Splavovanie riek v Ekvádore

...Nestrácame čas a presúvame sa do krásneho údolia rieky Quijos. Pohybujeme sa stále v nadmorskej výške okolo 2500mnm a tak aj na vode prvé dni zastavujeme častejšie.

Juchúúú ....konečne nastáva deň, keď kajaky a taktiež celú výstroj máme pobalenú a vyrážame smer Viedenské letisko. Dávame si na čas, lebo v poslednej dobe letecké spoločnosti robia veľké problémy s prepravou lodí. Na priehradke check-inu však natrafíme na milého chlapíka a ten nás „iba“ zinkasuje, ale aspoň nám zabezpečí, že kajaky nám prepravia až do Quita. Po pristátí v hlavnom meste Ekvádoru - Quite si v prvom momente ani neuvedomujem nadmorskú výšku 2850mnm, avšak po pár schodoch či pobehnutí sa rýchlo zadýchame všetci.

Quijos

Nestrácame čas a presúvame sa do krásneho údolia rieky Quijos. Pohybujeme sa stále v nadmorskej výške okolo 2500mnm a tak aj na vode prvé dni zastavujeme častejšie. Ale iba tak, ako nám to rieka dovolí. Vody je tu viac než dosť, prší celé dni a korytá riek sú naplnené na prasknutie. Nebráni nám to sadnúť na vodu i keď obtiažnosť veľmi narastá. Tíšin na odpočinok je málo a voda sa neskutočnou rýchlosťou valí často krát ani nevidíme kam. Trávime tu skoro desať dní a splavujeme všetky riečky v okolí. Keďže nám stále prší v každej rieke čo ideme, máme vodný nadstav.

El Chaco 

Na južnej pologuli v horskom mestečku El Chaco trávime Vianoce. Vianočný stromček si zoženieme asi aj na miestne pomery trosku extravagantný. Nenazývame ho ani palmou, ale stromom, čo tak iba vyzerá. Ekvádorčania, podobne ako my, majú tradičnú Vianočnú večeru, ale o dosť neskôr ako my. Pohoda v tomto mestečku neopúšťa nikoho. Všetci sa presúvajú od cirkusu, ktorý tam v týchto dňoch bol, k miestnemu ihrisku, kde hrajú chlapi niečo na štýl nášho plážového volejbalu. My však denne pádlujeme. Keď už údolie rieky Quijos poznáme dobre, niektoré úseky si dokonca dávame aj dva krát –no nikdy nie sú rovnaké. Väčšinou je ešte viac vody ako keď sme to išli prvý krát. Padá rozhodnutie na presun. V Andách sme už dlho aj trošku vyzimený a tak rozhodujeme, že sa presunieme do nižších polôh. Ja pevne dúfam, že tam bude teplo. Keďže Ekvádor leží na rovníku pripravila som sa len na teplé počasie, ale tu v horách je pomerne chladno a aj voda je studená.

Tena

V Ekvádore patrí medzi vychytané turistické miesta. Je tu veľa malých spoločností, ktoré ponúkajú výlety do džungle či rafting. Je to oveľa väčšie mesto ako El Chaco a tak sme sprvoti ostražití. Avšak nie je moc treba. Ľudia sú tu veľmi milí a priateľskí. Poobzeráme sa okolo a už aj sadáme na riečku, ktorej jeden úsek je kúsok od cesty. Asi prvý krát ideme riečku, keď tam nie je veľký vodný nadstav. To sa však hneď na druhý deň mení, lebo celú noc nás sprevádza výdatný dážď. Takže si to dávame na druhý deň opäť, ale rieka už vyzerá úplne inak. Jazdíme tu všetky perličky Ekvádoru. Jondachi. Nádherná rieka ...teda skôr malá riečka. Teda aspoň keď na ňu sadáme. Túto rieku ideme celý deň. Keď sme asi v tretine, tak začne pršať. Ponáhľame sa, avšak voda je rýchlejšia ako my a doháňa nás. Keď končíme a vysadáme je to už riadna rieka, asi tak s tri krát väčším prietokom ako keď sme začínali. Utekať tu v Ekvádore s rieky je skoro nemožné. Džungľa je tu naozaj hustá a nerístupná. Dokonca keď zastavujeme na rieke v tíšinách, tak sa najprv poriadne poobzerám akého kameňa sa chytím, lebo často na nich sedia pavúky veľkosti mojej otvorenej dlane. Miestnych sa pýtam, či je tento pavúk jedovatý. Vravia mi, že áno. Nedá mi to a pokračujem: čo sa stane, keď ma pokúše? Tvrdia, že nevedia, ešte ich nepokúsal. Takto pohodovo reagujú miestny obyvatelia:) Pri prenášaní nezjazdného miesta na rieke,  bojím sa obzerať okolo seba. Dávam si imaginárne klapky na oči a idem. Aj na ceste stretávame hadov, čo potom priamo v džungli??? Jedna zo skvelých vecí, ktoré sú v Ekvádore naozaj výborné zorganizované je miestna doprava. Skoro každý autobus ma záhradku alebo veľký odkladný priestor, dokonca vodiči sú na všetko pripravený a majú špagáty po ruke. Vyskočia na strechu a priviažu kajaky či strapec banánov alebo čokoľvek, čo miestny prevážajú. Zastávky sú tu iba raz za čas, ale stačí sa postaviť na kraj cesty a mávnuť na autobus.

