Tohtoročná zimná sezóna na druhej najvyššej hore sveta bola mimoriadna. 16. januára sa skupine 10 nepálskych horolezcov podaril zimný prvovýstup na túto poslednú v zime nezdolanú osemtisícovku. Národní hrdinovia pod vedením Šerpu Mingma G a bývalého vojaka britských jednotiek Nirmala Purja využili prívetivejšie poveternostné podmienky a za spevu národnej hymny spoločne vystúpili na vrchol.
Smrtiaca hora však svojej povesti neostala nič dlžná a všetky ďalšie pokusy o výstup zmarila. Kým však väčšina horolezcov mohla šťastne opustiť základný tábor, duše piatich najskúsenejších ostali v jej zovretí už naveky.
Sergi Mingote
Španielsky horolezec Sergi Mingote bol spolulídrom komerčnej skupiny horolezcov agentúry Seven Summit Treks. Patril k obľúbeným členom základného tábora. Pod K2 sa vybral s cieľom dostať sa o krok bližšie k zdolaniu všetkých 14 osemtisícoviek bez použitia prídavného kyslíka.
V deň úspešného výstupu nepálskych horolezcov na vrchol K2 bol po aklimatizačnom výstupe s JP Mohrom (Čile) do C3 na zostupe do základného tábora. Pod táborom C1 však došlo z nezistených príčin k jeho 600 m dlhému pádu zo steny, po ktorom ostal v bezvedomí. Aj napriek okamžitej pomoci Tamary Lunger (Taliansko), Alexa Gavana (Rumunsko), Magdaleny Gorzkowskej (Poľsko) a Oswalda Oliveira sa jeho život zachrániť nepodarilo.
Po Sergiho smrti sa Alex Gavan (spolulezec Tamary Lunger) rozhodol svoju účasť na zimnom výstupe ukončiť. Sergiho spolulezec JP Mohr sa spolu s Tamarou rozhodli svoje sily spojiť a pokúsiť sa na pamiatku svojho kamaráta o výstup spoločne. V tom čase však ešte nik nemohol tušiť, že Tamara príde aj aj o druhého blízkeho priateľa.
Atanas Skatov
Bulharský horolezec Atanas Skatov mal podobný sen ako Sergi Mingote. Túžil zdolať všetkých 14 osemtisícoviek. Okrem držiteľstva Koruny Himalájí by mu patrilo ešte jedno prvenstvo – stal by sa prvým vegánom s týmto titulom. Na svojom konte mal už 10 úspešných výstupov, K2 mala byť jedenásta. Atanas bol od roku 2017 aj držiteľom Koruny Zeme (zdolal najvyššie hory na všetkých kontinentoch). Nešlo teda o žiadneho začiatočníka.
Druhá najvyššia hora sveta však jeho cestu za veľkým snom zastavila. Nie je jasné, čo presne sa 5. februára pod táborom C3 stalo. Podľa slov horolezcov, ktorí sa nachádzali v jeho blízkosti, pravdepodobne spadol v okamihu, keď prechádzal z jedného lana na druhé a na chvíľu nebol istený. Ide však o špekulácie a pravú príčinu sa už nikdy nedozvieme.
John Snorri, Ali Muhammad Sadpara, Juan Pablo (JP) Mohr
Najväčšiu šancu na zdolanie smrtiacej hory mali okrem nepálskej skupiny členovia expedície Islanďana Johna Snorriho. Skromný tím troch horolezcov, v ktorom boli okrem Johna len otec a syn – Ali a Sajid Sadpara dokazovali od začiatku decembra veľké odhodlanie a mimoriadnu fyzickú aj mentálnu silu.
Výborne aklimatizovaný a zohraný tím sa rovnako ako horolezci z agentúry Seven Summit Treks pokúsili o výstup začiatkom februára.
