Vejáre – španielsky doplnok krásy

Leto už beží v plnom prúde. Teplota nám kontinuálne rastie a kúpaliská praskajú vo švíkoch.  Jedni si ho užívajú, druhí naň zas nadávajú. V každom prípade neustále hľadáme rôzne spôsoby, ako sa ochrániť pred dotieravými horúčavami. Jedným zo spôsobov, ako vyvolať príjemný pocit osviežujúceho vánku, je zaobstarať si vejár. Vo väčšine prímorských krajín, najmä však v Španielsku a Taliansku, si dámy nedokážu bez neho predstaviť ani jeden deň. Ako je to však v skutočnosti s ich minulosťou?

Prvé vejáre, pochádzajúce spred 3000 rokov z oblasti Egypta a Perzie, boli listy rastlín a vtáčie pierka. Pomocou nich otroci ochladzovali vyčerpaných panovníkov z náročného ničnerobenia. Prvý európsky vejár vznikol v Grécku pod názvom flabellum a používal sa počas bohoslužieb na odlákanie dotieravého hmyzu od posvätného vína. V starovekej Číne sa viac experimentovalo s jeho formou. Vejáre tam prešli od listových tvarov cez oválne až k tvaru polmesiaca. Najčastejším výrobným materiálom bol hodváb, bambus alebo perie. Kurióznym typom bol železný vejár s ostrou čepeľou, ktorý používali vojaci vo vojne. V Japonsku sú doplnkom krásy zvodných gejší. Nakoniec ich križiaci doniesli opätovne do Európy v 16. storočí, kde sa spopularizovali na kráľovských dvoroch a taktiež sa stali neodvratnou súčasťou flamenca. Dokonca sa veľmi udomácnili aj na módnych prehliadkach ako súčasť viacerých kostýmov. 

Valencia - kolíska vejárov

Dnes môžeme považovať za rodisko vejárov Valenciu. Práve tu sa pretransformovali na tie najkvalitnejšie v celom Španielsku. Momentálne tu nájdeme viaceré fabriky popredných firiem. Prísť do Valencie a nekúpiť si vejár by bolo asi hriechom. Takým istým hriechom, ako nevyskúšať paellu či lahodnú Aqua de Valencia. Nielenže sa na každom kroku vynímajú v regáloch, ale zároveň sa nimi ovievajú dámy na každom kroku. V metre, autobuse, vo vlaku, v reštaurácii, bare... skrátka všade. Temperamentné Španielky si leto bez neho nedokážu ani predstaviť. Niektoré dámy majú údajne doma zriadené samostatné skrine len pre tento typ doplnku. Niektoré ich môžu rátať až na stovky. Ženy si dokážu potrpieť na detaily, najmä keď ide o vzhľad.

Dnes nájdete vejáre v každom druhom obchode. Odkiaľ sa sem však dostávajú, tuší len málokto. Pravdou je fakt, že výroba vejára je veľmi náročnou záležitosťou. Trvá približne mesiac, kým sa vejár dostane na pulty obchodov. Najčastejšie sa vyrába z dreva a perlete. Po tom, čo sa vytvorí základná kostra, putuje do rúk špecialistovi, ktorý vytvorí tyčinky, na ktoré sa upevňuje látka. Ďalší je na rade fondista, ktorý vyčaruje na látke detailný obrázok. Dnes je veľkým trendom nechať si zhotovovať vejáre s vlastnou podobizňou. Následne sa vyrežú dierky a vyfarbí sa obrázok, ktorý vstrekne vejáru život. Nakoniec sa dorobí perleťová výzdoba, tzv. nacarina, a vejár je hotový.
 
 

Každé gesto malo svoj význam

Po stáročia mali vejáre viaceré funkcie. Jednou veľmi podstatnou, ktorá sa zachovala dodnes, je vyjadrenie rôznych myšlienok pomocou gest. V praxi to znamenalo, že ak sa chlap snažil prejaviť o ženu záujem, ona mu jednoduchým gestom vejárom naznačila či má, resp. nemá šancu. Jednoducho a decentne. Príklad: Ak žena chcela zdôrazniť, že má priateľa, začala mávať vejárom ľavou rukou. Či to nakoniec zabralo, je už otázne. Pokiaľ bol muž čím ďalej, tým viac dotieravejší, žena jeho snahu zmarila tým, že si položila vejár na pravé líce. Toto gesto muža určite nepotešilo, pretože to bolo jednoznačné nie od ženy, a tak sa mohol iba pobrať domov.