Rumunsko - Transylvánia, skanzen tradícií

Jednou z malebných častí Rumunska je Transylvánia. Rozlohou sa približuje k Belgicku či Švajčiarsku, mieša sa tu zmes rôznych kultúr – nemeckej, maďarskej, slovanskej i byzantskej. Kraj Transylvánie je nádherný, príroda divoká, ľudia na dedinách dodnes žijú tradičným životom. 

 
Keď som sa rozhodol presvedčiť o prívetivosti Rumunska na vlastnej koži, pri plánovaní cesty som sa stretol s negatívnymi reakciami spojenými s touto krajinou. Ľudia ma od cesty odhovárali a „maľovali čerta na stenu“. Vraj je to nebezpečná, zaostalá zem s množstvom zlodejov, žobrákov, ktorí striehnu na každom rohu, aby sa pokúsili oklamať a okradnúť turistov. Ak i vy patríte k ľuďom, ktorí veria tejto nesprávnej bájke, tak v čítaní článku ani nepokračujte, lebo vás, žiaľ, sklamem.
 
Je tesne pred polnocou a my vyrážame z Košíc do Rumunska cez Maďarsko. Na hraniciach s Rumunskom sme o štvrtej ráno, kontroly prebiehajú bez problémov a zdržania (príjemný rozdiel oproti ukrajinským hraniciam a ich colníkom). Hodiny nastavujeme o hodinu dopredu. Už z hraníc sa dvíhajú karpatské hory, ktoré sú všade naokolo. Prechádzajúc cez dedinkky sa nedá nevšimnúť si niektoré „výstredné“ domy miestnych obyvateľov, ktoré sa skôr podobajú na menšie paláce alebo zámky. Majú krikľavé fasády, farebné strechy, pôsobia gýčovo, no niektorí miestni tak poukazujú na svoje majetkové pomery.
 

Rodné mesto Mateja Korvína

 
V mieste našej prvej zastávky, v Cluj-Napoca, sme o ôsmej. Nachádza sa tu i letisko. Lieta sem Wizz Air, bez problémov sa dá zohnať spiatočná letenka z Budapešti do Cluj-Napoca za 35€. Historické centrum nie je veľké, stačí si vyhradiť hodinu. Nachádzajú sa tu stavby ešte z čias Rakúsko-Uhorska s mnohými maďarskými symbolmi. V meste je počuť popri rumunčine aj maďarčinu a nemčinu. Je to aj študentské mesto, počas semestra tu žije až 50-tisíc študentov, ktorí sem chodia do miestnych univerzít.
 
 
Cluj-Napoca je rodným mestom kráľa Mateja Korvína. Jeho rodný dom sa nachádza dve minúty od Kostola sv. Michala. Nečakajte však žiadne múzeum, ale školu, v ktorej prebieha vyučovanie. Aj keď sme prišli počas prázdnin, smola, v škole prebiehali reparáty a učiteľka sa nám nemohla venovať a ukázať mesto.
 
Ak sa chcete v Cluji najesť a máte chuť na niečo typicky rumunské, môžete navštíviť obchodný dom len päť minúť od sochy Mateja Korvína. Pečú tam výborný domáci chlieb, ku ktorému vám zadarmo dajú baklažánovú nátierku. Ja som vyskúšal guľáš z diviny a brusnicami.
 
Za návštevu ešte stojí pravoslávny kostol. V tomto sme mali šťastie, lebo počas našej návštevy bola omša aj napriek tomu, že bol pracovný deň. Blízko Piata Uniri sa nachádza najväčšia a najstaršia Rumunská univerzita, ktorej katedry a fakulty sú roztrúsené po celom meste. Na univerzite je až 21 fakúlt. Mimochodom, maďarský názov pre Cluj-Napoca je Koloszvár – ak vás napadla kološvárska kapusta, tak ste na správnom mieste, pretože tu toto jedlo vzniklo. Je čas odchodu a my sa lúčime s Clujom.
 

