Začiatkom leta sme s kamarátom mali diskusiu, že by sme šli na nejakú túru. Keďže je zo Žiliny a môj dlhodobý cieľ bol Veľký Rozsutec, tak lokalita bola jasná – Malá Fatra.
Nechceli sme však vyjsť na Rozsutec a ísť dole, tak sme si naplánovali, že prejdeme hrebeňom Malej Fatry. Zosynchronizovali sme si diáre a dátum padol na 1.-2.9. s tým, že 31.8. prídem k nemu do Žiliny, ráno sadneme na vlak smer Nezbudská lúčka a môžeme šľapať.
Je 17:00 a ja vyrážam smer Žilina. GPS ukazuje príchod o 19:30. Kamarát ma čakal, zaparkovali sme auto a išli k nemu. Nastavili sme budík na 6:00 a ľahli spať.
Budíme sa oddýchnutý a plný endorfínov. Cesta na vlak nám zaberie 20 minút, čiže príjemná zahrievačka. Cesta vlakom utečie rýchlo a vystupujeme v Nezbudskej lúčke, kde pred mesiacom videli pri koľajniciach medvede. Obzeráme sa, ale nikde nič, tak ideme na červenú a začíname.
Nasadili sme svižné tempo s tým, že prvá zastávka bude Starý hrad. Pod stúpaním na hrad robíme dobrý skutok a vynášame každý po kameni hore na hrad.(pozn. nabudúce si zobrať menší kameň).
Prichádzame na Chatu pod Suchým
Tempo sme trošku prepálili, tak sme museli spomaliť a s vidinou piva a halušiek, ktoré si dáme na Chate pod Suchým sa nám šľapalo dobre. Síce hlásili polooblačno, ale slnko pieklo štýlom za ktoré by sa nehanbilo ani v júli. Prichádzame na Chatu pod Suchým a hodinky ukazujú 8 km za tri hodiny, čo sme vystúpili z vlaku. Výškovo sme o 700 metrov vyššie ako ráno.
Objednávame dve pivá a dvoje halušky. Potom sa ešte ulakomíme na štrúdľu s radlerom, ktorá bola výborná. Oddýchneme si, nakoľko máme dobrý čas a rozmýšľame či sa nám chce ísť popod vlek do kopca hore. Nemáme na výber, doplníme vodu a ideme. Veď už len 2 km a 400 výškových na Suchý.
Trasa od chaty je síce strmá ale príjemná. Za hodinku sme hore. Vyliezame na prvý vrchol – Suchý(1468 m.n.m).
S príchodom na vrchol sa riadne rozfúkalo a zatiahlo. Vyťahujeme bundy, občerstvíme sa a vydávame sa hrebeňom až na Chatu pod Chlebom, kde máme rezervované ubytovanie. V diaľke vidíme Biele skaly a Malý kriváň.
Biele skaly sú zaujímavé spestrenie chôdze, kde treba trošku preliezť zopár skál, prebehneme cez Stratenec, Priehyb a po 4 km sme na Malom kriváni.
V pozadí vidíme Pekelník (1609 m.n.m.) a čiastočne Veľký kriváň (1709 m.n.m.). Začal fúkať prudký protivietor a tušíme že nastáva horšia časť a že to nebude nič príjemné. Rozprávame sa, že ktovie kde je taká česká rodinka s dvomi malými deťmi a psom, ktorý tiež plánujú spať na Chate pod Chlebom, ale nemajú rezervované ubytovanie ani stan.
Kráčame z nohy na nohu, viditeľnosť je tak 5 metrov
Čaká nás ešte Pekelník, kde cestou naň som prežil prvú krízu a nemal som chuť už kráčať ďalej. Za hodinu a štvrť sme na Hrane Veľkého Kriváňa a na Veľký Kriváň odmietame ísť, nakoľko viditeľnosť je nulová a tak zostupujeme na Snilovské sedlo. Počas dňa sme uvažovali že vybehneme ešte na Chleb a z tade na chatu a ráno z chaty pôjdeme po žltej. Keďže viditeľnosť bola mizerná a vyzeralo na dážď, rozhodli sme sa rovno zostúpiť na chatu. Trvalo nám to 20 minút z Pod chlebom a tesne pred chatou začalo pršať. Perfect timing.
