V Amerike vraj fungujú špecializované cestovné kancelárie, ktoré vám ponúknu výlet do centra búrky alebo tornáda. My sme sa na takýto trip vydali s tým najpovolanejším sprievodcom - lovcom búrok Pavlom Škodom.
V škole sme sa učili o lovcoch mamutov, čítali sme o lovcoch pokladov, hrdinami sci-fi filmov sú lovci myšlienok, ale... Lovci búrok? Stručne a jasne: Ako sa loví taká búrka?
Stormchasing alebo lovenie búrok vychádza z túžby poznávať dynamické javy počasia, ako búrky, hurikány či tornáda a tiež zo snahy dostať sa k búrke čo najbližšie, aby sme si ju mohli odfotografovať, nahrať na video, na vlastné oči si užiť celú jej krásu, silu, štruktúru, tvar oblačnosti, farebnú škálu. Väčšina ľudí nemá k búrkam práve pozitívny vzťah, pre lovca búrok je to však to najkrajšie, čo mu počasie môže ponúknuť.
Dá sa teda povedať, že búrka má pre vás aj estetický rozmer? Sú niektoré búrky viac fotogenické ako iné?
Vyjadrím sa dvoma anglickými termínmi „shelf cloud“ a „wall cloud“, teda čosi ako stenový oblak. Ten pri fotografovaní patrí k hlavným „ozdobám“ búrok. Vtedy jasne vidieť rozdiel medzi okolím a búrkovou oblačnosťou, zvyčajne v nejakej línii alebo horizontálnom oblúku nízko nad zemou. Za tým sa rozprestiera „sivota“, čo je zrážková stena. Takto vyzerá fotogenická búrka, keď má tzv. čelo - to sa prevalí cez územie, za ním stúpne rýchlosť vetra, nasleduje víchrica, prietrž mračien, krúpy, silné, časté a blízke údery bleskov s hlasnými hromami, prudký pokles teploty a znížená viditeľnosť a všetko čo k tomu patrí... Fotogenické búrky sú aj tie s oblakmi krásnych kopovitých tvarov, nasvietených dobiela alebo pri západe slnka sfarbených doružova či dožlta... Nefotogenické búrky sú vnorené do ostatnej oblačnosti, takže sa nedajú odlíšiť, sú zliate, nevidno ich začiatok ani koniec, nedá sa určiť ich presná štruktúra a hranice.
Čím všetkým musí byť vybavený lovec búrok?
Predovšetkým solídnymi vedomosťami z meteorológie a dostatočnou technikou, dobrým fotoaparátom, videokamerou, notebookom alebo smartphonom, ktorý má v sebe zabudovanú navigáciu a, samozrejme, spoľahlivým autom. Orientujeme sa a získavame informácie aj z rôznych web stránok (voľných aj platených), aby sme mohli cez radar a družicové snímky pozorovať napríklad detekciu bleskov, alebo vôbec lokalizovať búrku na diaľku, keď sme od nej vzdialení trebárs niekoľko desiatok kilometrov.
Okrem fotenia búrok zaznamenávate ich priebeh aj nejako inak?
Meriame základné veličiny, ako teplota, vlhkosť vzduchu, smer vetra, náraz vetra, úhrn zrážok a dokonca máme v tíme chlapíka, ktorý si na strieške auta vytvoril malú pojazdnú meteorologickú stanicu - niečo podobné vídať v amerických dokumentárnych filmoch o búrkach.
Aké búrky vás zaujímajú najviac?
Kráľovnou všetkých búrok je supercela, rotujúca búrka, ktorá má životnosť aj niekoľko hodín a práve ona môže spôsobiť tornádo, krúpy, víchrice a má aj najničivejšie dôsledky. Zároveň je však najzriedkavejším typom búrky - niekedy sa za celý rok neobjaví ani jedna. Supercela sa cyklonicky krúti proti smeru hodinových ručičiek, a to je na nej fascinujúce, že v rámci prúdenia ešte vykonáva aj druhý, krúživý pohyb. Dá sa to pekne pozorovať na zrýclenom videozázname. Supercela vzniká, keď do veľmi horúcich vzduchových hmôt prenikne výrazný studený front pri dobrom strihu vetra – stáva sa tak hlavne v lete, v popoludňajších či večerných hodinách. Netreba si ju však zamieňať s typickou búrkou z tepla, ktorá sa zväčša za hodinu rozpadne.
