Prečo práve Albánsko? Poznáte to. Bývalí, súčasní, budúci – partneri. V tomto prípade bývalý, prišiel z nenazdania s ponukou vycestovať do Albánska. Pozor! Čas na odchod - 24 hodín. Nastaviť celú domácnosť (tri deti, dve mačky, pes) a prácu na prelome augusta a septembra, zbaliť sa a presunúť do Bratislavy, celkom málo času. S heslom Dobrodruha – ...stačí len vyraziť, brnkačka.
Korfu
Odlet z Bratislavy o 20:50 prílet na Korfu 22:20, treba pripočítať hodinový posun, čiže reálny čas príletu 23:20. Hlboký nádych - dobrodružstvo začína. Keďže expartrner rád šetrí, ťaháme sa slabo osvetlenými uličkami s batohmi na chrbte asi tri kilometre k ubytovaniu. Na ostrove ani v hlavnom meste som nikdy nebola, preto verím, že čo to pred presunom do Albánska spoznám.
Trajekt
Vynikajúce raňajky v hotely, kde sme mohli krásne vidieť prílety a odlety lietadiel (najmä počuť, celá izba sa v noci aj chvela) a šup ho na autobus. Najskôr som krútila nosom, no využitie MHD bol dobrý nápad. Ukázal nám časti mesta, kde by sme sa určite pozrieť nešli.
Prichádzame k prístavu, kde je živo. Kupujeme lístky na trajekt a vyrážame na more. Nádherné výhľady, mnoho pasažierov aj s maličkými deťmi, ktoré plačú. Užasnutá som sledovala ako si rodiny navzájom pomáhajú a snažia sa najmenších, v priebehu jeden a pol hodiny, čo najdlhšie udržať v pohode. Ak sa rozhodnete ísť rovnakou trasou spoznať krásne albánske pláže a kúsok vnútrozemia, určite využite rýchloloď. Za lístok zaplatíte o 5E navyše, no v Albánsku ste o tridsať minút a výhľady si vychutnáte rovnako.
Saranda
Blížime sa k prístavnému mestu Saranda, ktoré leží v zátoke Iónskeho mora. Mám pocit, že na pobrežie presídlili Petržalku, len koncepčne ju nahustili. Byty, byty, byty v tomto prípade apartmány, ktoré vyrastajú raketovou rýchlosťou. Zjavne tu pochopili, že majú krásne pláže, more a chcú ich čo najviac využiť. Vystupujeme z trajektu a vchádzame na colnicu. Pripadám si ako u nás na pošte. Štyri priehradky no iba v jednej sa obsluhuje. To netušíme, čo nás čaká za jej bránami.
Prvý dojem?
Chaos. V Albánsku majú úplne iné pravidlá cestnej premávky, na ktoré si po pár dňoch zvyknete. V Sarande neporiadok, naozaj riadny neporiadok na ktorý si nezvyknete. Odpadky na ulici úplne bežné, smetné koše takmer žiadne. Ohromila ma elektrifikácia. Tu kabel, tu kabel... (uvedomujem si, že existujú mestá, ktoré sú na tom horšie) Mestečko ošarpané, služby svojské, všetko mi pripomína 90 - te roky na Slovensku. Taxíkom sa presúvame na ubytovanie, cez Airbnb za 10E na noc. Ocitáme sa na okraji Sarande, kde sa voľne pohybujú psy, sliepky, chovajú sa kravičky. Ľudia sú nápomocní, zvyknutí na turistov.
- Chceš vedieť ako sa začalo cestovať v 90 -kách na Slovensku? Prečítaj si knihu Dobrodruh na cestách 1.
Pláže
Dozvedám sa, že nás o kúsok ďalej čakajú známi, ktorých som nevidela niekoľko rokov. Stretáme sa na rozkošnej pláži, to netuším, že každá ďalšia, ktorú uvidím bude rovnako brilantná, s čistučkým, blankytným morom. A vlnami, dokonalými vlnami. Dohodneme si spoločný výlet na ďalší deň a s ex sa vyberieme objavovať nočné čaro mesta Saranda. A znova ma ohúri ten návrat v čase. Na promenáde prebieha program, ktorý vyvrcholí ohňostrojom. Čistý „mečiarizmus“. No nálada dobrá. Keďže stále šetríme, ide sa na ubytovanie pešo. Päť kilometrov stretáme svorky psov, množstvo bezdomovcov, turistov a zatvorených obchodíkov.
Či preferujete piesok, alebo kamienky, na týchto plážach sa chcete slniť. Stačí si vybrať:
- Pláž Grama
- Letovisko Ksamil
- Pláž sv. Jána
- Pláž Bunec
- Pláž v Dhërmi
- Pláž Gjipe
- Pláž Livadh
Gjirokastër
Ráno obliekame tričko Dobrodruha a nasadáme priateľom do auta. Smer - destinácia zapísaná v roku 2005 do zoznamu svetového dedičstva UNESCO - Gjirokastër. Už po pár minútach jazdy sa ocitáme medzi nádhernými pohoriami, ktoré lákajú na turistiku. Po približne hodine cesty prichádzame do cieľa. Mestečko Gjirokastër je rozdelené na starú a novú časť. V starej časti dýcha história na každom kroku. Kľukaté, čistučké uličky s kamennou dlažbou, nádherné domy so strechami šedého vápenca, bazár a nad tým všetkým sa týči hrad - bývalé vezenie. Áno, sem treba prísť aj keby ste mali cestovať autobusom.