Soľné bane s futbalovým ihriskom

 
Smerujeme do Turdy, respektíve Turda-Salina, kde sú obrovské soľné bane v perfektnom stave (len 45 minút od Cluju). Steny sú zo soli a sú hrubé niekoľko metrov. Veľkosťou bane budete unesení. Nachádza sa tu i soľné jazierko a dá sa v ňom dokonca člnkovať. Okrem toho tu je i futbalové ihrisko, ping-pongové stoly, mini-golf, bowling, hry pre deti. Po bani sa pohybujete individuálne.
 
Baňa je hlboká ako 13-poschodová budova s miestnosťou, kde sú všetky tieto hry. Je to rozdiel oproti soľnej bani v Poľsku, kde nesmiete chytať steny a pohybovať sa individuálne. Tu práve, naopak, môžete robiť všetko, čo vás napadne. Rodiny s deťmi s respiračnými chorobami sem často chodia tráviť čas. V bani môžete byť tak dlho, ako chcete. My sme v bani strávili 3 hodiny a večer sa pomaly presunuli do Targu-Mures.
 
V Targu-Muresi sme ubytovaní blízko centra, ktoré pozostáva z pravoslávneho kostola s parkom, námestia i radnice. V tomto meste sme sa zdržali najmenej, preto som z neho videl len historické centrum, ktoré mi nepripadalo až tak atraktívne.
 

Sighisoara - Drakulovo rodisko

 
Na druhý deň ráno sa presúvame do rodného mesta Vlada Tepeša – Drakulu, do Sighisoary. Sighisoara je najmenšie mesto, ktoré sme navštívili, ale zato najkrajšie. Mesto je umiestnené do karpatských hôr. Ak máte radi stredoveké mestá, malebné uličky, pravé meštiacke domčeky a všetko to obklopené hradbami, tak Sighisoara sa vám určite zapáči. Žije tu asi 30 tisíc ľudí.
 
 
V centre mesta, ktoré sa nachádza okolo Hodinovej veže,  sa pravidelne konajú trhy. Ak sa aj stratíte a zatúlate sa do dvora nejakého domu domácich obyvateľov, tak rýchlo nájdete cestu späť podľa hodinovej veže, ktorá je vidieť odvšadiaľ. Naozaj stojí za to zabudnúť na mapu, na sprievodcu a len sa tak túlať historickými uličkami Sighisoary. 
 
V Hodinovej veži je aj múzeum, pričom každé poschodie je venované inej historickej udalosti. Nájdete tu chirurgické nástroje z 18. Storočia, vykopávky z doby kamennej, ale aj stredoveké oblečenie, meče či dýky. Z úplného hora je krásny výhľad na celé mesto. Na zábradlí sú aj kilometrovníky do svetových metropol (Bratislava tam chýbala.:-)).
 
Určite si nenechajte ujsť návštevu reštaurácie, v ktorej sa narodil gróf Drakula. Čašník vám za 5 lei ukáže Drakulu. Ak chcete vidieť naozaj celé mesto ako na dlani, vydajte sa hore od námestia obrovskými drevenými schodami (volajú sa Študentské schody) ku Kostolu Biserica din Deal. My sme mali šťastie a práve vtedy sa tam fotili novomanželia. Po pár hodinách strávených v Sighisoare sa lúčime a odchádzame do ďalšieho mesta – Brašova.
 

Brašov a veža, do ktorej udiera blesk

 
Brašov je druhé najväčšie mesto Rumunska. Už cestou vidíme dedinky, kde život plynie akosi pomalšie. Ľudia cestujú na konských povozoch, všade okolo sú hory, ľudia tu žijú tradičným spôsobom. Život sa tu za posledných sto rokov akoby veľmi nezmenil. V Brašove sa mi stalo, že som musel striedať slnečné okuliare s dáždnikom. Počasie sa tu naozaj veľmi rýchlo menilo. Prehliadku mesta je dobré začať pred prvou vstupnou bránou do centra mesta, popri ktorej tečie rieka z hôr.
 
