Bašovci na Muránskom hrade

Je polovica 16. storočia. Väčšina Uhorska je v područí Osmanskej ríše. Južné, rovinaté oblasti Slovenska sú vystavené plieneniu tureckých oddielov.

V tom čase obyvateľstvo Gemera a Spiša len ťažko znáša príchod ďalšej pohromy - nivočiacej hordy nájazdníkov pod vedením krutých bratov Bašovcov, neobmedzených pánov Muránskeho hradu, najmocnejšej pevnosti na Gemeri. O kolo roku 1500 bol muránsky zámok majetkom bohatej a vznešenej rodiny Tornallyovcov. Po smrti Jakuba Tornallyiho sa dedičom stal jeho jediný, vtedy štvorročný syn Ján. V testamente určil za chlapcovho tútora a správcu panstva Mateja Bašu z Čoltova, svojho blízkeho príbuzného. Matej Bašo poslal maloletého dediča na výchovu do Poľska k vznešenému Jánovi Tarnovskému, spriatelenému magnátovi s nebohým Tornallyaiom. Hrad obsadil oddanou posádkou.

Okrem Gemerčanov do nej postupne najímal rusínskych a poľských dobrodruhov. Oporou pri riadení čoraz odvážnejších akcií sa stali jeho bratia Martin a Demeter. Trojica bratov je v neskorších podaniach výrazne povahovo i výzorovo odlíšená. Matej je charakterizovaný ako driečny muž, vyznačujúci sa nesmiernou krutosťou a lakomosťou. Martin, jeho brat je vykresľovaný ako uvážlivejší a dômyselný hospodár, zaujímajúci sa o vedy. V protiklade k šviháckemu bratovi bol hrbatý a vyslúžil si tak prezývku Pukeľ. Tretí z trojice, Demeter, prezývaný Samson, symbolizoval hrubú vojenskú silu.

DRANCOVANIE SPIŠA

muranOd roku 1528 oddiely pod vedením bratov Bašovcov vypaľovali osady a mestá v Gemeri a na Spiši. V roku 1530 Matej Bašo vyplienil Dobšinú, roku 1548 kartuziánsky kláštor v dnešnej oblasti Slovenského raja. Sem, na nedobytnú skalu, zvanú tiež Skala útočišťa, lebo práve tu sa voľakedy zachránili utečenci pred tatárskym vpádom v 13. storočí, uložili svoje cennosti vystrašení spišskí mešťania. Silný oddiel zbojníkov sa však ukryl v blízkej hore. Ďalší priebeh akcie popisuje Samo Tomášik vo svojich Pamätihodnostiach takto: "Neskoro v noci, keď kláštorní bratia upadli do hlbokého spánku, vydriapali sa zbojníci na múry, vylomili brány a vrútili sa do kostola. Úplne ho vylúpili a zničili v ňom všetko, čo bolo cenné. Potom kláštor zapálili až celý zhorel. Od toho času zostal kláštor v zrúcaninách. Po čine odtiahli zbojníci, bez najmenšej výčitky svedomia na svoj hrad Muráň." Husárskym kúskom bolo ulúpenie zvonov z veže v Rimavskej Sobote. Z takto získaného bronzu nechal Matej Bašo odliať delá. Ďalším finančným zdrojom bolo pre Bašovcov razenie falošných peňazí. Toto podujatie podnikli so svojim susedom, mocným magnátom Františkom Bebekom. Posmelení úspechmi sa rozhodli vytvoriť z Gemera svoju mocenskú doménu. Táto snaha sa však nemohla páčiť rodu Bebekovcov, sídliacich na Krásnej Hôrke. Z kumpánov sa stali súperi.

VÝPADY ZA HRANICE

Bašovci postupne pole svojej pôsobnosti rozširovali. Začali podnikať výpady do Malopoľska, Sliezska, ba až do Moldavska. Vo veži Muránskeho hradu zhromažďovali veľké poklady. Tieto činy už roku 1537 podnietili Zväz stredoslovenských banských miest k pokusu o založenie konfederácie proti Bašovcom. Úsilie mešťanov však, paradoxne, narazilo na odpor Ferdinanda Habsburského, ktorý v takejto organizácii videl nevítaný zárodok organizovaného stavovského odboja. Bezprostredne po útoku na zmienený kláštor, spojenom zo zneuctením posvätných predmetov, boli však Bašovci obžalovaní na sneme ostrihomským arcibiskupom.

