Mnohé pôvodné kultúry považujú stromy za živé bytosti, mnohí ľudia chodia do lesa stromy objímať a čerpať z nich energiu, ešte viac sa nás chodí do hôr so stromami rozprávať. A dokonca medzi nimi aj spať v hojdacej sieti.
V mojom obľúbenom filme Avatar bol tou najpodstatnejšou vecou – strom, ktorý bol zdrojom energie a života. Uchvátil ma v ňom príbeh muža, ktorému neslúžili nohy, no napriek tomu dokázal žiť svoj druhý život v sne. Druhý život, v ktorom bol zdravý, silný a dokázal kráčať v ústrety šťastnej budúcnosti. A aj on upriamoval všetky svoje priania a túžby k stromu, ktorý dával silu a vieru. Jednoducho stromy to je život, stromy produkujú vzduch, pohľad na zelené pohorie v nás vyvoláva pokoj a keď nás prichýli chladné prítmie lesa, stávame sa aspoň na chvíľu samými sebou. Preto tento pocit zbožňujem. V lese som sám sebou v dobrom aj zlom. Vždy keď vo mne zreve môj vnútorný medveď, musím vyraziť. Často dlho spí zimným spánkom, no o to viac je jeho nutkanie silnejšie a neodolateľnejšie.
Nakoľko medveď vo mne už reval dlhú dobu, cítil som, že potrebujem odštartovať sériu potuliek. Veľmi vhod mi preto padol darček od kamaráta Martina, ktorý prevádzkuje eshop doprirody.sk. Podaroval mi hamaku. Závesnú sieť, ktorá sa priviaže o kmeň stromov a slúži ako posteľ. Rozhodol som sa tak prežiť noc medzi nebom a zemou, pozerať na hviezdnu oblohu a počúvať šum lesa.
Zabudnutý kút
Tento o niečo dlhší úvod je tu preto, aby bolo jasné, že spanie v hamake alebo celkovo pobyt v lese netreba vnímať ako módnu záležitosť. Ale skor ako štýl, ktorý treba precítiť srdcom. No a teraz už poďme k veci... :) Keďže ako Bratislavčan mám pod nosom Malé Karpaty, kam chodievam od malička, zobral som si bicykel a vyrazil. Na chrbte som mal ruksak so spacákom a hamakou. Rozhodol som sa túlať po známych aj neznámych cestách. Vyrazil som na Kolibu, po červenej na Biely Kríž, behal po neznámych bočných lesných cestičkách a na občerstvenie sa zastavil, pre cyklistov z okolia, v dobre známej krčme Zabudnutý kút. Nakoľko už bolo desať hodín a hlboká tma, les som križoval len s čelovkou, čo vyvolalo u skupinky starých trampov značné rozveselenie. Sedeli okolo veľkého dreveného stola a dopíjali už svoju v ten večer x-tú rundu Tuzemského Umu. „Náá, ty si sa tu de vzal?“ zreval po mne priateľsky bradatý pánko celý v maskáčoch. Na odpoveď, že došiel som z lesa ma hneď zavolal na jeden a potom ja jeho na druhý.
Chvíľku som si posedel, no nemal som v úmysle tento večer spať pod stolom, ale v hamake medzi stromami. Rozlúčil som sa s dobrými ľuďmi a vo svetle čelovky sa opäť vybral za zvukmi lesa. Úprimne poviem, ani neviem kam som išiel. Ešte chvíľu po asfaltovej ceste a potom som to zvrtol niekde po lesnej ceste. Len tak som šliapal a šliapal a tá tma a osamelosť sa mi celkom páčila. Cez deň sú tieto miesta frekventovanou cyklotrasou, no v noci som tu objavoval úplne iný rozmer. Keď som zhasol svetlo a nevidel ani na krok, na chvíľu zatajil dych a započúval sa do zvukov vôkol, cítil som spokojnosť. V tej chvíli bolo jedno kde som. Či niekde v džungli v Západnej Papuy alebo vo Venezuele. Noc je všade rovnaká. Zavrel som oči a mohol som byť, kde som len chcel. Podstatnou bola len moja fantázia.... Našiel som si vhodné miesto, čiže dva vhodné stromy, rozložil oheň a začal rozkladať moju „posteľ“.
Chyby začiatočníka
Nakoľko som hamaka začiatočník, tak tento článok netreba vnímať ako recenziu na kvalitu samotnej hamaky. Chcem sa tu s vami podeliť o svoje pocity a chyby, ktorých som sa pri prvej noci v tejto hamake dopustil. Ale áno, v hamake som už spal. V Latinskej Amerike, v jednoduchých pletených sieťkach Indiánov. No spať v premakanej hamake od škótskeho výrobcu Hammocks s množstvom funkcii, to je už iná káva. No na druhej strane to vyžaduje aj istú dávku zručnosti. A práve tu sa priznám, ako hamaka začiatočník som bol dosť nezručný. Mal som problém správne prichytiť povraz o strom, pričom najprv som vybral veľmi hrubý kmeň. No po chvíli sa mi všetko podarilo a pohodlne som sa uložil.
