Často som sa v rámci rozhovorov na Dobrodruhovi rozprával o expedičnej turistike, adrenalínových športoch, práci fotoreportéra, cyklistických expedíciách, vyspovedal som rôznych fotografov, či filmárov. Tentokrát pokecám s Matejom Peluhom. Dôvod je jednoduchý. Matej bol v Iraku a mňa zaujíma, akým mal z tejto krajiny dojem a ako to tam aktuálne vyzerá.
Ahoj Matej, na začiatok nám skús povedať, čo ťa motivovalo ísť do takej krajiny ako Irak.
Ahoj, na toto sa ma pýtajú ľudia často, hneď potom či mi nešibe, že idem do Iraku. Rád spoznávam nepoznané a o Iraku počúvame z médií len to zlé, nikto o ňom však nič poriadne nevie. Tak bohatú históriu má však máloktorá krajina. Staroveká Mezopotámia, Abassovský kalifát, Saddam Hussein, či ISIS sú len tie najznámejšie časti histórie.
Taktiež ma ale lákala nejaká cestovateľská výzva, niečo kam turisti hromadne nechodia a vždy ma zaujímalo ako to vyzerá v povojnovej krajine.
Ako je to teda v Iraku s bezpečnosťou? Dá sa do krajiny dostať ľahko?
Toto je veľmi náročné zodpovedať v skratke. Irak sa delí na Iracký Kurdistan a federálny Irak. Kurdistan je autonómna oblasť pod správou Kurdov, najväčšej národnosti na svete bez vlastného štátu. Kurdistan bol už dlho turistom prístupný, keďže má vlastný vízový režim aj vládu a v podstate bol aj bezpečný.
Prirovnal by som to takému východnému Turecku, ku ktorému má aj kultúrne bližšie. Federálny Irak, ktorý je kultúrne arabský, sa otvoril turizmu pred necelými 2 rokmi a tu je to s bezpečnosťou také všelijaké. Podľa mňa je ale bezpečný pre skúseného cestovateľa, ktorý už bol na Blízkom východe, treba byť však opatrný. Vojna skončila, ISIS bol prakticky porazený v roku 2017 ale je tu stále veľa teroristických útokov. Turisti ale nie sú cieľom a boli by ste extrémnym nešťastníkom keby na niečo také narazíte. Do tejto časti Iraku sa však dostanete veľmi ľahko a víza si vybavíte po prílete na letisko.
Ako si sa po krajine pohyboval sám bez súkromného vodiča?
Určite najlepšie a najrýchlejšie sú zdieľané taxíky. Je to najobľúbenejšia medzimestská doprava, ktorou sa dostanete všade. V každom väčšom meste majú svoje odstavisko, kde stačí prísť a nájsť si svojho vodiča. Sú veľmi lacné. Treba ale rátať, že v Iraku sú všade vojaci.
Obrnené autá s guľometmi a vojaci s poloautomatickými zbraňami sú skoro všade aj po meste ale medzi mestami je to cítiť ešte viac. Vždy prechádzate cez viacero armádnych checkpointov, ktoré kontrolujú všetkých. Turistov sa samozrejme vypytujú viac.
- Cestovateľskú besedu s Matejom o jeho ceste do Iraku - "Sám v Iraku" organizujeme v nedeľu 22. mája o 19.00 v klubovni Dobrodruh. Viac info TU: https://www.facebook.com/events/1041628523429790
Bol si v kontakte s miestnymi ľuďmi? Aký majú pohľad na smutné udalosti posledných dekád?
Bol a veľmi veľa. Je to ale niekedy náročné lebo absolútna väčšina nehovorí anglicky vôbec nič. Oni sa ale tak strašne veľa chcú rozprávať a fotiť. Iračania sú jeden z najpriateľskejších národov na svete. Niekoľkokrát som dostal jedlo zadarmo, raz dokonca jazdu taxíkom zadarmo a dostal som ponuku na hotelovú izbu zadarmo. Všetci sú nápomocní a jediné čo si prajú je váš úsmev a že s nimi možno chvíľu pokecáte.
Tí čo nevedia anglicky sa snažia komunikovať cez google translator a tí čo vedia… s nimi je to vždy na dlho lebo majú veľa otázok :).