Ferdinand Habsburský, ktorý koncom štyridsiatych rokov 16. storočia pomerne pevnou rukou ovládal západnú časť Uhorska - vrátane západného a stredného Slovenska - uvítal príležitosť konečnej konsolidácie pomerov v tejto oblasti. Vedením trestnej výpravy usporiadanej na jeseň roku 1548 poveril grófa Mikuláša Salma. Pod jeho velenie bol takticky veľmi šikovne pridelený Bašov súper, Fraňo Bebek. Tento magnát podľa Tomášika okamžite vyhlásil šľachtickú insurekciu (t. j.vojenskú pohotovosť) v Gemerskej stolici. Sám so silným pomocným zborom vytiahol proti Muráňu a rozložil si tábor v doline pod hradom, kde až do príchodu grófa Salma držal obsadené všetky cesty vedúce na hrad. Dal krížom cez chodníky a cesty narúbať stromy a vztýčiť nad nimi strážne veže. Okrem toho rozkázal vyrovnať a rozšíriť cestu vedúcu hore popri potoku na hrad, aby sa mohlo ľahšie vytiahnuť ťažké delostrelectvo. Výdatnú podporu poskytli i Bašovcami neprestajne ohrozované mestá. Podľa dobových záznamov sa roku 1549 v Spišskej Novej Vsi zišli zástupcovia 24 kráľovských miest.

Na pomoc obliehateľom Muráňa poslali 20 vozov, 120 koní a 60 paholkov. Podiel usporiadajúceho mesta na tejto výzbroji akiste nebol bezvýznamný - v Spišskej Novej Vsi boli veľmi silne zastúpené cechy zvonárov, zbrojárov a kovolejárov. Bašo, informovaný o blížiacom sa nebezpečenstve, sa rozhodol odvážne vzdorovať kráľovskému vojsku v pevnosti, ktorú pokladal za nedobytnú. Pripravoval sa na zúfalý odpor. Vrchné velenie zveril svojmu prezieravému a dôvtipnému bratovi Martinovi. Sám naverboval ďalších mužov, sústredil na hrade veľké množstvo proviantu a munície a nechal nanovo opevniť východnú časť múrov. Takto pripravení sa traja bratia spolu s posádkou učupili v orlom hniezde na kopci. Čakali a striehli.

POKUS O DIPLOMACIU

basovciGróf Salm prišiel neskoršie než sa čakalo. Presne podľa pokynov snemu cestou napadol a zničil hrad ďalšieho lúpežného rytiera Balassu, sídliaceho v Leviciach. K Muráňu pritiahol smerom z Tisovca. Spolu s vojskom bolo napriek nesmiernym ťažkostiam k hradu prisunuté i ťažké delostrelectvo. Po viacdennom úsilí boli najvýkonnejšie z diel umiestnené na strategicky výhodnom bode vrchu, zvanom Šance, ktorý susedil s Muránskym hradom zo severnej strany. V ten deň začala intenzívna delostreľba, ktorá bola v kontexte súdobej dobývacej techniky považovaná za nevyhnutnú predprípravu útoku. Gróf Salm so svojimi podriadenými, pomstou horiacim Bebekom a vynikajúcim organizátorom generálom Horvatinovičom, napokon obkľúčil Muráň. Matej Bašo sa medzitým niekoľkokrát pokúsil prostredníctvom svojich diel prerušiť nepretržitú paľbu zo Šancí. Neuspel a pod dojmom ničivých účinkov streľby sa pokúsil o vyjednávanie. Ku grófovi Salmovi poslal brata Martina. Ten od zástupcu Habsburgovcov v prípade podriadenia sa cisárovi žiadal milosť a trvalé odpustenie všetkých prečinov.

Muránsky hrad sa mal stať doživotným majetkom Bašovcov, jeho nadmerne početnej a lúpežami sa živiacej posádke mal byť pred odchodom z vládnej pokladnice vyplatený žold. Bratia Bašovci pri koncipovaní svojich požiadaviek nedokázali reálne zhodnotiť situáciu. Pre cisára Ferdinanda neboli rovnocennými partnermi. Panovník sa rozhodol pri upevňovaní svojej moci v rodiacej sa monarchii aplikovať na územie Uhorska skúsenosti z práve vznkajúcich centralizovaných štátov západnej Európy. Podobne ako francúzsky kráľ Ľudovít XI. (1461-1483), ktorý sa usiloval skonsolidovať krajinu po udalostiach storočnej vojny, Ferdinand mienil Uhorsko ovládať prostredníctvom jemu oddaných strážcov, prípadne z cudzích krajín dovedenej dvorsko-úradníckej šľachty, typickým príkladom ktorej bol gróf Salm. Ambície domácich rodov mu prekážali. Podporoval ich len dočasne, v snahe poštvať šlachtických rivalov proti sebe - čo sa mu v prípade Bebeka a Bašu podarilo. Po usporiadaní pomerov však nerátal ani s jedným z nich.

