Po vnútornom boji ohľadom smerovania mojej letnej dovolenky som sa rozhodol pre Vojvodinu, historické územie na severe Srbska, ktorej susedmi sú Chorvátsko, Maďarsko i Rumunsko. Moja retrospektívna spomienka zachytáva krásy potuliek po Subotici, Novom Sade a Kanjiži.
Konečne nastal ten moment, kedy som mal čo-to našetrené, čerstvo voňavý pas a smer svojej cesty - Vojvodinu. Moja cesta najskôr viedla do Kanjiže.
Kanjiža - prechodný domov
Kanjiža sa nachádza asi 20km od Szegedu, preslávená je najmä kúpeľmi, kde sa liečia ochorenia pohybového systému. V súčasnosti má okresné mestečko 27 500 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti (86,5 %).Veľmi potešujúcou správou je, že sa bez problémov dohovoríte aj po srbsky, keďže srbský štát dbá na to, aby aj menšiny vedeli úradný jazyk. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1391, no osídlenie je oveľa staršie. V meste sa nachádzaju aj kostoly, ktoré rozhodne stoja za návštevu.
Kanjiža má veľmi dobré spojenie s veľkými mestami v Srbsku. V letných horúčavách sa môžte schladiť na miestnej umelo vytvorenej pláži na rieke Tisa a aj možstvo cyklotrás v okolí. Tiež môžem odporúčať aj vychýrené kaviarne s balkánskou kávou, ale pozor!, v lete si neobjednávajte veľkú kávu, lebo mne doniesli litrovú džezvu za symbolických 66 dinárov. Po vypití som sa cítil, ako keby som vypil niečo tvrdé.
Secesná Subotica
Na druhý deň po výdatných raňajkách som sa vydal do neďalekej Subotice, kde ma opantala secesná radnica s krásnou fontánou pod ňou. Táto radnica bola stavaná v rokoch 1908-1910, do užívania bola odovzdaná o 2 roky neskôr. Dnešnú radnicu trošku hanobí známy reťazec rýchleho občerstvenia v jej útrobách. Subotica bola od nepamäti súčasťou Uhorského kráľovstva, iba s výnimkou jedného storočia, kedy padla do rúk Turkom. Až od roku 1919, tak ako celá Vojvodina, patrí k Srbsku. Neprehliadnuteľným monumentom je i električka, ktorá premávala v meste začiatkom minulého storočia, dnes slúži ako bar alebo reštaurácia.
Odporúčať môžem aj okolie Subotice, kde sa pestuje víno nezameniteľnej chuti, a to najmä Palić a Čuvardić. V Palići sa každoročne koná výstava historických vozidiel, kde vládne skvelá južanská nálada. Prvá pisomná zmienka o Subotici je z roku 1391. V Subotici zomrel knihovník, svetobežník a výrazná postava esperanta Tibor Sekelj, narodený v Spišskej Sobote.
Nový Sad - krásavica na Dunaji
Predposledný deň môjho pobytu v Srbsku som sa rozhodol využiť na návštevu druhého najväčšieho mesta Nového Sadu. Ako je známe, Nový Sad je administratívne centrum Autonómnej oblasti a multietnickým mestom, kde je počuť všetky možné jazyky, napr. maďarský, chorvatsky, rumunský, v neposlednom rade i slovenský. Cesta z Kanjiže do Nového Sadu trvá výše troch hodín, po ceste nie je nič zaujímavého k zhliadnutiu, iba šíra nížina s poliami. Stanice od centra mesta sú dosť vzdialené, preto odporúčam časovú rezervu. Do centra ma naviedla široká ulica Oslobodenia. V tomto meste je mnoho kostolov, čo svedčí o tolerancií ľudí.
Najkrajšou časťou mojej prehliadky bola Petrovaradínska pevnosť, ktorá sa pyšne čnie nad mestom. Na Petrovaradinskej pevnosti sa nachádzajú neprebádané podzemné priestory, mnohé kúzelné zákutia a nechýba komercia v podobe reštaurácií. Nemôžem nespomenúť i každoročne sa konajúci veľký hudobný festival EXIT. Pre mňa najväčším zážitkom bolo stáť pod „opitými“ hodinami. Prečo také nelichotivé pomenovanie dostali? Zvláštnosťou týchto hodín je to, že veľká ručička ukazuje hodiny a malá minúty. Ako som sa dozvedel od miestneho obyvateľa, hodiny sú konštruované tak netradične preto, lebo v minulosti slúžili ako navigácia pre lode plaviace sa po Dunaji. Ďaľšou anomáliou týchto hodín je aj to, že v lete idú dopredu a v zime meškajú. V meste môžeme nájsť aj rozvinutý petrolejársky priemysel. V Novom Sade pôsobila aj taká významná osobnosť ako Pavol Jozef Šafárik a aj Milan Hodža, neskôr ministerský predseda v Československu.
V posledný deň môjho pobytu som sa pobral do Belehradu ani v náznaku som nemyslel, že má toto mesto takto ohúri svojou atmosférou, priateľskými ľuďmi, pamiatkami. O tomto starobylom meste vám porozprávam niekedy v budúcnosti.
