BUBO

BUBO, kde sa podela Tvoja človečina?

     V termíne 15. – 27.7.2023 sme sa zúčastnili zájazdu Balkán na jeden vrz. Možno budem trošku obšírnejšia ako zvyknem, ale tak to cítim.

     BUBO sa prepletá mojím životom od samých jeho začiatkov, od čias, kedy som jeho ponukový katalóg čítala iba ako xeroxovaný materiál, až dodnes. Aj keď sa časom rozširovala a menila jeho ponuka a ceny rástli, vždy som mala pocit, že cena zodpovedá tomu, čo za ňu dostanem. Žiaľ, dnes si to už nemyslím.

     Takže k nášmu zájazdu: Chystali sme sa na zhruba 3500 km na kolesách po Balkáne. Na Fajnorovo nábrežie pre 17-člennú skupinu pristavili MIKROBUS s 19 miestami. Za šoférom dvojsedačky, na opačnej strane po jednej. Snaha vyložiť si príručnú batožinu nad hlavu? Nemožné! Jasné, veď mikrobus. Miesto ani hore, ani dole, kufor vozidla plný batožiny a to ešte časť kufrov stála vedľa vozidla. Viacerí sme mali chuť obrátiť sa aj s kufrom a zdúchnuť. Ale čo už, zaplatili sme si, ideme!  Prvých 1100 km sme absolvovali prvú noc a deň s trojhodinovou prestávkou v Belehrade. Samotná cestovka deklaruje, že vekový priemer jej klientely je okolo 50 rokov. Asi tam niekto tuší, že ľudia v tomto veku už majú aj svoje zdravotné problémy a potrebujú aspoň minimálne pohodlie aj počas cesty. Keby tomu tak nebolo, určite by vyhľadali aj lacnejšiu cestovku. Toto veru nebolo hodné tých peňazí! Hanba! Ale, prežili sme.

     To, na čo som sa po skúsenostiach s Bubom najviac spolieham, sú sprievodcovia. Žiaľ, opäť sklamanie. Patrik je síce fajn chalan aj sa snažil, aj zariadil, čo bolo v jeho silách, ale v priebehu roka a pol (zhruba), kedy pre CK pracuje, toto bola jeho tretia destinácia a dnes už sprevádza vo štvrtej. V ponuke nám CK sľubovala, čo všetko sa o Balkáne dozvieme. Dozvedeli sme sa akurát to, čo píše Wikipedia,  a to ešte priamo prečítané z telefónu. Vedomosti sprievodcu absolútna 0. Ako si taká cestovka môže dovoliť poslať sprievodcu absolútne nepripraveného. Ale on pri danom striedaní destinácií ani nemá čas sa na ne poriadne pripraviť. Už ani nehovorím o tom, že s nami tie kilometre absolvoval aspoň profesionálny šofér. Keďže v predchádzajúce skupine bolo iba 11 klientov, cestovali dvomi vanmi, z ktorých jeden šoférova sprievodca. Veď to je hazard s ľudskými životmi! Predsa nemôže jeden chlap odšoférovať tisíce kilomentrov len tak, mimochodom, pri všetkých sprievodcovských povinnostiach. To si to naozaj nikto v takej veľkej a zabehnutej cestovke neuvedomil?

          To, čo si zaslúži Veľkú pochvalu a poďakovanie, žiaľ, nie je zásluha cestovky. Tá patrí nášmu pánu šoférovi, absolútnemu profesionálovi, ktorý všetko zvládal vynikajúco. Dokonca sa mu každé ráno podarilo narvať všetku batožinu do kufra, čo bol podľa mňa nadľudský výkon.

         Z jedného krásneho projektu, ktorý vznikol kedysi pred tridsiatimi rokmi - BUBA - už ostal iba obyčajný stroj na zisk bez ohľadu na klienta. Je jedno ako sa klient vezie, je jedno kde spí a kto ho sprevádza, hlavne, že platí. A sakramentsky dobre platí!

Milada Kopcová