Stavovská monarchia, opierajúca sa o šľachtu, sa pomaly, ale isto stávala minulosťou. Ustupovala veku absolutistickej monarchie s panovníkom, obklopeným dvorom, administratívou, vlastným vojskom a bohatnúcim z miest. Cesta k tomuto ideálu panovníka bola v uhorských podmienkach značne spomalená, posiata výbuchmi neskorších stavovských povstaní Bočkaja, Betlena či oboch Rákociovcov.

Požiadavky Bašovcov Salm striktne odmietol. Stroskotalo i rokovanie s predstaviteľmi druhej strany, usilujúcej sa v Uhorsku získať moc. Isabela, vdova po Jánovi Zápoľskom, nemienila Bašovcom poskytnúť pomoc, kým Muráň nevydajú do jej rúk. Túto priehľadnú zámienku na odzbrojenie rytieri odmietli a vyjednávanie bolo ukončené. Správy o ňom len utvrdili Ferdinanda v presvedčení o nespoľahlivosti Bašovcov. Po zlyhaní rokovania nasledovalo niekoľkodňové ostreľovanie hradu delami. Potom gróf Salm nariadil útok na značne poškodený múr pod hradnou bránou. Napriek udatnej obrane Salmovi vojaci dobyli baštu predného múra. Obrancovia padli do posledného muža. Z dobytej pozície útočníci strieľali na vnútorné opevnenie, v ktorom postupne vznikal otvor. Keďže obrancovia sústreďovali pozornosť predovšetkým na toto miesto, ich pozornosti unikla skupinka siedmich španielskych žoldnierov, ktorí sa vyšplhali na hradby a vnikli dovnútra opevnenia. Ich nepremyslený pokus o prielom bol odrazený. Dvaja zahynuli, no keďže piati z nich sa vrátili bez vážnejšieho poranenia, morálka Salmových vojakov stúpla.

Túto náladu sa rozhodol veliteľ využiť. Nariadil generálny útok. V priebehu boja guľka rozdrvila kolenné jabĺčko Martina Bašu. Zvyšok boja prečkal bezmocne vo východnej veži. Na strane útočníkov bol strelou do pŕs smrteľne zranený Horvatinovič. Veliteľa španielskeho oddielu, Castelluvia, lúpežníci zhodili z hradieb. Vďaka pevnému pancieru však neutrpel vážnejšie zranenie a oduševnene pokračoval v útoku. Napriek tomu sa útočníkom nepodarilo hrad dobyť. Obe strany zaujali predošlé postavenie. V tábore Bašovcov však vládla neistota a nepokoj. Ešte v tú istú noc jeden z dôstojníkov slovenského pôvodu, Juraj Kováč, spolu s dvadsiatimi vojakmi prebehol k Salmovi. Podrobne ho informoval o demoralizácii hradnej posádky v dôsledku zranenia vynikajúceho organizátora Martina Bašu.

VZBURA ŽOLDNIEROV

Nespokojnosť Bašových žoldnierov vyústila nasledujúce ráno do otvorenej vzbury. Vzbúrenci, podporení paľbou útočníkov, otvorili bránu a vítali cisárske vojsko. Hŕstka verných sa spolu s Demeterom Bašom ukryla v hlavnej veži hradu, kde niekoľko hodín pokračovala v odpore. Keď však dobyvatelia dôkladne vyrabovali hrad, zistili, že jeho pán, Matej Bašo, im ušiel tajnou chodbou, umiestnenou na jeho východnej strane. Spolu s dvomi spoločníkmi bol o niekoľko dní zlapaný v Telgárte. Na Muráň ho údajne doviedol miestny bača, ktorý trojici najprv za finančnú odmenu sľúbil, že ju prevedie cez Spiš do Poľska. Potom so svojimi valachmi Bašových sprievodcov usmrtil, rytiera spútal a obral o peniaze. Druhú finančnú odmenu zinkasoval od nadšeného Salma. Po uväznení vodcu v krátkom čase prebehol súd. Štrnásť veliteľov, vrátane Matejových bratov Martina a Demetera, prišlo o hlavu. Matej sa na ich popravu musel prizerať v ťažkých reťaziach. Sám prišiel o život ako posledný. Pred rozštvrtením a lámaním v kolese ho zachránila len Salmova veľkomyseľnosť. Popravu vykonal levočský kat.

Poslední z rodu Bašovcov, Matejovi synovia Michal a Wolfgang, boli kvôli svojmu mladému veku ponechaní nažive. Ujal sa ich gróf Salm a poskytol im dobrú výchovu na viedenskom dvore. Do svojej vlasti sa vrátili ako dospelí mládenci. Verní prívrženci Habsburgovcov dostali späť otcovo dedičstvo v dedine Čoltovo, ktoré pravdepodobne pokojne spravovali až do smrti. Keďže búrlivá krv predkov sa neozvala ani v jednom z nich, potichu a šťastne zmizli z veľkých dejín.