Vždy sa poteším, keď sa ocitnem v malej malebnej krajine plnej vysokých hôr, ostrých zákrut aj divokých riek.
Začiatkom augusta som prenocoval na planine nad talianskym prístavom Trieste a poviem vám, SVETA JAMU som vo svojej blízkosti vôbec nečakal.
Kúsok nad ňou sa týči hrad Socerb s úchvatnými výhľadmi na more, nad ním si plachtí paraglajdista, odvážny to vták v ľudskej podobe.
Štátna hranica uprostred strmého kopca, medzi Itáliou a Sloveniou, je presne taká, ako som si od detstva predstavoval všetky - bez kontrol či uniforiem.
Pokoj a ticho, dotyky slnka, záblesky poézie pred spaním. Nech Boh žehná Slovinsku, krajine, ktorá miluje cestovateľov a dobrodruhov a zakaždým nás očarí niečím iným, rovnako zázračným.