Byť vodičom autobusu je asi miestna zábava. Vodiči sa vôbec neboja predbiehať za veľkej hmly tesne pred zatáčkou. Čím dlhšie sa tu pohybujeme, tým viac sme presvedčení, že na vodičák autobusu treba zvláštne skúšky.

Prítok Amazonky

Sme stále v Ekvádore a napriek tomu sa nám darí splaviť jeden z hlavých zdrojníc Amazonky. Je to ešte ďaleko, kým sa rieka stane Amazonkou, ale možno aj to je dôvod, prečo je prítok taký divoký. Varujú nás, aby sme počkali, kým veľká voda opadne. To je však ťažké, pretože nám každý deň prší. Preto, keď vyzerá predpoveď najlepšie, skoro ráno sadáme priamo v meste Tena na rieku Tena, ktorá sa postupne vleje s riekou Hollín do Misahualli. Tu sa rieka láme a začínajú pereje. Veľká sila vody –nemáme jej veru najmenej- sa valí a robí veľké vlny, víry a veľké vodné valce a iné prekážky. Po čase prichádzame k miestu, ktoré je nezjazdné. Tu niet inej možnosti ako sa vyšplhať do džungle preniesť pár metrov a opäť zlaniť k vode.

Toto je naozaj náročné a tak jeden z nás lezie po šmykľavom teréne skoro kolmo hore a hádže nám lano. My naväzujeme kajaky na lano a takto postupne sa posúvame. Spúšťa sa lejak. Taký ako tu v strednej Európe zatiaľ nepoznáme. Leje naozaj viac ako z krhly. Vravíme si, že pri takom veľkom prietoku ako má táto rieka nemôže nám voda tak rýchlo a o veľa nastúpať. Mýlime sa. Keď zlaníme k rieke, voda je o dosť vyššia a miesto kde sme chceli nastúpiť je už pod vodou. Za chvíľku voda stúpla tak o 50 kubíkov a stále stúpala. A to nás ešte len čakal najťažší úsek na rieke. Tu nebolo ani pomyslenia na útek od rieky. Jediná cesta bola naozaj len po vode. Naokolo široko ďaleko len divočina. A tak nestrácame čas a pokračujeme až kým rieku nekrižuje most a to už vieme, že sme skoro v cieli. Ale iba v cieli, čo sa rieky týka. Ešte nás čaká presun autobusom späť do Teny. Cestovať s miestnou dopravou je tiež veru zážitok, čo stojí za to. S vodičom autobusu sa dohodneme a naväzujeme kajaky na strechu a môj kajak sa dokonca zmestí do batožinového priestoru. Celú cestu sa bojím o kajaky, lebo vodiči majú jazdu autobusom ako adrenalínový šport. Miestny si už asi na divoké jazdy zvykli. Pohodlne sa usadia a podaktorí dokonca aj zaspia. Autobus nás vyhadzuje na autobusovej stanici, ak sa to tak dá nazvať, v strede mesta Tena. A tak dávame kajaky na rameno a kráčame cez celé mesto. Miestne špeciality ochutnávajú iba chalani. Ja, ako jediná ženská zástupkyňa našej skupiny, sa radšej iba prizerám ako skúšajú červíky či morské prasiatka. Zato ja si neviem vynachváliť mieste „džusárne“- ako ich nazývam- priamo pred vami zoberú ovocie, odšťavia a podajú k pitiu. Niekedy v tom podávajú nadrtený ľad, takže v horúcom počasí je takýto nápoj veľmi osviežujúci.

Bańos

Opäť sme v horskom prostredí a jazdíme tu menej známe rieky v Ekvádore. To však neznamená, žeby boli menej dobré. Skôr opakom je pravda. Nachádzame tu parádne rieky s veľkým spádom a vysokou obtiažnosťou.  Na vodu máme stále „šťastie“ –je jej veľa. V Ekvádore sme sa doteraz nestretli s priehradou na rieke. Tu v tejto oblasti je jedna a na ďalšej sa už začalo pracovať. To je veru pre nás vodákov smutný pohľad, keď vedľa vás na rieke je bager. Na rieke, kde už stojí priehrada nebýva počas roka voda. Keďže nás sprevádzajú dažde počas celého nášho pobytu, vody je dostatok. Pre nás je to jasné znamenie zapádlovať si aj na tejto riečke.  Po jej splavení sa dozvedáme, že sa táto rieka nejazdí, lebo je extrémne znečistená a možno chytiť rôzne infekcie. Toto mestečko leží pod činnou sopkou a každých pár metrov je ceduľka, s naznačenou únikovou cestou, keby sopka začala chrliť. V preklade názov mesta znamená kúpele a to nám napovedá, že aj tu bude dosť turistov. Veľa malých obchodíkov, tržnica a stánky to je presne to, čo pred odletom potrebujeme. Nakúpime  suveníry a riešime presun do oblasti v okolí veľkého mesta Santo Domingo de los Colorados.  Je tu cítiť veľký rozdiel oproti krajine, kde sme sa doteraz pohybovali. Rušné ulice už nie sú veľmi čisté, veľký pohyb áut a rozvinutejší priemysel a poľnohospodárstvo. Na túto časť Ekvádoru nám ostáva už len málo času. Je dôvod sa sem vrátiť. No nielen preto. Južná Amerika mi prirástla k srdcu a myslím, že nie len mne. Už začínam plánovať ďalší výlet:).