Ako veľmi sa líšia rôzne kúty sveta z hľadiska lovenia búrok? Bývate v Bratislave - napĺňa toto mesto a jeho okolie vaše lovecké túžby?
Bratislava je asi to najnešťastnejšie miesto na búrky. Najsilnejšie búrky sa Bratislave takmer vždy vyhnú. Naše hlavné mesto leží v nížine a búrky sa väčšinou formujú v horách, kde majú aj najsilnejšiu intenzitu. Oslabenie búrok v Bratislave spôsobujú prúdenia vzduchu za Devínskou bránou pri Lamači (nie náhodou sa o Lamači vraví, že sa tu „láme počasie“ - z tohto termínu vznikol aj jeho názov). Čo sa týka sveta, za miesta s najsilnejšími búrkami a najväčším počtom tornád sa považuje americký stredozápad (Oklahoma, Kansas, Texas, Nebraska). Tornáda tu vyčíňajú hlavne na jar, kedy sa v atmosfére stretávajú studené vzduchové prúdy z Kanady a teplé z Mexického zálivu. Mimochodom, tornáda sa vyskytujú aj na Slovensku, len ich je podstatne menej a majú menšiu intenzitu. U nás sa oficiálna búrková sezóna začína prvým aprílom a končí záverom septembra...
... a pre stormchaserov nastáva uhorková sezóna. Nuda, však?
Ako sa to vezme. Rád by som pripomenul, že my nie sme fanatici iba do búrok, sme fanúšikovia počasia ako celku, takže si vieme nájsť vždy niečo zaujímavé. V zime napríklad fujavice. Na jeseň veterné smršte, podobné tej, ktorá pred rokmi zničila Tatry. Pre nás najnudnejšie počasie má podobu slnečnej oblohy bez jediného mraku. Ako v Stredomorí v lete: nuda, nuda, nuda.
Ako blízko sa dá k búrke priblížiť? Čo je nebezpečné a čo treba z hľadiska bezpečnosti bezpodmienečne akceptovať?
Ak si chceme búrku odfotiť, nakrútiť, pokochať sa ňou, nemá zmysel ísť do jadra, lebo tam už spravidla nič nevidieť. Navyše, silné krúpy vám môžu na aute rozbiť okná, preliačiť plechy, treba dávať pozor na padajúce stromy a hoci pri zásahu bleskom je človek v aute v bezpečí, blesk môže v aute zničiť elektroniku, a tým auto celkom znefunkčniť. Nehovoriac o tom, že jazda po cestách, na ktoré sa lejú hektolitre vody, predstavuje tiež isté nebezpečenstvo. Napriek tomu do jadra búrky občas ideme, ale opatrne a bez zbytočného riskovania.
Ktorá búrka sa do vašej pamäti zapísala veľkými písmenami?
Ako chlapec som s rodičmi a bratom žil v Toronte, už si ale nepamätám, či to bolo v Kanade, alebo v USA, kde som nejaký čas tiež pobýval... Skrátka, tam som zažil úžasnú búrku, aj s tornádom, takým, čo „vysáva“ domy a celkom ma uchvátila. Kým sme žili v Kanade, navštevoval som aj rôzne krúžky a programy pre deti, zamerané na počasie. Dnes dokážem sám robiť predpovede a počasiu sa rozumiem, dá sa povedať, na vedeckej úrovni. Sám sa považujem za profi meteorológa, i keď nie vyštudovaného...
Prečo ste nešli tento odbor študovať a namiesto toho ste sa upísali IT sfére?
