V posledný týždeň roka som sa rozhodol vyraziť na niekoľkodňovú túru. Naplánoval som si prechod cez Malé Karpaty so štartom v Myjave na železničnej stanici a cieľom na Hlavnej stanici v Bratislave. Svoj výlet som rozdelil na päť dní a štyri noci. Celá naplánovaná trasa mala dĺžku 128,5 km a prevýšenie 3936 m.
Prvý deň – Zo železničnej stanice v Myjave cez Bradlo, hrad Dobrá voda do útulne Mihalinová
Svoju cestu som začal v utorok 26.12.23 na železničnej stanici v Trenčíne, odkiaľ som osobným vlakom o 4:43 vyrazil do Myjavy. Do Myjavy som dorazil o 5:55. Zo stanice som pokračoval mestom po červenej značke a pri cintoríne som vošiel do lesa. Na kopci kúsok za Myjavou som tesne pred svitaním stretol stádo danielov škvrnitých, ktoré chvíľu postáli na mieste aspoň na jednu fotku.
Z kopca som zišiel do obce Polianka, cez ktorú som rýchlo prešiel a pokračoval ďalej po červenej značke. Po chvíli kráčania cez lúky som vošiel do lesa, kde som obišiel kráľa stromov.
Smeroval som na Holubací vŕšok.
Cesta viedla po krátkom hrebeni, z ktorého bol už celkom pekný výhľad na Bradlo.
Na križovatke značiek v Jandovej doline som opäť začal stúpať do kopca smerom na Bradlo.
Pri stúpaní som išiel okolo vleku a za chvíľu som bol pri Chate na Bradle.
Po niekoľkých metroch som bol pri samotnej mohyle.
Bola veľmi dobrá viditeľnosť a z Bradla som mal pekný výhľad na všetky strany. Výhľad na pohorie Považský Inovec.
Výhľad na začiatok pohoria Biele Karpaty.
Výhľad na Brezovú pod Bradlom, kam viedla moja cesta.
Chvíľu som si vychutnával Bradlo len pre seba, následne som strmým klesaním serpentínami zostúpil do Brezovej pod Bradlom.
Prešiel som okolo historického Kostola Najsvätejšej Trojice a pokračoval za mesto ku križovatke turistickej značky a cyklotrasy Dlhé rovne.
Z križovatky som po širších lesných cestách pokračoval k hradu Dobrá voda. Po ceste som stretol jedného cyklistu a skupinu poľovníkov loviacich diviaky. Jeden z nich ma chvíľu sprevádzal po ceste, aby som bezpečne opustil priestor poľovačky.
O pol jednej som dorazil k hradu Dobrá voda. Bol som prekvapený dosť veľkým počtom návštevníkov tejto zrúcaniny. Zo samotného hradu nie sú skoro žiadne výhľady, ale stojí za návštevu. Keď som tam bol prvýkrát, prekvapila ma jeho rozloha aj impozantné zvyšky veže v jadre hradu.
Z hradu som zišiel po zelenej značke k rekreačnému stredisku Mariáš, kde som sa napojil na neoznačený lesný chodník, vedúci späť k červenej značke, aby som nemusel zostúpiť do obce Dobrá voda. Cieľom prvého dňa mojej túry bola nová útulňa Mihalinová. Asi o pol tretej som dorazil k útulni, kde som sa chystal stráviť prvú noc. Bol som rád, že si oddýchnem, batoh s váhou 15 kg dal môjmu chrbtu trochu zabrať.
V útulni bolo príjemne teplo. Útulňa je úplne nová a ponúka veľký komfort. Na spanie sú k dispozícií dve poschodia. Vo výbave útulne je piecka, náradie ako lopata a rýľ, panvica, hrniec, sviečky a boli tam aj nejaké instantné polievky aj niečo na čítanie počas dlhých zimných večerov.
Útulňu si prišlo pozrieť niekoľko turistov. Jeden z nich ma ponúkol kávou, ktorú pohotovo uvaril. Zdalo sa, že v útulni strávim noc sám, ale večer po zotmení dorazil turista z Česka, ktorý vyrazil z Kútov a do Malých Karpát vošiel pri Jablonici. Po krátkom rozhovore som sa uložil na spánok.
Link na trasu prvého dňa https://sk.mapy.cz/s/kolejogeda
Trasa prvého dňa merala 30,9 km, stúpanie bolo 898 m a klesanie bolo 840 m.
Druhý deň – Z útulne Mihalinová cez Záruby, hrad Ostrý kameň a Plavecký Mikuláš na Plavecký hrad
Vstal som asi o šiestej ráno, najedol sa a z útulne vyrazil ešte po tme asi o trištvrte na sedem. Cesta po červenej značke bola označená reflexnými štvorcami na stromoch. Vo svetle mojej čelovky bola pekne viditeľná a nedalo sa teda zablúdiť. Chodník bol blatistý, lemovaný zvyškami snehu a potokmi.
Dorazil som k Rakovej a pokračoval ku križovatke turistických značiek do Dolnej Rakovej. Z Dolnej Rakovej som cez les smeroval k Bukovej, kde som obišiel kameňolom a vošiel späť do lesa. Začal som stúpať smerom na Havraniu skalu a Záruby.
