkom je pohľad na majestátnu hradbu Vysokých Tatier.