Aj keď nešlo všetko podľa plánu a v tábore C3 došlo k situácii, kedy sa v malom počte stanov tlačil väčší počet horolezcov, Johna, Aliho a Sajida to od pokračovania neodradilo. K skupine sa po rozhodnutí Tamary Lunger výstup ukončiť, pridal navyše aj JP Mohr. Spolu s nimi sa mal čo najvyššie dostať aj Johnov filmár, kanadský dokumentarista Elia Saikaly a jeho lezecký partner Šerpa Pasang Kaji, ktorí prišli do základného tábora až v januári. Elia a Pasang výstup ukončili po tom, ako došlo k nedorozumeniam ohľadom prídavného kyslíka, ktorý ich mal čakať na dohodnutom mieste na svahoch hory. Kyslíkové fľaše sa však nenašli. Elia a Pasang tak pravdepodobne mali šťastie v nešťastí...
Neľútostná hora ušetrila aj život mladého 22 ročného Sajida Sadparu. Pod obávanou pasážou zvanou Bottleneck začal Sajid pociťovať problémy s dýchaním. Na zlepšenie stavu chcel použiť prídavný kyslík. Fľaša však nefungovala ako mala a tak otec poslal syna späť do tábora C3, kde mal na nich počkať.
Sajid sa už však otca nedočkal. Po náročných životu nebezpečných 20-tich hodinách čakania osamote vo vysokej nadmorskej výške začal zostup do základného tábora. Mimoriadne silný mladý horolezec zvládol zostup a v tábore ostal až do konca...
Čo sa medzitým dialo pod vrcholom K2 ostalo tajomstvom. Pátracia akcia, do ktorej sa zapojila aj pakistanská armáda nenašla žiadne stopy po zvyšných troch horolezcoch. Odhodlanie zistiť pravdu však bolo silnejšie a tak sa Sajid, Elia a Pasang rozhodli pod K2 vrátiť...
História K2 napísala ďalší silný príbeh
Neúnavné a nebezpečné pátranie v zhoršujúcom sa počasí bolo po troch dňoch ukončené. Je však ťažké prijať najhoršiu správu o blízkom človeku, o to ťažšie, ak neviete, čo sa stalo a kde je...
Sajid pokoj v duši nenašiel. Potreboval vedieť odpovede na mnoho nezodpovedaných otázok a chcel sa so svojim otcom dôstojne rozlúčiť. Volanie hory bolo až príliš silné a tak jeho rozhodnutie vrátiť sa, bolo prirodzené. Chcel to urobiť pre seba, pre svoju rodinu i rodiny a priateľov ostatných nezvestných horolezcov. Nevedel ako ale vedel, že sa vráti už o pár mesiacov.
K Sajidovi, Eliovi a Pasangovi sa rozhodli pridať aj výškoví horolezci Fazal Ali a Aziz Baig.
Mimoriadna expedícia začala 2. júla
Možno aj samotná hora cítila dôležitosť misie a tentokrát ukázala horolezcom prívetivejšiu tvár. Ktovie či by však dokázala zastaviť neúnavného Sajida. Aj v momentoch, kedy už všetci odpadávali únavou, chcel využiť lepšie počasie a pokračoval ďalej. Silná motivácia tu ďaleko prekonávala fyzickú silu.
Elia a Pasang našli počas výstupu kyslíkové fľaše, ktoré im vo februári znemožnili pokračovať na vrchol. Smútok a hnev, ktorý nimi lomcoval vo februári, keď nemohli tieto fľaše nájsť a pokračovať vo filmovaní Johnovej expedície, sa zmenil na zvláštný pocit, že v danom momente zaúradoval strážny anjel.
Po troch týždňoch aklimatizačných výstupov a hľadania dôkazov sa tím vybral do tábora C3 s cieľom zahájiť výstup na vrchol hory. Kým sa horolezci presúvali ďalej do tábora C4, Šerpovia kotviaci fixné laná nad táborom C4 nad pasážou zvanou Bottleneck objavili zamrznuté telá Johna Snorriho a Aliho Sadparu vzdialených od seba približne 100 metrov. Neskôr neďaleko tábora C4 našli aj JP Mohra. Horolezci boli pravdepodobne na ceste nadol.
