Totes Gebirge, v preklade známy ako Mŕtve hory, ponúka nie len množstvo ferratových trás, ale aj treky prechádzajúce cez vrcholy, údolia, jazerá, horské chaty.
- Za začiatok treku sme zvolili chatu Almtalerhaus (708m.n.m.), kde sme zanechali auto a vyrazili po červenej značke smerom na vrch Grossel Priel (2515m.n.m.).
Po pár kilometroch sme opustili zalesnené územie a vstúpili do krajiny skál. Východ slnka nám ponúkal pohľady na zvýraznené obrysy vápencových štítov.
Cestou sme minuli horskú chatu Welser Hütte (1727m.n.m.) a pokračovali v stúpaní. Trasa vedie smerom hore kľukatými kamennými cestičkami miestami doplnenými rebríkmi. Ak by sa niekto bál, že zablúdi, tak nebojte sa. Miestami som mal pocit, že je vyznačený každý kameň, na ktorý treba stúpiť. Taká bola hustota značenia.
- Načo si treba dať pozor, je sledovanie zmeny smeru na smerovníkoch. Totižto všetky trasy, každá odbočka, sú označená rovnakou farbou - bieločervenou.
Na vrchol Grossel Priel (2515m.n.m.)
Pre niekoho to môže byť mätúce a ľahko sa vydať nesprávnym smerom. Samotný vrch Grossel Priel (2515m.n.m.) je najvyšším bodom pohoria Totes Gebirge. Z vrcholu si užijete panoramatické pohľady do všetkých strán.
- Po výstupe na najvyšší bod nás čakal zostup k horskej chate Prielschutzhaus (1402m.n.m.)
Zostup sa niesol podobným terénom ako bol samotný výstup. Na vrchol Grossel Priel vedie aj ferratová trasa od chaty Prielschutzhaus. Na horskej chate sme doplnili vodu, keďže cestou sme nenatrafili na žiaden prameň. Spanie sa dá riešiť priamo v horských chatách, no my sme sa rozhodli pre bivakovanie. Cestou od chaty nás zastihol dážď, preto sme sa rozhodli prenocovať v jej blízkosti.
Horská chata - Pühringerhütte (1639m.n.m.)
Na druhý deň sme vyrazili skoro ráno, ešte za tmy a rozhodli sme sa pre pochod s čelovkami. Čakala nás cesta na ďalšiu horskú chatu - Pühringerhütte (1639m.n.m.). Na začiatku trasy sme ešte stúpali cestičkami cez kosodrevinu, no potom nás čakal prechod skalnatým údolím.
Trasa je po oboch stranách ohraničená vysokými kolmými vápencovými stenami, čo pri nočnom pochode pripomína atmosféru ako z inej planéty. Postupne sme vystúpili do výšky skoro 2100m.n.m. a trasa sa až po posledný zostup k chate Pühringerhütte vlnila. Pri zostupe sme narazili na menšie jazero, pri ktorom sa aj krajina menila zo skalnatého charakteru na krajinu posiatou rastlinami rôzneho druhu.
K jazeru Almsee (583m.n.m.)
Na chate sme doplnili vodu, oddýchli si pri pivku a vyrazili sme do nášho cieľa - jazero Almsee (583m.n.m.). Zostupovali sme kľukatými cestičkami, stále viac a viac dopĺňanými rebríkmi a reťazami. Po zostupe sme prešli ešte 5km pomerne rovinatým zalesnením terénom k jazeru Almsee. Pri jazere je možnosť občerstvenia.Vedie k nemu asfaltová cesta a dokonca tam jazdí aj autobus. Po príchode k jazeru sme sa išli rovno vykúpať. No búrka nás z neho vyhnala. K začiatku treku, kde sme nechali odstavené auto, sme sa dostali stopom.
Praktické rady:
- Celková dĺžka treku bola približne 40km.
- My sme si ju rozdelili na dva dni. Počas týchto dvoch dní sme nestretávali veľa turistov, najviac sme ich stretli pri výstupe na vrch Grossel Priel.
- Kvôli prekonávaniu väčších výškových rozdielov sa dá trek rozdeliť na viac dní s možnosťou prespania na jednotlivých horských chatách.
- V okolí sa nachádza niekoľko ferratových tratí, výstupy na ďalšie vrcholy a zároveň jazerá pri niektorých chatách.
- Trasa nie je veľmi náročná, keď si ju človek rozplánuje podľa svojich schopností. Zvládnu je ako deti, tak aj starší ľudia.
