Moldavsko: Najväčšie zaujímavosti sú vinné pivnice v Cricova, Kišinev a kláštor Orheiul Vechi

Moldavsko je zvláštna krajina. Nevedel som čo mám očakávať, chcel som sa tam však ísť pozrieť. Momentálne sa považuje za vôbec najchudobnejšiu krajinu Európy a zároveň aj za jednu z najmenej turisticky navštevovaných krajín sveta. A to je pre dobrodruhov a cestovateľov veľkým lákadlom...

 

V časoch komunizmu tomu tak zrejme nebolo, no v súčasnosti aj kvôli izolovanosti tu zahraničný turistický ruch skutočne prakticky neexistuje. Napriek tomu sa tu je načo pozerať, hoci ťaháky v podobe krásnych hôr, či morskej pláže by ste v tejto krajine hľadali márne. Povieme si o tom viac, no najprv si ešte pripomeňme niečo z nedávnej histórie krajiny. 

Moldavčina je románsky jazyk, ktorý je v skutočnosti takmer totožný s rumunčinou. Po vyhlásení nezávislosti v roku 1989 Moldavci prijali rumunský pravopis a jazyk bol označený ako rumunčina. No dnes miestna ústava hovorí, že oficiálne sa jazyk nazýva moldavčina. Ťažko sa presne vyznať v miestnych politických pomeroch, no jedno je isté, moldavčina a rumunčina sú prakticky totožné. V časoch Sovietskeho zväzu tu však bola zavedená azbuka. Nezávislosť v roku 1989 priniesla návrat k latinke, azbuka sa však napriek tomu občas dodnes používa. V krajine je tiež často používaná ruština, ktorá sa v časoch ZSSR povinne učila na školách a bola predpokladom kariérneho postupu. Dnes má status jazyka "medzietnickej komunikácie", takže Moldavsko je tak prakticky bilingválna krajina. A teraz si poďme pripomenúť, čo si dá do svojho harmonogramu zrejme každý návštevník tejto krajiny. 

Je to rušné a dá sa povedať, že Kišinev je celkom príjemné veľkomesto, ktoré sa pýši množstvom zelene, početnými jazerami aj širokými bulvármi. Napriek tomu vidno na uliciach stagnáciu a mal som dojem, že za posledných 20 rokov sa tu toho veľa nevybudovalo ani nepostavilo. No napriek tomu tu všade vidno lesk bývalej slávy. Trieda Štefana Veľkého, pomenovaná po moldavskom kniežati, pretína námestie Veľkého národného zhromaždenia, okolo ktorého stoja historické, ale aj tie modernejšie, administratívne a kultúrne budovy. Rozloženie ulíc verne kopíruje obľúbenú sovietsku štvorcovú sieť, no nemal som dojem, žeby sa jednalo o komunistický paškvil.

 

Kišinev bol v minulosti určite veľmi pekným mestom. Tým nechcem povedať, že dnes nie je, no najslávnejšie časy má už zrejme za sebou. Navyše, počas intenzívneho leteckého bombardovania cez 2. svetovú vojnu bola väčšina historických budov zničená, preto tu za návštevu stoja skôr múzea, mestské parky alebo reštaurácie. Okrem iného aj lunapark, kde sme sa schovali do tieňa a urobili zopár fotiek :D

 

Mňa osobne najviac upútal obrovský trh, kde boli tisíce ľudí a drobných predavačov. Dostať tu prakticky úplne všetko od zeleniny, ovocia, elektroniky po oblečenie. Musím povedať, že zelenina bola čerstvá a vynikajúca, rovnako ako syr, či obľúbený nápoj miestnych - kvas. Skutočne, kvalita domácich produktov tu bola neporovnateľne lepšia s našimi a ceny boli ľudovo povedané, za facku.

Chodievali sem sovietsky prezidenti, ale aj prezidenti "spriatelených" krajín. No samozrejme aj krajín západných mocností, keď prišli na návštevu Sovietskeho zväzu. Chodieval sem aj Gagarin, ktorý vraj z podzemia nevyšiel dva dni. Svoje päťdesiate narodeniny tu slávil aj Vladimír Putin. 

Pôvodné chodby boli využívané na ťažbu vápenca, ale dnes slúžia vďaka priaznivým klimatickým podmienkam na skladovanie vinných sudov. A čo je dôležité, podzemné chodby majú neuveriteľných 120 kilometrov. To znamená, že sú tu podzemné cesty pre autá, križovatky, semafory, dokonca ulice s vlastným názvom. Skutočné podzemné mesto, kde pulzuje život celoročne. Vyrába sa tu vynikajúce víno, ale aj šampanské, ktoré je prakticky totožne s francúzskym originálom. Za čias Sovietskeho zväzu patrili vína z tejto oblasti k svetovej špičke a práve biele perlivé víno sa predávalo pod značkou "Sovietske šampanské". Ešte aj dnes sa tu vyprodukuje okolo 5 miliónov fliaš vína a v podzemí sa nachádza množstvo luxusných salónov pre prominentných hostí. Ale navštíviť tieto pivnice môžete samozrejme aj vy. Cena exkurzie aj s ochutnávou vína je na osobu približne 25,-Euro.

Kláštor Orheiul Vechi 

Kláštor Orheiul Vechi patrí k najpôsobivejším moldavským pamiatkam. Ide o kláštorný komplex, ktorý sa rozkladá vysoko nad riekou Raut. Pravoslávni mnísi tu v 13. storočí vybudovali jaskynný systém a až do 18. storočia ho trvalo obývali. Unikátny komplex jaskýň nevyužívali len mnísi, ale v čase vojny tiež obyvateľstvo z priľahlých dedín. Svätyne a skromné ​​príbytky pre mníchov sú vytesané do skalného útesu, na vrchole ktorého je vchod do kláštora. Musím povedať, že ide o skutočne veľmi pôsobivé miesto s nádherným výhľadom. Samotný kláštor je síce pomerne maličký a žiadnu veľkú pompéznosť nečakajte, no v kombinácii s okolitým prírodným prostredím a výhľadom stojí toto miesto určite za návštevu. 

Na záver by som dodal, že Moldavsko treba vnímať skôr ako skanzen komunizmu. Žiadne veľkolepé historické pamiatky tu nie sú, ani dramatické prírodné scenérie. Vládne tu však na prvý pohľad pre turistu pohoda a pokoj a najmä sú tu pre našinca vynikajúce ceny.