Rozprávanie o Divíne musím začať od konca. Pozreli sme si kaštieľ, hrad, kostol a odišli by sme už preč, ak by sme neboli hladní. Hlad v tomto prípade nebol len najlepším kuchárom, ale aj výborným sprievodcom. Na spodnej časti upraveného námestia, ktoré sa tiahne od tunajšieho opevneného kostola stojí reštaurácia. Na pohľad veľmi jednoduchá, obyčajná, niečo, čo pôvodne mohlo byť skôr len verejnou jedálňou. Obedové menu za peniaze, za ktoré si vo veľkých mestách kúpite možno 10 dkg nie veľmi chutného rybacieho šalátu a dve pečivá. Ibaže, keď vám prinesú obedové menu, začínajú skutočné hody. Polievka sa podáva zásadne priamo v polievkovej misy. Obslúžite sa sami a naberiete si práve toľko, na koľko máte chuť. Keď píšem, že prinesú polievku, tak je to skutočne polievka. Hustá, chutná, nefalšovaná. Hlavné jedlo, o chvíľu neskôr, je ako zo spomienok na návštevu u starých rodičov na dedine. Neviem, ako by som to správne popísal. Jednoducho to je žrádelko! Na ničom nie je ukrátené. Ja som nenáročný stravník. Zo všetkého najradšej však mám keď dostanem tanier jedla, z ktorého sa kompletne najem. Mne sa nezavďačíte viacchodovým obedom, kde každý tanier je výtvarné dielo a pokrm má veľkosť dvojitej jednohubky. Toto naplnilo moje sny o dobrom jedle. Obedový zážitok z tejto dedinky sa vyrovnal pamiatkam ich kultúrneho dedičstva. Ak sa chceme pýšiť tým, že na našich cestách sme zažili niečo naozaj pôvodné, tak tu to pôvodné nájdete aj v čase obeda v reštaurácii.
O hrade a o nespratnom hradnom pánovi
Ťažko odhadnúť, o ktorej pamiatke z Divína začať písať skôr. Hrad je vidieť ako prvý z relatívne veľkej vzdialenosti a o hradoch sa aj na Slovensku píše rado a veľa. Dovolím si citovať z Encyklopédie slovenských hradov (Miroslav Plaček, Martin Bóna, Slovart 2007) Divín (okr. Lučenec) – staticky zabezpečená zrúcanina hradu na nevysokom (asi 310 m n.m.) bezprostredne nad rovnomennou, pamiatkovo mimoriadne hodnotnou obcou. Všetko zodpovedá skutočnosti. Takmer. V našom chápaní pojem zrúcanina znamená niečo čo sa samovoľne rozpadáva. Ibaže Divín, na veľké šťastie nás všetkých, sa tomuto procesu vymkol. Obnovuje sa. Vďaka programu zamestnávania nezamestnaných počas letných mesiacov hrad začína vyzerať čoraz lepšie. Vypadané kaverny v stenách sú zamurované, klenby doplnené do pôvodných oblúkov, hrad je vyčistený, iba chodníky ešte nie sú dokončené. Ale stále sa pracuje a súčasne prebieha aj výskum. Nad tým všetkým musí človek plesať. Najmä ak ste mali možnosť vidieť hrad, povedzme, tak pred desiatimi až pätnástimi rokmi. V podstate to už ani nie je také dôležité. Zaujímavé je, že hrad spustol vďaka „našim“. Teda našim ako domácim vojskám. V 17. storočí sa stal jeho vlastníkom Imrich Balaša.
Neveľmi spoľahlivý hradný pán, ktorý dával o sebe vedieť lúpením a násilnými prepadmi. Legiend okolo jeho života je veľmi veľa a mnohé tvrdia, že za svoju zlú povesť vďačí tomu, že sa spriahol s diablom. Pre naše rozprávanie bude stačiť ak sa pridržíme historických análov. V roku 1666 vydal palatín František Vešeléni príkaz na zatknutie a predvedenie Imricha Balašu pred súd. Stalo sa. Dokonca súdnym rozhodnutím Balašu hradu zbavili. Ibaže ten sa z Divína neodsťahoval, ale pre svoje potreby zrekonštruoval kaštieľ. Práve tam došlo k udalosti, ktorú Ladislav Juhás veľmi poeticky popísal pre košický denník Korzár: Kaštieľ sa stal útulkom pre vyvrheľov a zločincov krajiny. Balaša sa však zlepšil iba navonok. Pod kožou baránka sa tajil vlkodlak. Neustále uvažoval, ako získať hrad opäť do svojej moci. A tak sa v jeho hlave zrodil ďalší pekelný plán. Pozval do kaštieľa niekoľko dievčat a nemeckého veliteľa divínskeho hradu Helmutha, ako aj jeho dôstojníkov. Na nádvorí kaštieľa sa na ražni piekol celý vôl a víno tieklo potokom. Okolo polnoci už nemeckí žoldnieri ledva stáli na nohách. Balaša dal znamenie ukrytým ozbrojencom, ktorí vojakov povraždili. Potom nechal svojich ľudí sa preobliecť do šiat pobitých vojakov, a tak sa mu podarilo obsadiť svoj hrad Divín.