Pri stúpaní na Havraniu skalu som mal výhľad na lom v Bukovej, ktorý som obišiel.
Tesne pred vrcholom Havrania skala som zahliadol aj Smolenický zámok so svojou nezameniteľnou šesťbokou vežou.
Na vrcholovom bode Havranica ma privítala soška havranice kontrolujúca prístup k vrcholu.
Z trasy sú pekné výhľady na Smolenice a otvorený priestor Podunajskej nížiny.
Cesta ďalej na Záruby viedla náročnejším skalnatým terénom po hrebeni s peknými výhľadmi.
Na samotných Záruboch bola veľká skupina turistov z turistického klubu a preto som sa tam dlho nezdržal.
Zo Zárubov som sa vybral k hradu Ostrý kameň. Toto bol asi technicky najnáročnejší úsek celej trasy. K samotnému hradu vedie dlhý skalnatý úsek, v ktorom je potrebné byť opatrný hlavne s ťažkým batohom.
Stretol som niekoľko turistov idúcich opačným smerom a asi o dvanástej som bol na samotnom hrade Ostrý kameň. Chvíľu som si oddýchol a najedol sa.
Ďalej som pokračoval zostupom smerom k vodnej nádrži Buková.
Od križovatky turistických značiek som sa vybral po modrej značke smerom do Plaveckého Mikuláša, do ktorého som dorazil asi o druhej. Kúpil som si nejaké zásoby jedla a rýchlo prešiel cez obec, aby som stihol za denného svetla doraziť k Plaveckému hradu.
Asi po hodine a pol som dorazil k samotnému hradu. Na hrade ma privítal prelet lietadla, ktorý som stihol zachytiť na fotke.
Zapadajúce slnko vytvorilo na hrade jedinečnú atmosféru.
Z hradu som mal výhľad na kopce, ktoré som prešiel.
Na rovinu Záhoria a obce ako Plavecké Podhradie, Sološnica a Rohožník.
Noc som prečkal v stane neďaleko hradu. Doslova prečkal. Večer o ôsmej sa „zapol“ vietor a „vypol“ sa až o štvrtej ráno. Lomcovanie stanom bolo sprevádzané nadšenými výstrelmi poľovníkov v okolitých lesoch. Treba povedať, že tí sa mali k činu v celých Malých Karpatoch počas môjho výletu. Stan to všetko vydržal a nefúkalo dovnútra, ale veľa som toho nenaspal. Lepšia lokalita na prespanie by bola Amonova lúka vzdialená asi hodinu a pol od hradu.
Link na trasu druhého dňa https://sk.mapy.cz/s/demubacaje
Trasa druhého dňa merala 30,7 km, stúpanie bolo 933 m a klesanie bolo 956 m.
Tretí deň – od Plaveckého hradu cez Amonovú lúku, Vápennú, Sološnícku dolinu a Zochovu chatu na Peknú lúčku
Ešte pred svitaním som vyrazil od Plaveckého hradu smerom k Sedlu Báborská a na samotnú Báborskú.
Z Báborskej som po hrebeni príjemnou širšou cestou pokračoval smerom k Amonovej lúke.
Vychádzajúce slnko, hmla a rozľahlé lesy vytvorili tajomnú atmosféru.
Ďalším bodom mojej trasy bolo Sedlo Uhliská.
Od sedla viedla cesta blatistým chodníkom smerom k Vápennej.
Cestou som pri studničke nabral zásoby vody a pokračoval v stúpaní strmým kopcom pokrytým snehom.
Trasa k Vápennej viedla skalnatým hrebeňom. Cestou po hrebeni prituhlo a okrem čiapky sa zišla aj bufka.
Dúfal som, že sa hmla rozplynie kým sa dostanem k samotnému vrcholu a budem mať pekný výhľad
Moje prianie sa vyplnilo a na Vápennej ma čakal výhľad na Malé Karpaty pokryté perinou nízkej oblačnosti.
Jediné kopce, ktoré sa predrali z oblačnosti boli tie, na ktoré som smeroval.
Zišiel som do Sološníckej doliny a k Sedlu Skalka.
Od sedla Skalka som pokračoval stúpaním smerom k Panským uhliskám. Trasa viedla lesom okolo skalnatých vrcholkov.
Súčasťou boli aj náročnejšie skalnaté úseky.
Mal som aj pekný výhľad na Prírodnú rezerváciu Vysoká.
Niekoľko minút po jednej som dorazil k Panským uhliskám.
Z Panských uhlísk to bola k Zochovej chate asi ešte hodina. V bufete pri chate som si kúpil niečo na zjedenie a dal si dobrú kávu.
Po krátkej prestávke som vyrazil od Zochovej chaty smerom k miestu môjho nocovania – Peknej lúčke. Asi po pol hodine som bol na Peknej lúčke. Našiel som si vhodné miesto a rozložil stan.
Link na trasu tretieho dňa https://sk.mapy.cz/s/kezetejaso
Trasa tretieho dňa merala 24,5 km, stúpanie bolo 1011 m a klesanie bolo 1035 m.
