Vždy, keď je reč o zámku v Holíči, spomeniem si na svojho bývalého nadriadeného z Pamiatkového úradu. S obľubou spomínal na prvú polovicu 90.-tych rokov 20. storočia a na mesto Holíč. Nežná revolúcia, pád socializmu a všeľudové vlastníctvo pracujúcich más už boli minulosťou. Okrem „atraktívnych problémov“ rýchlej privatizácie vyvstal aj nový problém, čo so zdevastovanými pamiatkami, ktoré nespadali do reštitučného režimu?
Jednou z takýchto pamiatok bol aj Holíčsky zámok. Nádherná trojkrídlová barokovo-klasicistická budova s rozsiahlym podzemím, úplne prázdna a dosť zdevastovaná po začatej a nedokončenej obnove poľskou reštaurátorskou firmou.
Zámok ako miesto odpočinku hibernovaných ľudí?
Kde sa vzal, tu sa vzal, Pamiatkový ústav v Bratislave (v tom čase ešte nemal postavenie úradu) oslovil Slovák žijúci v Spojených štátoch amerických. Prejavil záujem práve o tento objekt. Ponúkol rýchlu obnovu zámku do prevádzkyschopného stavu s jedinou podmienkou. Veľkú časť objektu bude využívať výhradne on. Prekvapenie ako z dobrej sci-fi prišlo, keď sa pamiatkári začali zaujímať o využitie. V celom podzemí mali byť inštalované kryomory. Do nich mali uložiť telesné pozostatky bohatých američanov pre prípad ich budúceho oživenia.
Wikipedia kryoniku definuje presne tak, ako si predstavujú autori vedecko fantastickej literatúry: Kryonika (tiež hibernácia) je spôsob uchovávania ľudí a zvierat, ktorí nemôžu byť udržaní na žive súčasnou lekárkou vedou, pokiaľ nebude možná ich resuscitácia niekedy v budúcnosti. V súčasnosti je kryoprezervácia nezvratná, čo znamená, že nemôžu byť privedený k životu. Zmyslom kryoniky je, že ľudia, ktorí sú podľa súčasných medicínskych definícií mŕtvi, nemusia byť nutne mŕtvi podľa tých budúcich. Ľudia, u ktorých nenastala takzvaná informačná teoretická smrť, môžu byť v budúcnosti z hibernácie prebudení. Ako by ste sa k tomu problému postavili vy? Povolili by ste ako štátni úradníci využitie významnej národnej kultúrnej pamiatky ako hibernačného centra? Veci sa vyriešili sami. Americký Slovák nakoniec nebol až taký úspešný podnikateľ a žiadne skutočné finančné krytie nemal. Ale historka ako z románu rezonuje aj po dvadsiatich rokoch medzi pamätníkmi.
Z histórie Holíčskeho zámku
Dnešný zámok je postavený na základoch gotického hradu, ktorý v období renesancie opevnili štvorhranným obranným systémom a vodnou priekopou. Postupne v jeho areáli vznikla pomerne rozsiahla sieť podzemných chodieb, z ktorých je preskúmaný len malý zlomok. Podľa ústneho podania, chodby vedú minimálne do Šaštína a tie „najtajnejšie a najzabudnutejšie“ až na územie Rakúska.