Ak idete popri hradbách, napravo môžete vidieť stredoveké veže, bielu a čiernu. Myslím, že nemusím vysvetľovať, do ktorej veže udrel blesk už 4x počas fungovania. Centrum je na Radnom námestí, okolo ktorého je mnoho kaviarní a reštaurácií – odporúčam reštauráciu U Karpatského jeleňa, kde podávali grilované rebierka. Dolu v suteréne podniku je diskotéka. Blízko námestia sa nachádza i „Čierny kostol“. Pomenovaný je takto kvôli požiaru a obhoreným stenám. Blízko neho nájdete údajne najužšiu uličku v Rumunsku. Má šírku asi 1,3 m.
 

Drakulov hrad Bran

 
Naša ďalšia zastávka smerovala na hrad Bran. Práve do neho bol umiestnený dej románu Drakula, aj keď v skutočnosti tu Drakula bol asi len dvakrát. To však nebráni tomu, aby dostal hrad názov Drakulov hrad. Pod ním predávajú domáci svoje výrobky, suveníry, svoje syry a vína. Všade, naozaj všade, kam sa pozriete, je obrázok krvilačného grófa Drakulu, ktorý nechal napichovať svojich poddaných na koly.
 
Hrad Bran je turistická atrakcia. Počas komunizmu zapadal prachom, ale po páde režimu sa stal populárnym. Habsburgovci viedli s Rumunskom súdne spory o tento hrad a výsledkom toho je, že síce zostal vo vlastníctve Habsburgovcov, no spravuje ho štát. Tí z neho nechali zobrať len pár exponátov. Všetko sa to udialo v roku 2002. To však nebráni tomu, aby ste si hrad prezreli – prehliadka je znova individuálna a aj tu sa pohybujete bez sprievodcu celkom sami.
 
 
Na hrade sú aj mučiace predmety, ako napríklad železná panna. Sídlila tu aj posledná rumunská princezná. Hrad má hodnotu 78 miliónov amerických dolárov a radnica mesta Brašov sa pokúša hrad odkúpiť od Habsburgovcov. Pod ním je viacero kaviarní a reštaurácií, ale jedlá mi tu pripadali predražené, za pivo som tu zaplatil 7 lei, pričom v Brašove som dal za rovnaké pivo len 4 lei.
 
Chcel som si kúpiť od starej Rumunky, ktorá vyzerala ako z telenovely, jej domáci syr, no vidiac to množstvo ôs a múch navôkol, zmenil som názor. Radšej som si kúpil od miestnych Rómov maliny a černice z blízkych hôr. Opúšťame Drakulov hrad a vydávame sa do mesta našej poslednej zastávky, do Sibiu.
 

Kozmopolitné mesto Sibiu

 
Mesto Sibiu mi pripadalo zo všetkých tých miest najviac kozmopolitné a západniarske. Je to moderné mesto s dvoma hlavnými námestiami. Nachádza sa tu obrovský park vedľa hotela Continental, kde si môžete príjemne oddýchnuť pri fontáne za spevu vtákov, tak ako ja, keď som si kúpil v parku varenú kukuricu. Posedával som na lavičke a pozoroval Rumuna-predavača kukurice, ako ide s prázdnou bandaskou k fontáne a napúšťa ju vodou z fontány a následne vlieva do kotla s kukuricou. J Opúšťame Sibiu a vraciame sa späť na Slovensko.
 
Rumunsko je nádherná krajina, príťažlivá pre ľudí, ktorí nepotrebujú k životu 5-hviezdičkový hotel, vychytené podniky a nablýskané mestá. Je to krajina, ktorá sa zapáči ľuďom, ktorí hľadajú poznanie, dobrodružstvo, spontánnych ľudí, tradičné miesta, otvorenú krajinu, divokú prírodu. Rumunsko vás nadchne, príjemne prekvapí a už nepustí. Na dedinách ľudia stále jazdia na vozoch ťahaných koňmi, pestujú vlastnú zeleninu, chovajú dobytok a vyrábajú oblečenie. Rumunsko je čarovné a zároveň tajomné.
Určite sa sem ešte vrátim. Na objavenie čaká Bukurešť a Dunajská delta.