Štvrtý deň – Z Peknej lúčky cez Čermák, Pezinskú babu, Konské hlavy, Somár a Biely kríž na Brezovú lúku
Noc na Peknej lúčke bola pokojná, aj keď bolo sem tam v diaľke počuť výstrely poľovníkov. Najedol som sa, zložil stan, zbalil sa a ešte po tme o šiestej vyrazil smerom na Čermák. Asi o trištvrte na osem som dorazil ku studničke pri Čermáku, kde som si nabral vodu a trochu si oddýchol.
Na jednej strane lúky bolo vychádzajúce slnko,
na druhej strane lúky bol zapadajúci mesiac.
Čermák je príjemné miesto s lavičkami, a prístreškom. Tiež je to miesto vhodné na prípadné prenocovanie.
Z Čermáku som pokračoval ďalej po červenej značke smerom na Pezinskú Babu.
Trasa viedla hrebeňom so striedajúcimi sa strmšími stúpaniami a klesaniami a peknými výhľadmi.
Pri stúpaní na Skalnatú som si opäť vychutnával pohľad na Malé Karpaty pokryté perinou z oblakov.
Tesne pred deviatou som bol na Skalnatej.
Zo Skalnatej som pokračoval cez Javorovú smerom na Čmeľok.
Na Čmeľku som minul vysielač a asi o pol jedenástej som dorazil na Pezinskú Babu. V chate Korenný vrch som si dal vynikajúci domáci langoš a kofolu, chvíľu si oddýchol a pokračoval v mojej ceste.
Z Pezinskej baby som vystúpil na Konské hlavy.
Trasa ďalej viedla po červenej značke popri oblasti Turecký vrch k Somáru.
Zo Somára je dobrý výhľad na okolie.
Mohol som z neho vidieť aj posledný vrchol svojho výletu Kamzík. Výstup naň ma čakal až zajtra. Zo Somára som sa vybral smerom k Bielemu krížu.
Prešiel som cez Kozí chrbát a Salaš.
Po ceste som stretol podobne nabaleného turistu. Išiel trasu SNP. Prehodili sme pár slov o stave trasy. Zaželal som mu šťastnú cestu a kráčal ďalej.
Minul som meteorologické zariadenie Malý Javorník a dorazil na križovatku turistických značiek tesne pred Bielym krížom.
Z križovatky som pokračoval po žltej značke smerom na Svätý Jur k miestu môjho prenocovania – Brezovej lúke. Na lúke sú dva prístrešky a v blízkosti je aj studnička. Rozložil som si stan a poriadne si oddýchol.
Link na trasu štvrtého dňa https://sk.mapy.cz/s/cojebafana
Trasa štvrtého dňa merala 28 km, stúpanie bolo 904 m a klesanie bolo 773 m.
Piaty deň – Z Brezovej lúky cez Biely kríž, Spariská a Kamzík na Hlavnú stanicu v Bratislave
Noc na Brezovej lúke bola pokojná, pár hodín som si pospal. Pred šiestou ráno som vyrazil z lúky smerom k Bielemu krížu, od ktorého som pokračoval smerom na Spariská. Pred Spariskami som v tme mohol vidieť pekne osvetlenú televíznu vežu na Kamzíku.
Ešte za šera som dorazil na Spariská, kde som si chvíľu oddýchol a zjedol posledné zásoby jedla.
Pokračoval som cez Tri duby ku Kamzíku. Tesne za Tromi dubmi som jasne mohol vidieť vežu.
O trištvrte na deväť som dorazil na Kamzík.
Po chvíli oddychu som po zelenej značke zostúpil cez mesto do môjho cieľa, na Hlavnú stanicu v Bratislave. Na stanicu som dorazil o pol desiatej a päť minút pred desiatou nastúpil na rýchlik do Trenčína. Cestou vlakom som sa pozeral na na prvý pohľad nevýrazné pohorie Malých Karpát a spomínal na peknú trasu, prírodu a zážitky na mojej ceste cez ne.
Link na trasu piateho dňa https://sk.mapy.cz/s/jajatoparo
Trasa piateho dňa merala 14,4 km, stúpanie bolo 190 m a klesanie bolo 523 m.
Záver
Malé Karpaty ponúkajú v celku veľké zážitky. Množstvo turistických trás aj s náročnejším úsekmi, zrúcaniny hradov, pekné výhľady, občas tajomnú atmosféru lesov. Som rád, že som sa pre túto trasu na záver roka rozhodol. Trasa teda merala 128,5 km nastúpal som 3936 výškových metrov a prešiel som ju za štyri a pol dňa.
-
O svoj zážitok z túry som sa rád podelil touto formou, ale chcel by som si nájsť kamarátku alebo kamaráta na jednodňové alebo podobné trasy ako bola táto.
-
Nejaké trasy, ktoré pôjdem nájdete aj v odkaze na linku nižšie. Chodím hlavne cez víkendy. Viac o mne v mojom profile. Ak sa bude chcieť niekto pridať na túru, tak napíšte a dohodneme sa.
-
Ďalšie plánované túry: https://sk.mapy.cz/s/nogusuzovu