Po prvý krát som sa s mlynom v Ruprechtove stretol v časopise ABC mladých techniků a přírodovědců č.20/2001. Potrápil som sa, kým som zistil, ktoré číslo a ročník to boli, ale podarilo sa. Našťastie Miroslav Lisinovič[1] vo svojom blog-u na SME uverejňuje úspešne postavené stavebnice z papiera. Medzi nimi aj Ruprechtovský mlyn predstavený ako stavebnica v časopise ABC. Ďalej to bolo jednoduché. Komplikovanejšia bola logistika návštevy Ruprechtova. Roky, skutočne roky, som plánoval krátku cestu na Moravu, kúsok za Brno, aby som ho navštívil. Podarilo sa. Zvolil som cestu s tromi destináciami: Rudice – Ruprechtov – Vyškov a tvrdím, že táto voľba bola dobrá voľba.
Halladayova turbína, mocný stroj z USA
„Na přelomu 19. a 20. století se v jižních partiích Drahanské vrchoviny mezi Vyškovem a Brnem objevila na třech mlýnech větrná kola zcela odlišná. Jednalo se o tzv. Halladayovu turbínu původem z Ameriky, která do Evropy pronikala jenom ve výjimečných případech. Větrné kolo, umístněné nad střechou mlýna na montážní plošině a spojené kuželovým soukolím přímo se svislou hřídelí, bylo tvořeno drobnými lopatkami, či spíše žaluziemi, jejichž sklon se nastavoval pomocí táhla v závislosti na síle vzdušného proudu. Otáčení celé turbíny proti směru větru probíhalo automaticky a zajišťovalo je dvojité ocasní kormidlo. Ve srovnání s klasickým větrným kolem umožňovaly drobné lopatky (žaluzie) rozmístěné po obvodu větrného kola Halladayovy turbíny efektivnější využití větrné energie. Instalace tohto zařízení znamenala u větrných mlýnů výrazné zvýšení výkonu mlecího zařízení, které mohlo být rozšířeno o další dvojice mlýnských kamenů. Halladayova turbína v Ruprechtově byla v devadesátých letech 20. století rekonstruována a navržena k vyhlášení za národní technickou památku. Další dvě Halladayovy turbíny jsou doloženy z větrných mlýnů ve Tvarožné (zděná budova dosud stojí) a v Sivicích. Lze předpokládat, že konstruktérem byl jeden člověk.“[2]
Z histórie mlyna
Ruprechtovský mlyn nebol postavený hneď s Halladayovou turbínou. V roku 1873, kedy ho dokončili, sa podobal na moravské mlyny ako jablko jablku. Až v rokoch 1882 – 84 sa Cyril Wágner priklonil k radikálnej zmene. Po ničivej víchrici nainštaloval na strechu dvojtonové veterné koleso s priemerom 10 metrov – Halladayovu turbínu. Presne takú, aká sa používa najmä v Amerike a v Austrálii na čerpanie vody. V roku 1890 turbínu poškodila iná víchrica, ale potom už prišli roky pokojnej prevádzky. Podľa fotografií z 30.-tych rokov 20. storočia, niekedy v týchto desaťročiach došlo k ekonomickému úpadku. Na fotografiách možno vidieť poškodené, neopravené koleso a mlyn pôsobí ako kulisa v prírode. V roku 1940 ho kúpil Jan Tesař, majiteľ fabriky na výrobu perleťových gombíkov, ktorý obratom požiadal o možnosť zbúrať mlyn. Nepovolili mu to. Druhú žiadosť predložil v roku 1946. Vtedy už bolo koleso turbíny tak poškodené, že hrozilo jeho zrútenie. Opäť mu pamiatkári nedovolili mlyn zbúrať. Možno v tomto prípade bola kolektivizácia a zakladanie Jednotných roľníckych družstiev pozitívnym krokom. Vlastník prišiel o mlyn, ten prešiel do opatery JRD a to ho využilo ako sklad hnojív. Nešetrný prístup charakteristický pre socialistické časy smeroval k zániku mlynu. Ibaže havarijný stav ohrozil aj hnojivo a ktosi-čosi sa rozhodol, že sklad sa zmení na rekreačný objekt. Stavbu stabilizovali, upravili a používali ako klubovňu a ubytovací objekt. Po Veľkej nežnej novembrovej revolúcii (r.1989) ľahko zdevastovaný objekt vrátili oprávneným vlastníkom. Pozitívne naklonená ruka osudu sa postarala o to, že novými vlastníkmi sa stali manželia – architekti, ktorí od roku 1992 začali pracovať na komplexnej obnove. V septembri 1998 bol mlyn aj s novou Halladayovou turbínou predstavený verejnosti v rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva.
Pred návštevou
Nie je jednoduché odporučiť návštevu v nejakom konkrétnom období. Jednoduché to je z pohľadu zaujímavosti stavby. Tá má svoje čaro v každom ročnom období, v každom počasí (hoci to slnečné, najmä pri prvej návšteve oceníte zo všetkého najväčšmi). Komplikovanejšie to je, ak máte záujem vidieť interiér mlyna. V tom prípade treba skúsiť dostupné kontakty z webovej stránky a dohodnúť sa. Mlyn sa využíva ako ubytovacie zariadenie a aj v čase našej návštevy, z neho práve odchádzali cestovatelia, ktorým skončila rezervácia.
Pre fotografov jeden tip. Mlyn stojí pri relatívne frekventovanej ceste a v blízkosti hospodárskeho dvora. Pokiaľ zájdete za jeho chrbát, odvrátenú stranu od cesty, otvoria sa vám pohľady, v ktorých nebudú žiadne rušivé prvky, ako neveľmi pekné hospodárske stavby, prípadne rýchlo uháňajúce autá.
Aktuálne informácie a kontakt na prevádzkovateľa:
[1] https://blog.sme.sk/lisinovic
[2] Martin Janoška, Větrné mlýny v Čechách, na Moravě a ve Slezsku, Libri, Praha 2003, str. 33