Všetko však nebolo s kostolným poriadkom a preto tu v zopár bodoch spomeniem svoje postrehy a upozorním na začiatočnícke chyby, ktorých som sa dopustil a vám radím sa im vyvarovať :)
- Moja prvá a najzákladnejšia chyba bola, že som si nezobral karimatku. Napriek tomu, že bol studený víkend a v noci mohlo byť v lese 5, maximálne 8 stupňov, karimatku som nechal doma. Vypadlo mi alebo som si neuvedomil, že aj v hamake treba mať pri teplote pod 15 stupňov od chrbta karimatku ako izoláciu. V hamake síce neležíte na zemi, no chlad nie je dobrý spoločník a keď je noc studená, je ho poriadne cítiť. A tak sa stalo, že nad ránom som už len drkotal zubami. Ako mi neskôr Martin poradil, keď už aj nemáme možnosť si zobrať karimatku kvôli veľkosti, stačí zobrať aspoň slnečnú clonu do auta. Ale niečo treba určite mať, inak si noc neužijete. Alebo použiť underblanket.
- Veľký problém som mal dostať sa do spacáka. V hamake je to iná poloha ako v stane. Nie je pevná podlaha a dokázať sa zapnúť do spacáka vyžaduje istý cvik a zručnosť. Pripravte sa teda nato, že na takejto klasickej veci bude treba trošku popracovať. Martin mi neskôr vysvetlil, že je najlepšie mať spacák s centrálnym zipsom. No určite nebude problém asi spacák s bočným vchodom po troche cviku.
- Ďalšia vec, zle som odhadol hrúbku stromov. Vybral som si dva stromy vzdialené od seba približne 5 metrov. Jeden z nich bol akurát, no ten druhý bol veľmi hrubý. Lanom od hamaky som ho ledva motal dvakrát a to nestačilo. Musel som sa mierne posunúť vedľa. Ideálna hrúbka stromov je podľa mňa po obvode tak do 100 centimetrov.
- Problém bol aj správne viazanie uzlov alebo lepšie povedané, ako vlastne hamaku o strom prichytiť. Omotať a potom urobiť správny uzol. Taký, aby ste lano opäť ráno bez problémov uvoľnili a nemuseli nad uzlom maturovať 15 minút. Totiž, keď si do hamaky lahnete, je to riadna váha. Lano sa riadne našponuje a v prípade, že je uzol slabý, hrozí, že sa lano uvoľní. Alebo uzol je nesprávne uviazaný, lano sa síce neuvoľní, na uzol sa tak „zapečie“ že ho ráno budete uvoľňovať nožom. Martin mi neskôr poradil nasledovné: Je dobrým zvykom všetky uzly na hamake robiť „rýchlorozväzovacie“. Teda stačí len potiahnuť a samé sa rozpletú. Pokiaľ hamaku k stromu pripevňujeme na priamo (bez krúžkov, karabín...), tak je vhodné nosné lano párkrát omotať okolo stromu a zaviazať na mašličku. Jej slučky potom pre istotu ešte spolu zviažeme. Viac o tom, ako správne priväzovať hamaku k stromu si máte možnosť prečítať tu:
http://www.doprirody.sk/clanky/pripevnenie-hamaky
- Ak by ste sa obavali, že z hamaky možno vypadnúť, tak tento pocit sa vôbec nedostavil. Ani raz za celú noc som takúto obavu nemal, hamaka pôsobí veľmi stabilne. Možno sa dokonca v pohode vystrieť, žiaden problém v tomto smere.
- Ležanie hodnotím ako veľmi, veľmi pohodlné. Pohodlnejšie ako v stane. V stane aj malý kameň budete po čase cítiť ako veľký, problém je aj sklon terénu, či aj najmenšia jama. V tomto smere je spánok v hamake určite pohodlnejší.
- Načo si budem musieť zvyknúť je zázemie stanu. Odkladací priestor a pocit, že v stane mám svoje súkromie, kde ma nie je vidno.
- Celkovo podľa doterajších skúseností hodnotím hamaku ako veľmi dobrú voľbu do prírody. Ak sa chystáte do lesa alebo na miesta, kde je dostatok stromov a možno hamaku bez problémov uchytiť, určite si to vyskúšajte. Je to nový rozmer táborenia a kontaktu s prírodou. A nakoľko žijeme len raz, ja osobne si chcem vyskúšať všetko.