Pohľad na posledné udalosti majú ale rôzni. Prakticky až na pár hlúpych jedincov, všetci kritizujú ISIS a považujú ich za zvieratá ktoré nemali nič s islamom. Nájde sa ale veľká skupina ľudí, ktorí kritizujú západ a USA, kvôli ich zapájaniu sa v ich vnútro politických problémoch a taktiež je tu skupinka ľudí, ktorí spomínajú na obdobie Saddama Husseina napriek tomu všetkému zlému, čo urobil. Dnes je Irak totiž veľmi chudobný a ekonomicky rozvrátený. Každopádne absolútna väčšina ľudí je tých dobrých a úžasných, pomedzi to sa však na dedinách stále skrývajú prívrženci ISIS.
Stretol si niekoho, kto sa neradí medzi tých dobrých ľudí alebo si sa cítil niekedy v ohrození?
Bude to znieť až divne ale ja som sa ozaj stretol len s dobrými ľuďmi. Dokonca ani s nikým, kto by ma chcel ošklbať o peniaze ako to je časté v turistických destináciách Blízkeho východu. Priamo v nebezpečenstve som sa nikdy necítil. Raz v zdieľanom taxíku, vytiahol jeden chlapík pištoľ. To bol dosť bizár ale bol to ukecaný priateľský vojak v civile, ktorý mi reálne pomáhal na armádnych checkpointoch, aby sme rýchlejšie prešli.
Raz ma trochu vydesili správy, keď ohlásili, že na odstavené civilné lietadlo v Baghdade dopadli 3 rakety. Môj dobrý kamarát z Baghdadu ma však uistil, že to je normálne a treba to ignorovať. Miestni sú už na to zvyknutí a vedia, čo je reálna hrozba a čo nie.
Skús zhrnúť, ktoré miesta sa ti najviac páčili a čo si všetko navštívil...
Moje najobľúbenejšie mesto je asi Karbala. Najaf je veľmi podobný, keďže obe sú najposvätnejšie mestá pre šíítskych moslimov a Najaf má ešte k tomu aj najväčší cintorín na svete, ale tá Karbala na mňa nejak viac zapôsobila. Samozrejme Mosul, ktorý bol posledným miestom odporu ISIS v Iraku, bol nezabudnuteľná skúsenosť.
Aj keď to veľa ľudí preskakuje, Baghdad je celkom dosť zaujímavý. Napriek zlej povesti je to najliberálnejšie iracké mesto. Tu je dokonca povolený alkohol a veľa žien sa tak výrazne nezahaľuje. Bolo to hlavné mesto slávneho Abasovského kalifátu, žiaľ po nájazde Mongolov tu z tejto éry veľa neostalo.
Sú tu ale aj tak pamiatky a zaujímavá atmosféra v starom centre. A samozrejme nesmiem vynechať Babylon, ktorý niektorí ľudia ani netušia že existuje. Za Kurdistan by som spomenul Lalish, najposvätnejšie jezdiské mesto. Jezidi majú ozaj unikátne náboženstvo a ISIS sa k nim choval mimoriadne kruto.
Čím bola pre teba Karbala tak fascinujúca?
Ja milujem kultúrne mestá a fascinujú ma nábožensky dôležité miesta. Mešity imáma Husseina Aliho a jeho brata al-Abbasa sú nádherné a tá atmosféra modliacich sa ľudí je neuveriteľná. Každý sa chce dotknúť ich hrobov a pobozkať ich.
Z vonku sú mešity tyrkysové s množstvom ornamentov a vnútri sa všetko blýska sklom a zlatom. Na večer sú rozsvietené do výrazných farieb. Cez leto sa tu odohrávajú 2 významné udalosti. Najprv Ashura, asi najkrvavejší a najunikátnejší sviatok na svete, ktorým si uctievajú smrť Husseina Aliho pri Karbale.
Do Iraku sa toto leto vrátim práve v čase Ashury, ktorej sa budem zúčastniť 2 noci v Karbale. O 40 dní neskôr sa odohráva Arbaeen, najväčšia púť na svete, ktorej sa zúčastní vyše 40 miliónov ľudí.
