Staršie podoby slovenských osadných a terénnych názvov získavame zo stredovekých latinských písomností. Často sú však deformované kancelárskym úzusom a pri rekonštrukcii sa konfrontujú s novšími a najmä so súčasnými ich slovenským podobami.
Odlišné podoby sme pritom náchylní pokladať za cudzie, napr. maďarské či pomaďarčené. Možno pritom sledovať aj ich prirodzený vývin v slovenčine. Všimnime si niektoré z nich.
STREČEN - STREČNO
Hrad Strečno vznikol niekedy v 13. storočí. K dispozícii sú desiatky dokladov historických podôb jeho názvu. V latinčine sú to Strechun, Strychen, Strechyn, Strechen, výraznejšie sú doklady z českých a zo slovenských písomností: „Ráno Kadlbecz czakal na cžlne pod zámkom Budatinem, a tak kdi wyssiel Baranegi ráno se ymywathy na Wach; wzal ho na cžln a drabj czekaly(w) wrbj, a tak wzawsse ho, w spytale puta mu odbyly a kone poden daly, a tak ho na zamek Streczen poslali" (1584). Novšie doklady z diel J. M. Korabinského a J. Lipského zo Sedličnej potom už naznačujú a istým spôsobom sugerujú úvahu o tom; že podoba Strečen je cudzia, Strečno domáca:
Strecschen, Strečno; vom Berg Stretschen 1786
Sztrecsén, Střečow; Střečno v. Sztrecsény 1808
Pôvodný názov hradu Strečno (predtým iste aj vrchu, na ktorom hrad postavili) bol Strečen, hoci na základe najstarších dokladov by nebolo nemožné uvažovať aj o podobe Strečín, ako Trenčín alebo neďaleký Varín. Väčšina historických dokladov ukazuje na východiskovú podobu Strečen a že nejde o pomaďarčenú slovenskú podobu, svedčia aj doklady v súvislých slovenských textoch. Doklady z nepriamych pádov nie sú preukázané, lebo obidve podoby, Strečen i Strečno majú v genitíve, datíve, lokáli a v inštrumentáli rovnaké pádové koncovky. Podobný osud mal názov vrchu a niekdajšieho hradu Sitno v Štiavnických vrchoch (Siten/Sitieň - Sitno). Významný je aj fakt, že v severovýchodnej časti Slovenska tvoria názvy vrchov zakončené na -eň/-en výrazný areál. Sú to Dubeň 613 m v Kysuckej vrchovine; Brodeň, Brodenec 621 m alebo Brodianka 720 m v Kysuckej vrchovine; Vreteň, Veľké Vreteno 821 m v Kysuckej vrchovine; Jaseň 809 m v Kysuckých Beskydoch; Lešteň 734 m v Kysuckých Beskydoch; Japeň 1065 m vo Veľkej Fatre; Zvolen 1402 vo Veľkej Fatre.
VRŠATEC
Hrad Vršatec sa v najstarších dokladoch uvádza so svojím maďarským názvom Oroszlányko (Leví kameň). Podoba „Wršatecko", ktorú uviedol J. M. Korabinský vo svojom Lexikóne, predstavuje vlastne hybridnú podobu Vršatecko, čo by malo značiť „Vršatský kameň ". J. Lipský zo Sedličnej popri podobe názvu Oroszlányko zaznačil aj podobu Oroszleányko. Aj jeho slovenské podoby Oršové a Oršovský zámek sú vzdialené od pôvodnej slovenskej podby Vršatec. Iste je zaujímavé porovnať názov Vršatec s pôvodným slovenským názvom hradu Košeca, Košatec. Tvorené sú rovnako, hoci slovo „vršatý" sa v súčasnej slovenčine nevyskytuje, mohli by sme ho interpretovať ako „vrcholcovitý", majúci viac vrcholcov. Vrch s bralnatým, akoby vrcholcovitým vrcholom dal svoj názov aj na ňom postavenému terénu. Takto by bolo možné spomenúť aj ďalšie slovenské hrady: Beckov - predtým Blundič, Bolondoc; Čabraď - Hrádok, Litava; Súľov - Roháč; Považský hrad - Bystrica atď. Ako vidno, aj slovenské geografické názvy sa v mnohonárodnostonom prostredí Uhorska v minulosti vyvíjali. Niekedy sa nedá dosť dobre zistiť, či to bol vždy vývoj prirodzený, alebo ako naň vplývala administratíva.
Pôvodný názov hradu a vrchu Strečen je evidentný. Potvrdzuje to aj areál názvov vrchov tohto typu a jazykový materiál zo starších českých a slovenských písomností. Výnimočný nie je ani vývin slovotvorných typov -en, -no. Pôvodnú podobu Kosatec možno ľahko vyložiť predovšetkým v konfrontácii s názvom Vršatec (košatý, vršatý), vývin typu Košatec, (z) Košatca ... na názov Košeca je prirodzený. Potvrdzuje sa len potreba využívať okrem uhorských aj české a poľské pramene, pretože obsahujú často menej deformované (nepomaďarčené) staršie geografické názvy.
