Cornštejn | Hrady české, moravské a sliezske

Máte radi hradné hry? Správnejšie festivaly remesiel, divadelných vystúpení, koncertov, jedla na hradoch? Nikdy ma nenapadlo sa nad tým zamýšľať. Až kým som neprišiel na moravský hrad Cornštejn.

Pod hradom zaparkovaných áut, akoby sa tu hral medzištátny futbalový zápas. Prúd domácich sa miešal s prúdom zjavne cudzích návštevníkov. Občas sa ozývali opilecké výkriky a jemne (ale naozaj len veľmi jemne) hanblivý smiech dievčat vo veku do dvadsať rokov. Celá tá ľudská húsenica sa pohybovala smerom do kopca a smerom z kopca. Na kopci hrad. Cornštejn. Zrúcanina, ako tie naše, slovenské. Len o máličko lepšia.

Obnova zakonzervovaním tu už asi prebehla. Drevená lávka, kovová ochodza na vrchole hradieb, moderné splachovacie záchody pre verejnosť, kamenné schodiská a vymurovaná okenné rímsy, všetko nasvedčuje tomu, že hrad je v užívaní bez ďalších zásahov. Túto sobotu boli na nádvoriach hradu stánky, šermiarske vystúpenie, návštevníci s pohármi piva a aj bez nich, výskajúce deti, taká veselá a hlučná spoločnosť. Len ja som nebol akýsi veselý. Ak by som nebol na tomto hrade po prvý krát, možno by som to zniesol lepšie. Len na prvú návštevu to bolo pre mňa horšie ako paradajkový pretlak na šľahačkovej torte. Keď som sa sústredil na hrad, riskoval som, že do niekoho vrazím. Keď som sa sústredil na to, aby som do nikoho nevrazil, neobzeral som si hrad.

Cornstejn

V dávnych dobách historických

Českí králi vybudovali hrad asi v 1. polovici 14. storočia. Zabezpečiť ním mali moravsko-rakúsku hranicu. Prvá písomná zmienka o ňom hovorí  v roku 1343, ako léne pána z Lichtenburka. Šlo o neveľký hrad s hranolovou vežou a palácom. V 2. polovici 14. storočia hrad opevnili parkánovou stenou a o storočie neskôr, k parkánovému opevneniu pribudol neskorogotický palác s dvoma bránami.

Keďže parkánom sa rozumie nižšie stena, val, palisáda, ktorá chránila hlavné hradby a dovoľovala posádke chránený pohyb v prípade útoku, stavba v priestore medzi parkánom a hlavnou hradbou si vyžiadala doplnenie opevnenia. Stalo sa. Našťastie. V roku 1464 hrad obliehalo vojsko Jiřího z Poďěbrad[1], pretože Hynek Bitovský z Lichtenburka bol jedným z kľúčových Jiřího odporcov.

Hrad odolával 10 mesiacov. Obliehajúce vojsko vybudovalo na výšine južne od hradu opevnený tábor, hrad sa im ani napriek tomu nepodarilo zasiahnuť delostreleckou paľbou.  Ten nakoniec nebol dobytý, ale kapituloval. Od Jiřího z Poděbrad získali hrad Krajířové z Krajku. Investovali do jeho obnovy a posilinili jeho obranu. Na začiatku 16. storočia postavili novú baštu a predsunutú vežu. Veľmi skoro ho však opustili a už v roku 1612 sa hrad spomína ako nevyužívaný.

Cornstejn

Cornštejn na vysokom vrchu

Ten hrad stojí skutočne vysoko na skalnatej ostrohe nad pravým brehom Vranovskej priehrady. Zo samotného hradu sa otvára zopár pekných výhľadov do údolia. Je to len matná pripomienka toho, aké výhľady sa z neho otvárali v časoch, keď kopec nebol zalesnený. Muselo to byť ako pohľad z hniezda orla na celé jeho panstvo.

Cornstejn

K hradu sa dá dostať veľmi pohodlne. Až k jeho päte vedie asfaltová cesta. Prípadne je možné sa doviezť autobusom na zastávku pri bítovskom moste a prejsť pár sto metrov na hrad.

Cornstejn

Pre tých, ktorí zistia, že hrad Cornštejn má na druhej strane údolia svoju dvojičku, hrad Bítov a rozhodnú sa, že si pozrú hrady v jeden deň, lebo sa to s autom dá v pohode stihnúť, jedna rada: choďte najskôr na Cornštejn a potom cez most na Bítov.

Vysvetlenie: most je prejazdný len pre jedno auto. A autá prichádzajúce od hradu Bítov musia dávať prednosť. Mne sa stalo, že nervózny vodič vyrazil proti mne a míňali sme sa na moste v centimetrovej vzdialenosti.

[1] V prípade rozprávania o hradoch na území dnešnej českej republiky cielene používam historické mená v českom jazyku bez prekladu

Cornstejn