Nemecké zastavenia – Berlín, Hamburg, Hannover

 

Tú faloš máme ako čip pod kožou. Všetko, čo je iné ako nami odsúhlasené, je podozrivé a treba to zakázať. Tieň minulosti mi ešte niekoľkokrát prekryje slnko a svetlé zajtrajšky. Je to dôležité pre pamäť mňa i národa. Absolventi VUML(večernej univerzity marxizmu-leninizmu) sa vyškierajú z každej politickej strany a robia politické mimikry„eštebákom“, ktorí to de facto tu riadia. Ale späť do depa.

 

 

Multikultúrnosť, pestrosť, všehochuť má tu svoje miesto. Vegetariánska reštaurácia aj klasický burger, skatearéna aj diskotéka, lezecká stena aj divadelná sála, či kino. Opustené depo ožilo, nie je to čomu sa všetci oblúkom vyhýbame (napr. nedostavaná banskobystrická autobusová stanica), ale miesto, ktoré ožilo, žije a je pre ľudí. Síce sa inak obliekajú, majú čudné účesy, počúvajú hroznú hudbu a majú príšerné názory. Pozerané očami nás spacifikovaných úvermi, zloženkami a televíznymi reality shows.

 

Presúvam sa popri rieke Spree galériou East Side, kde si pozerám výstavu o „Berlínskych“ múroch vo svete. Pomätenci, v mene svojich ideálov a svojich farieb dúhy, stavajú múry, ostnatými drôtmi rozdeľujú rodiny, len aby si zachovali to svoje (my sme tu doma!!!). V časti Mitte hľadám pamätník rozdelenia sveta, národa, rodiny. Opäť v mene nejakých ideálov, ktoré sú tu a zajtra niekde na smetisku dejín. Pozerám na skutočnú železnú oponu, trhlinou v betóne túžim po slobode, čítam mená zastrelených na úteku z raja. Je mi úzko, „vumláci“ sú všade. My rezignovaní a oni vyrehotaní s hotovosťou vo vrecku, ktorú pokladníčka zarobí za rok. Pripravení nás ešte niekoľko rokov znásilňovať. K tomu im viagra a kondóm pomáhaj!

 

 

Prístav má pre suchozemca čaro. Ráno v podobe všadeprítomných Poliakov hľadajúcich „papyrosy“, večer pre davy fotografujúcich turistov z celého sveta, pripravených užiť si neresti Sankt Pauli. 

Dnes sa mnohí ešte prevaľujú v posteliach a hmla robí to isté v prístave. Ráno je ospalé a spomalené. Do hlbokej noci sa tu žilo, hýrilo, popíjalo a tancovalo. V septembri sa miesto hriechu mení na mesto rocku, indies a vôbec nezávislej scény. Známa Reeperbahn Strasse prestane na týždeň žiť predajnou láskou a dá priestor umelcom, ktorým ešte o niečo ide. Na programe nie je plniť vrecká vydavateľstvám a ohlupovať mediálnymi atakmi národy sveta. Do Hamburgu sa chodí za živou hudbou a jednou z možností je aj Reeperbahn festival.

 

 

Popoludní je dobré sadnúť si do jednej z vyhliadkových lodí a pozrieť si prístav, ktorý je druhým najväčším v Európe. Vyvetrá to zadymenú a zdrinkovanú hlavu. Okrem medicínskeho významu to dá aj možnosť spoznať mesto, ktorého bohatstvo bolo, je, aj bude z obchodu. Severne od Sankt Pauli v štvrti Schanzen vzniklo mestečko mladých designerov, boutiquov, špeciálnych reštaurácií a sushi barov. Všetko v bývalých slumoch. Postupne sa štvrť známa drogovou a prisťahovaleckou kriminalitou mení na subkultúrnu slobodnú všehochuť. Na začiatku každej dobrej myšlienky musí byť odvaha, angažovanosť a chuť počúvať aj iný názor. Štvrť je vyhľadávaná aj pre svoj blší trh.

 

Prichádza večer a zábava v tomto meste je nekonečná.„Reeperbahn“ ponúka v hodinových blokoch hudbu na nekonečnom množstve scén, klubov aj v jednoduchých krčmičkách. Taký je Hamburg. Nie je „načančaný“ ani navoňaný, cítiť ho trochu rybacinou a pivom, ale je prívetivý a veľmi osobný.

 

 

Toto zastavenie bude iné, trochu feudálno-dekadentné, ale aj filozoficky logické aj nelogické... V záhradnej jaskyni, 300 rokov po jej barokovom stvorení, vytvára avantgardná sochárka Niki de Saint Phelle svoje fantasmagórie zo zrkadiel, farebného skla a okrúhlych kamienkov. Zrazu v napudrovanej barokovej záhrade objavujeme rozprávkovo-fantazijné motívy, ktoré táto svetoznáma umelkyňa venovala Hannoveru.

 

 

Rekonštruované sídlo saských kniežat získalo spolu s klasicistickou fasádou pre Herrenhausen aj moderné muzeálne a výstavné priestory, ktoré sú venované mysliteľovi G.W. Leibnitzovi.

Celé mesto je nemecky úhľadné, posadené v zeleni, s dostatkom relaxačných zón. Ale aj tak ide z neho akýsi tichý nepokoj, ktorý sa prejaví v niečom iracionálnom – napodobenine mníchovského Oktoberfestu, ktorá mi pripomenula nepodarený jarmok alebo dedinskú púť.

 

Neskôr som ten pocit dešifroval. Chcieť sa vyrovnať velikánom minulosti a nezostať pozadu ani s duchom modernej doby. Výsledkom je to aj to. Hannover je taký „Cimrman“ medzi nemeckými mestami.V portréte mesta najdeme: kulinárstvo, tanec, šport, výstavníctvo, festivaly, operu aj nákupy. Niečo vyzerá dobre, ale niečo smiešne.

 

 

Nemecká centrála pre turizmus (DZT) dala vypracovať aplikáciu (dostupná pre Android aj iOS) s názvom Youth HotSpot, ktorá po nainštalovaní spríjemní cestu Nemeckom každému dobrodruhovi. Vyhľadá najbližšie free Wi-Fi a ponúkne možnosti tipu: „to musíš vidieť“, nočný život, nakupovanie, bary a kaviarne, festivaly a udalosti.

 

Zaži a zdieľaj ten moment! Ja som sa pristavil trikrát a zdieľam. Urobte tak aj vy. Aplikácia je na to určená.

 

Cestu zorganizovala: DZT

Aplikácia: Youth HotSpot