Etiópia je jednou z kultúrne, historicky i prírodne najzaujímavejších krajín Afriky. Je tiež jedinou krajinou kontinentu s pôvodným obyvateľstvom, ktorá nebola nikdy kolonizovaná európskymi veľmocami a to veľkou mierou prispelo k zachovaniu tradičných kultúr a ich rozmanitosti. V celej krajine sa dnes hovorí takmer osemdesiatimi jazykmi a nárečiami.
V kontraste so všeobecným povedomím je väčšina krajiny tvorená Etiópskou vrchovinou a jej geologická jedinečnosť a izolovanosť je pokladnicou mnohých endemických druhov živočíchov i rastlín. Tejto vrchovine dominujú dve najznámejšie pohoria - Simienské hory a pohorie Bale so štvrtým najvyšším vrcholom Afriky. Na severovýchode sa do zemskej kôry zarezáva Danakilská preliačina, jedno z najnižšie položených miest na svete a miesto s dodnes aktívnou vulkanickou činnosťou. Na západe sú zachované dažďové pralesy a smerom na juh sa krajina otvára a prevládajú tú savany, lesostep a riftové jazera.
Etiópia prijala ako druhá krajina na svete kresťanstvo
Juh je tiež etnicky najzaujímavejšou časťou krajiny a údolie rieky Omo je dnes už legendárne svojou kmeňovú rôznorodosťou, ktorá v Afrike, na tak malom území, nemá obdoby. Sever potom silno kontrastuje s juhom svojou tajomnou históriou a tisícročnými pamiatkami.
Ako druhá krajina na svete, po Arménsku, prijala Etiópie už na začiatku 4. storočia kresťanstvo a vznikla tu aj najstaršia a jediná písaná abeceda kontinentu.
Miesta ako Axum, Yeha, Lalibela alebo Gondar patria k tomu historicky najzaujímavejšiemu, čo môže subsaharská Afrika ponúknuť. Harar na východe krajiny je potom považovaný za štvrté najsvätejšie miesto islamu na svete.
Južná Etiópia je známa svoju bohatosťou prírodných národov
Tie si tu zachovali svoj tradičný spôsob života aj svoje jedinečné zvyky a rituály. Na relatívne malom území v povodí rieky Omo ich tu žije niekoľko desiatok a tie najzaujímavejšie sú celkom ľahko dostupné. Razom sa tu ocitnete o niekoľko storočí späť a ak máte šťastie, stanete sa svedkom rituálov, ktorých ekvivalenty z našej západnej kultúry už dávno vymizli.
Môžete navštíviť krásnych Hamarov, hlinkou pomaľovaných príslušníkov kmeňa Karo, bojovných Mursiov s hlinenými doštičkami v spodnom pere, ale aj kmeňe Desanečo, Nyangatom, Bodi, Tsamaj, Bana, Bashada, či Suri. Kmeň Berhaile dnes číta menej ako 20 dospelých a počas niekoľkých rokov určite úplne zanikne.
Dve obdobia dažďov na juhu prichádzajú koncom apríla a na konci októbra a každé trvá zhruba mesiac. Cesty sú dnes v dobrom stave, a tak možno výlet absolvovať aj v týchto obdobiach. Odmenou za občasnú prehánku vám potom bude menší počet turistov, krásne zelená krajina a priezračný vzduch a dramatická obloha plná fotogenických mrakov.
Dlhú cestu si môžete spestriť zastávkami pri niektorých z jazier Veľkej priekopovej prepadliny.
Na vodné vtáctvo bohaté Ziway, jazero Shalla s horúcimi prameňmi, na kúpanie bezpečné Langano, či jazero Awassa s rybárskym trhom. Ďalej na juh je v NP Nechisar jazero Chamo s ohromnými krokodílmi, populáciou hrochov, pelikánov, volaviek a orlov jasnohlasých.