Aké sú tvoje pocity z Mosulu? Je tam už bezpečne?
Mosul je smutný s nádychom nádeje. Ľudia sa sem pomaly vracajú ale väčšina býva na nezničenej východnej strane mesta od rieky Tigris. Tam to ozaj žije a vyzerá to ako bežné iracké mesto. Na západnej časti je ale totálne deštrukcia. To bola tá stará časť, ktorá bola zdevastovaná. Kedysi tretie najväčšie mesto Iraku bolo dobité teroristami za pár dní. A práve tu ISIS deklarovalo existenciu vlastného štátu prezývaného Islamský štát alebo kalifát. Vládli tu tri roky tvrdou rukou čo zanechalo svoje stopy.
Pri oslobodzovaní v roku 2017 bola veľká časť mesta úplne zničená. Či je tu bezpečne? Viac menej hej pre skúseného cestovateľa ale treba si tu dávať väčší pozor a byť ešte opatrnejší. Zničenými uličkami je možné sa prejsť ale určite neliezť do domov, v ktorých sa môžu stále nachádzať nevybuchnuté bomby.
Čo hovoríš na staroveké mezopotámske pamiatky?
Popravde ja nie som až tak veľký fanúšik starovekej histórie. V rámci Iraku ma viac zaujíma islamská a novodobá história. V konečnom dôsledku musím ale povedať, že to bolo fascinujúce. Tu vzniklo prvé písmo aj koleso. Babylon je neuveriteľný. Síce ho Saddam Hussein dal zrekonštruovať nevhodným spôsobom a je to trochu ako historický park, stále je to ale fascinujúce.
Keď som sedel na kraji palácu Saddama Husseina, ktorý je na kopci vedľa Babylonu, a pozeral sa na samotné ruiny Babylonu, nechcelo sa mi veriť, že som ozaj tu. Kúsok od Baghdadu je taktiež mezopotámsky ziggurat Dur-Kurigalzu. Kto si nepamätá zo základnej školy, sú to stupňovité budovy zasvetené mezopotámskym bohom. Veľa ich neostalo a pri Baghdade je jeden veľmi pekný. Najkrajší je ale pri meste Nasiriyah, tam som však nemal čas ísť.
Máš v pláne ďalšie podobné cestovateľské výzvy v blízkej dobe?
Irak je pre mňa ozaj srdcovka a ako som spomínal, v lete sa vraciam do Iraku počas Ashury. Navstívime aj nejaké miesta, ktoré som osobne nestihol a Ashura patrí k najväčším cestovateľským zážitkom aké vôbec môžu byť. O mesiac odlietam do Indie aj do menej všedných častí, kam toľko európskych turistov nechodí.
Veľmi rád by som podnikol cestu do Mauritánie a Mali, čo bude riadna výzva. A mám v pláne určite aj Južný Sudán začiatkom budúceho roku. Pomedzi to sú aj nejaké ďalšie menšie plány a jeden väčší odvážny, ktorý zatiaľ nechcem spomínať.
Čo by si rád odkázal čitateľom Dobrodruha?
Bude to už trochu klišé ale cestujte a spoznávajte svet. Pokiaľ nemáte parťáka na cesty a ozaj túžite ísť, tak sa proste zbaľte a choďte. Na začiatku to je desivé cestovať sólo a možno to nie je pre každého, ale nečakajte na tú správnu konšteláciu hviezd.
Život nie je film a nič vám nepadne len tak do rúk podľa vysnívaného scenára. Keď niečo chcete, proste sa zoberte a urobte to. A to platí pre hocičo. Nemajte predsudky voči iným kultúram a náboženstvám. Skúste ich spoznať a koho to baví, pozrite sa aj hlbšie do histórie. Neskutočne vám to pomôže pochopiť krajinu a ľudí. Rozprávajte sa s miestnymi, ochutnajte jedlo a otvorte pri cestovaní všetky zmysly.
- Cestovateľskú besedu s Matejom o jeho ceste do Iraku - "Sám v Iraku" organizujeme v nedeľu 22. mája o 19.00 v klubovni Dobrodruh. Viac info TU: https://www.facebook.com/events/1041628523429790