K tejto udalosti skutočne došlo. Hrad „domáce“ cisárske vojská dobyli až v roku 1679. Dobyli, vypálili a zbúrali.
Kaštieľ z vôle zbojníka obnovený
S kaštieľom sa žiadne zvláštne historky nespájajú. Okrem toho, že ho „zbojník“ Balaša dobrovoľne zmodernizoval. Pochádza z čias okolo roku 1670. Na to, že opevnený kaštieľ pochádza z 2. polovice 17. storočia vyzerá ako pekne zachovaná stredoveká pevnosť. Ten stredoveký vzhľad hovorí ešte aj o inom. Renesancia je sloh typický pre koniec 15. a celé 16. storočie. Už ďaleko menej pre 17.-te, pretože tomuto začína dominovať baroko. Horné Uhorsko bolo vždy mimo hlavného stavebného prúdu. Stredomorie a západná Európa udávali tón, k nám sa dostal v podobe ozveny a aj to dosť oneskorene. Preto táto “stredoveká” stavba je skôr svedkom začiatku Novoveku. Dominuje jej dvojpodlažný dvojtraktový objekt v juhozápadnom krídle. Jeho pôdorys kopíruje tvar písmena L. Zastrešený ostal ako v dobe svojho vzniku šindľovou valbovou strechou, podchytenou drevenými konzolami na obvode. Samotné opevnenie má štyri nárožné bastióny. Hlavný vstup so schodišťom na poschodie je v západnom krídle. Interiér pevnosti je možné navštíviť každý deň okrem pondelka. Od utorka do piatka sú otváracie hodiny od 9.00 do 17.00 h, v sobotu od 10.00 do 18.00 h a v nedeľu od 14.00 do 18.00 h. Ak urobíte tú chybu, že do Divína prídete hoci aj uprostred letnej turistickej sezóny v pondelok, nič neuvidíte. My sme prišli v pondelok ... V prameňoch Pamiatkového úradu sa uvádza, že miestnosti sú zaklenuté krížovými hrebienkovými klenbami a valenými klenbami s lunetami. Nad obdĺžnymi oknami prvého poschodia ostal zachovaný geometrický ornamentálny pás nepravého sgrafita. Podľa zverejnených informácií na spodnom podlaží je muzeálna expozícia Hrad Divín. Prezentované sú najmä archeologické nálezy, ktoré sa na hrade našli. Exponáty stále pribúdajú, keďže archeologický výskum ešte prebieha. V salóne je zbierka venovaná dejinám kaštieľa a rodu Zichyovcov, ktorí ho vlastnili od konca 17. storočia. V ďalších dvoch miestnostiach majú byť zdokumentované dejiny obce od praveku až po novovek, keďže Divín bol v minulosti významnou dedinou a od začiatku 18. storočia aj mestečkom.
V susedstve kaštieľa sa nachádza kaplnka sv. Anny, rokoková stavba s mriežkovou a rokajovou ornamentikou, dvoma sochami a s obrazom sv. Anny z čas stavby kaplnky.
Na námestí kostol, kostol opevnený
Kostol Všechsvätých, katolícky, postavený v roku 1657 na staršom gotickom základe, opravený v roku 1860 a zväčšený v roku 1909. Dnes je dominantou obce. A to i napriek tomu, že ako prvý udrie do oka návštevníkov pohľad na hrad. Kostol bol pôvodne jednoloďový s presbytériom s polygonálnym uzáverom, s pristavanými bočnými loďami a s predstavanou predsienkou a dvoma vežami na štítovom priečelí. Hlavná loď je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Bočné lode od hlavného priestoru odčlenené vstavanou emporou. Vysoké veže sú zakončené barokovými baňami s laternou. Okolo kostola sa zachovalo opevnenie na obdĺžnom pôdoryse s nárožnými obrannými vežičkami zo 17. storočia. Teda z obdobia už spomínaného tureckého vpádu do Horného Uhorska. Zariadenie kostola je z roku 1909. Zo starého inventára sa zachovala už len baroková voľná kópia Immaculaty gotického typu.
Divín je div. Môžete sa rozhdnúť stráviť pár dní leňošením na letovisku Ružín v jeho blízkosti, alebo si ho zaradiť do „jazdného plánu“ od Zvolena smerom k slovensko – maďarským hraniciam. Celá táto oblasť ponúka zaujímavosti a zaujímavosti, ktoré propagujú skôr domáci ako „kultúrno-historickí sprievodcovia“ vydávaní štátom podporovanými agentúrami. To nie je dôležité. Dôležité je opáčiť pôvodnú podobu Slovenska