Z jedného prostého dôvodu: na strednej škole mi nešla matematika, tak som si na to netrúfal. Tým viac som sa ale sústredil na samoštúdium a hltal som nespočetné množstvo odbornej i vysokoškolskej literatúry.
Môžu byť lovci búrok užitoční pre profesionálne meteorologické pracoviská?
Pre profesionálnych meteorológov sme zaujímaví tým, že im vieme poskytnúť informácie priamo z miesta búrky, tie im často chýbajú. Napríklad o rýchlosti nárazov vetra, veľkosti krúp, výskyte tornád alebo aj o miestnom úhrne zrážok počas búrky. S niektorými meteorológmi máme dobré kontakty a počas niekoľkých minút sa s nimi vieme spojiť. Môžu tak získať cenné informácie a rátať s nimi na ďalších miestach, kde búrka ešte len dorazí. Napokon, všade na svet sa to tak deje, že lovci búrok spolupracujú s inštitúciami...
Existuje pre vás, ako lovca búrok, nejaká meteorologická čí prírodná záhada, ktorá vás neprestáva fascinovať?
Guľový blesk. Veľmi vzácny prírodný úkaz, stále ešte nie dostatočne popísaný, vysvetlený, preštudovaný...
Videli ste ho na vlastné oči?
Ešte ako chlapec pri pozorovaní búrky v Kanade. Na oblohe lietali blesky, udierali do zeme alebo sa mihali medzi mrakmi a zrazu namiesto normálneho blesku vystrelila do vzduchu ohnivá guľa, ktorá vyzerala ako svetlica. Vzápätí zmizla za horizontom a po pár sekundách bolo počuť niečo, čo znelo ako explózia bomby. Žiadne obyčajné zahrmenie, bola to doslova detonácia! Áno, videl som guľový blesk, možno prvý aj posledný raz v živote.
Čím sa odlišuje od klasického blesku?
Letí po oblohe aj niekoľko sekúnd, dokáže meniť smery, stúpať, klesať, dokáže urobiť akýkoľvek pohyb. Normálny blesk zablikne na zlomok sekundy, sekundu a zmizne, guľový blesk prejde aj stenami. Poznáme prípady, že vletel do domu, polietal si tam, vyletel von a stratil sa... Nebuchol do zeme, ale explodoval v oblohe. A celé to trvalo minútu, čo je v porovnaní s „obyčajným“ bleskom strašne dlhá doba!
Imponuje vaša záľuba ženám? Keď sa predstavíte ako lovec búrok, zaberá to na ženské pohlavie?
Pravdupovediac, mojím koníčkom som sa pred nimi nikdy príliš nechválil - aby si nemysleli, že som blázon. Nechcel som ich hneď na začiatok odstrašiť (smiech). Stormchasing však nie je koníček, ktorý sa dá skrývať. Predstavte si takú situáciu: v lete ležíte s priateľkou niekde na kúpalisku. Zrazu vám cinkne mobil alebo niečo zavetríte vo vzduchu a už sa ženiete preč... Ale s vyslovene negatívnou reakciou som sa zatiaľ nestretol - ani u žien, ani u ľudí vôbec.
Môžu sa teda i ženy stať lovkyňami búrok?
Z mojich skúsenosti vychádza stormchasing zatiaľ ako čisto mužský koníček. Dôležitý faktor v ňom hrá odvaha riskovať, šoférske schopnosti často vyšponované na maximum a priestorová orientácia, ktorá už žien často pokrivkáva. Na druhej strane to ale žiadnu ženu nediskvalifikuje! Osobne síce žiadnu stormchaserku nepoznám, ale viem, že v zahraničí takéto ženy sú. A niektoré dokonca ako šoférky! Takže nevidím žiadnu prekážku - ktorá zo žien sa chce na to dať, nech sa nám ozve na www.stormchasers.sk.
- uverejnené v časopise MIAU, prevzaté so súhlasom MIAU: www.miaumagazin.sk