Chata pod Chlebom
Vchádzame do chaty o 18:00 a popri vypisovaní ubytovania si dávame pivo a tešíme sa na jedlo a sprchu. Chata sa pomaly plní ľuďmi, chatárka nám ukáže kde budeme spať, dávame si sprchu a objednávame druhé pivo a kapustnicu. Mimochodom, chata má nádherný moderný interiér. Personál je milý a priateľský. Kapustnica bola výborná. Trošku pokecáme a preberáme plán na druhý deň.
Plán bol vyraziť o 7:00, pozrieť sa na Chleb, Poludňový Grúň, Stoh a Rozsutce. Nahodili sme si trasu do telefónu a okolo 20:00 unavený zaľahli späť.
Vstávam tesne pred budíkom, ktorý sme mali na 6:15. Väčšina ľudí ešte spí, budím kamaráta a potichu spravíme rannú rutinu, vyzlečieme obliečky, pobalíme sa a 6:45 sa lúčime s chatou. Ďakujeme za možnosť si oddýchnuť a určite sa sem ešte vrátime.
Počasie je podobné ako keď sme večer prichádzali. Veľká oblačnosť a to nám robí starosti. Za hodinku sme na Chlebe (1646 m.n.m). Skrývame sa za skalu a dávame si raňajky nakoľko vietor je veľmi nepríjemný. Výhľad je pekný, ale v diaľke sa mračí a tak pripúšťame možnosť, že sa vrátime a popod lanovku zbehneme do Vrátnej. Dávame počasiu ultimátum 20 minút na rozmyslenie.
Dalo si povedať. Oblaky sa pomaly začali trhať a my teda volíme možnosť, že na Poludňový grúň to zvládneme a keď tak, to bude úniková cesta keby bolo zle. Je to cca 3km.
Posilnený raňajkami šľapeme ďalej. Prechádzame cez Hromové (1636 m.n.m), cez Steny – Južný vrchol (1625 m.n.m) a Severný vrchol (1535m.n.m.). Na stenách boli dva svety na východe nebolo vidieť nič a na západe bolo pekne, sem tam obláčik. Tušili sme že už to bude len lepšie.
Prichádzame na Poludňový grúň (1460 m.n.m)
Tu stretávame aj prvých ľudí. Vraj na Rozsutci je sucho. To je dobrá správa. Je 10:00 a na obed hlásia dážď. Dole sa nám nechce ísť lebo je pekne a tak plán meníme, že traverzom prejdeme Stoh do Sedla medziholie a prejdeme Veľký Rozsutec a z tadiaľ dole do Terchovej.
Po dvoch hodinách sme v Sedle medziholie (1185 m.n.m.) dávame si občerstvenie a diskutujeme, že tento krát to na Rozsutec nevyjde. Sme vyčerpaní a obava z dažďu nás núti zvoliť cestu dole. Sme sklamaní ale pred nami je 7 km zostup do Terchovej. Lúčime sa s tým majestátnym kopcom a ideme.
Zostupujeme do Štefanovej
A cez Dolné diery do Terchovej. Cestou ešte pozrieme oba Rozsutce a cez preplnené Dolné diery plné ľudí zbehneme dole. Kým čakáme na autobus pozeráme že na Veľkom Rozsutci je dosť zamračené.
Bola dobrá voľba že sme to pod Rozsutcom otočili? To sa už nedozvieme. Jednak nám to bolo ľúto, ale na druhej strane sme boli vyčerpaní po takmer 40 km za dva dni. Nato že nie sme nejakí profi turisti sme boli s výkonom spokojný.
Už ma čakala len cesta domov zo Žiliny. Za dve a pol hodiny v aute mi v hlave behala myšlienky kedy pôjdem naspäť na Rozsutce? O dva alebo o tri týždne???