Sajid a zvyšok tímu medzitým dorazili do tábora C4. Aj keď výstup na druhú najvyššiu horu sveta je sám o sebe mimoriadne náročný, moment, v ktorom musel syn identifikovať telo svojho otca ho v náročnosti pravdepodobne milionkrát prekonal.
Život na K2 sa na chvíľu spomalil. Všetci cítili výnimočnosť okamihu, v ktorom sa Sajid lúčil so svojim otcom. Len s pomocou jedného horolezca z Bolívie zniesol jeho zmrznuté telo cez nebezpečný Bottleneck do tábora C4, kde podľa tradície uskutočnil pohrebný ceremoniál a pochoval ho.
Aj JP Mohr bol pochovaný
Jeho osobné veci priniesli horolezci do základného tábora, kde ich už čakali príbuzní vrátane JP-ho lezeckej partnerky zo zimného výstupu – Tamary Lunger.
Telo Johna Snorriho bolo nájdené pripnuté na fixnom lane na nebezpečnom mieste. Sajid u neho našiel telefón, GPS a GoPro kameru. Všetky tieto veci sa momentálne skúmajú ako prípadný dôkaz toho, čo sa stalo resp. ako dôkaz úspešného výstupu trojice. Aj keď informácia o úspešnom výstupe sa už zdá byť bezvýznamná, príbuzní mŕtvych horolezcov by radi dostali odpoveď aj na túto otázku.
Či sa svet niekedy dozvie, čo sa 5. februára stalo zatiaľ nevieme. Veríme však, že rodina a priatelia nájdu pokoj v duši a motiváciu žiť naplno aj na pamiatku svojich blízkych...
PS: Aj keď to nebolo hlavným cieľom, Sajid, Elia, Pasang a Fazal úspešne vystúpili 28. júla až na vrchol K2.
John Snorri
Rodený Islanďan John miloval pohyb a prírodu. Lásku k vysokým horám objavil v roku 2011, keď zdolal Mount Blanc. Odvtedy v pomerne krátkom čase zdolal množstvo vysokých hôr. Na jeho konte boli aj 3 osemtisícovky vrátane K2. O zimný výstup sa pokúšal už po druhýkrát. Jeho ďalším cieľom malo byť zvyšných 11 najvyšších hôr sveta.
John bol vo svojej krajine veľmi obľúbený. V horolezeckej komunite bol považovaný za príjemného a empatického človeka, ktorý neváhal pomôcť, ak sa niekto ocitol v núdzi. Keď práve neliezol, vystupoval aj ako motivačný rečník.
Ali Muhammad Sadpara
Najúspešnejší pakistanský horolezec Ali Muhammad Sadpara ako jediný v histórii krajiny výstupil na 8 zo 14 osemtisícoviek. Svojou výnimočnou fyzickou silou bol známy už od detstva. Do svetového povedomia sa dostal hlavne vďaka zimnému prvovýstupu na Nanga Parbat spolu so Simone Moreom a Alexom Txikonon. Podľa Simoneho a Alexovho vyjadrenia po výstupe, by bez Aliho úžasných schopností a sile vrchol nedosiahli.
Ali bol skromný a veselý člen každej expedície. Svoje lezecké umenie dokázal po tvrdej práci v stene vymeniť za tanec a spev v základnom tábore.
JP Mohr
Čilský architekt a horolezec Juan Pablo Mohr, prezývaný JP chcel vo svojej krajine využiť oba svoje talenty vo vlastnom projekte, v ktorom: „ako architekt chcem navrhnúť a postaviť prístrešky v najvyšších horách každého regiónu v Čile, aby sa tak horolezectvo dostalo do všetkých kútov našej krajiny.“
JP je od roku 2019 zapísaný aj v Guinessovej knihe rekordov, keď ako prvý v histórii vystúpil na Lhotse a Everest bez medziprestávky v základnom tábore a za menej ako týždeň. Zároveň zdolal oba vrcholy bez kyslíka a pomoci šerpov.