Butrint
Prenajímame skúter. Iba teraz začína pravá sloboda - polostrov Ksamili, historické mesto Butrint. Veľkolepé archeologické nálezisko dáva na každom kroku cítiť, že o svoje miesto na svete bojoval od Peloponézkej vojny v 5.storočí pred Kristom po napoleónske vojny v 19. storočí. Nie náhodou je zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Odráža architektúru rôznych období a rôznych kolonizácií. No nejde iba o históriu. V okolí sa nachádza prírodná rezervácia, Národný park, ktorej základ tvorí tektonická preliačenina Butrintske jazero. Hoci sme si na toto miesto vyhradili niekoľko hodín, nemali sme šancu vidieť všetko.
Výhľady, dedinky...
Dodržíme pravidlo, nikdy sa nevracať rovnakou cestou domov. Plný obáv nastupujeme na malú, roky používanú kompu, ktorá nás preplaví cez kanál. Miestni šarvanci, ktorí pripomínajú našich vekslákov z minulosti, okrem toho, že nám predajú o dve eurká drahší lístok si nás nevšímajú.
Vyrážame ku Gréckemu ortodoxnému kostolu a do dediniek, ktoré sú nižšie či vyššie postavené v horách. Ľudí stretáme iba v dedinke Xarrë miestnej krčme, kde chlapi po našom príchode stíchnu a prezerajú si votrelcov. Odpočívajú po oberačke hrozna, ktoré je zaparkované na vlečke pred krčmou. Inak nikde nikoho, len krásne upravené predzáhradky, záhrady, ulice. V porovnaní so slovenskou dedinou, môžu byť Albánci pyšní. A scenéria Národného parku, výhľady a príjemný vietor vo vlasoch. Vo večerných hodinách sa vraciame do Sarande.
Albánska medzimiestna
Lúčime sa s priateľmi, ktorí pokračujú na svojej ceste a ostávame v Sarande. Ešte stále šetríme, preto sa môj návrh vrátiť sa o deň skôr na Korfu, kde by sme sa pomotali a spoznali trošku mesto neprechádza. Zato dávame šancu Sarande, aby nás presvedčilo, prečo by sme sa chceli vrátiť. Nepresvedčilo. Keďže sa nám zas a znova nechce šliapať päť kilometrov na ubytovanie, využijeme miestny autobus. Prichádza. Vystupuje z neho chlapík v dobrej nálade, ktorý predáva lístky a usmerňuje nastupovanie a vystupovanie pasažierov. Dodnes nerozumiem ako sa v tom dave dokáže medzi ľuďmi v autobuse premiestňovať, usmerňovať ich, posúvať a kričať, aká zastávka práve prichádza. Stále s dobrou náladou. Nie! Naše spoje nie sú preplnené. Nikdy! Teda, oproti Albánsku.
Návrat na Korfu
Opäť absolvujeme trajekt. Bývalý je trošku nervózny, nepodarilo sa mu checkin spiatočných leteniek. Tak navrhuje, že ideme ihneď na letisko a všetko vybavíme osobne. Som rozladená, chcem vidieť mesto. Po troch hodinách strávených na letisku a domáhania sa svojich práv, pochopíme, prečo nám opakujú, že to nejde. Lietadlo odletelo o deň skôr! So smiechom nešetríme! Bývalý kupuje naozaj drahé letenky, ktoré nám zabezpečia odlet ešte v ten istý deň. Konečne vyrážame do centra, ktoré nás totálne opantá. Strácame sa v množstve rozkošných, gréckych uličiek plných obchodíkov, kaviarničiek, reštaurácií. Doslova! S batohmi na chrbte celou cestou na letisko bežíme. Riadne udychčaní, 2 minúty pred zatvorením brány prechádzame kontrolou, a letíme domov.
Treba vedieť:
- Albánsko patrilo medzi lacné destinácie, dnes sa vyrovnáva slovenským cenám.
- Hneď po príchode si treba vybaviť telefónnu SIM kartu, je lacnejšia ako roamingové dáta. Prípadne využite aplikáciu Airalo.
- Vo väčšine prípadov sa kartou platiť nedá. Treba mať keš.
- Peniaze viete zameniť s prijateľným kurzom v zmenárňach.
- Bloček za zakúpenie tovaru zväčša nečakajte, obzvlášť mimo väčších miest. Napríklad v potravinách, nám napočítali sumu na papier, na ktorom boli vyčíslené ďalšie, iné nákupy.
Foto: Zuzana Zaťková, text: Lea Sobotová
