Takmer desať kilometrov pod povrchom zeme, konkrétne pod najslávnejším národným parkom na svete, sa nachádza jedna z najväčších potenciálnych hrozieb pre ľudstvo, supervulkán, ktorý by v prípade výbuchu úplne rozložil Spojené štáty aj Kanadu a potenciálne by ohrozil celý svet.
Yellowstonský park bol vyhlásený už 1. marca 1872 za národný park a od tej doby ho postupne objavovali turisti z celého sveta. Dodnes neprestáva fascinovať svojou nádherou a rozmanitosťou, ale pod touto krásou číha nebezpečie. Erupcia yellowstonského supervulkánu by okamžite zmietla z povrchu zemského milióny ľudí a celá oblasť Severnej Ameriky by bola okamžite pokrytá toxickými mračnami. Zbytok sveta by túto katastrofu pocítil minimálne na klíme.
Dvojdielny dokument Yellowstonský supervulkán
Či by Yellowstonský supervulkán mohol naozaj explodovať rozoberá dvojdielny dokument s rovnakým názvom, ktorý odvysiela 26. júna o 20:55 televízna stanica Viasat Nature. Štáb vyspovedá okrem iného aj popredných svetových vedcov, ktorí dospeli k názoru, že pokiaľ by supervulkán naozaj vybuchol, bola by jeho erupcia asi tisíckrát silnejšia ako atómová bomba zhodená na Hirošimu. Erupcia vulkánov je meraná na tzv. VEI škále, ktorá berie do úvahy výšku erupcie, množstvo častíc vyvrhnutých do vzduchu a dobu trvania erupcie. Hodnoty škály sú od nula do ôsmej úrovne.
Jednotlivé stupne násobíme desiatimi. Napríklad výbuch sopky Krakatoa v roku 2018 bol na úrovni 3 tejto škály a najničivejšia a najznámejšia erupcia v dejinách ľudstva, ktorá pochovala Pompeje, bola na úrovni 5. Výbuch Yellowstonského supervulkánu, ak by ho bolo možné zmerať, by dosahoval najvyššiu úroveň 8.
Ak by došlo k výbuchu, potom by boli do vzduchu vyvrhnuté 2 milióny ton kyseliny sírovej a vražedná zóna by okamžite zničila tri štáty, ktoré by boli kompletne pokryté približne štyrmi metrami lávy a popola. Horúci popol by sa mohol do 24 hodín od samotnej erupcie dostať až 1 600 kilometrov od parku. A samozrejme by cestoval aj ďalej a spôsobil by mimo iného aj výpadky leteckej dopravy. Stačí, keď si spomenieme na výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull v roku 2010.
Najväčším problémom pri opätovnej regenerácii sveta by bolo potenciálne vyhynutie veľkého množstva živočíšnych druhov, ktoré by mohlo ohroziť svetové ekosystémy. To by nastalo v prípade, ak by sa popol dostal príliš vysoko.
Nepokojná vulkanická oblasť pod Yellowstonským národným parkom obsahuje obrovskú magmatickú komoru, ktorá odhadom obsahuje toľko magmy, že by mohla 14krát kompletne zaplniť Grand Canyon. Podľa vedcov k výbuchu tejto sopky došlo v dejinách už trikrát: pred 2 milióny, 1,3 milión a 640 tisíc rokmi.
V prípade vyššie uvedeného by nastala vulkanická zima
Priemerná teplota na planéte Zem by poklesla o 10 až 15 stupňov a to počas celej dekády ako dôsledok popola v atmosfére. Vytvorila by sa malá doba ľadová, čo by viedlo k nedostatku jedla a následne k hladomoru. Letecká doprava by sa zastavila na dlhšiu dobu ako to bolo v prípade „malého“ výbuchu na Islande.
Yellowstone je jedným z najsledovanejších vulkanicky aktívnych miest na svete. Všetky dostupné technológie využívajú k tomu, aby dokázali predpovedať aj tú najmenšiu odchýlku v rôznych javoch. Niektorí tvrdia, že výbuch v Yellowstonskom národnom parku je len otázkou času. Aj keď nie je jasné či k nemu dôjde za 10 alebo 10 000 rokov. Pokiaľ vás zaujímajú detaily tohto fascinujúceho výskumu, nezabudnite si naladiť televíznu stanicu Viasat Nature 26. júna o 20:55.
Yellowstonský supervulkán bude odvysielaný počas týždenného pásma dokumentov: Týždeň so sopkami, ktorý pobeží od pondelka 26. júna do piatka 30. júna.
