Spraviť si výlet do vojenského múzea, môže vyzerať ako trochu čudný nápad. Povinná vojenská služba bola zrušená. Každý zdôrazňuje potrebu mieru. V strednej a západnej Európe sa naposledy bojovalo pred viac ako 60 rokmi.
Prečo chodiť do takého múzea? Možno práve pre spomenuté dôvody. „Výchova k mieru“ by nemala vynechávať pohľad na zbrane, ktoré prinášajú utrpenie. Pravdou však je, že mnohé veľké vynálezy vznikli ako zbrane. Zbrane a zbraňové systému sú často fascinujúce technické zariadenia, ktoré aj po vyradení zo služby dokážu ohromiť.
Vojenské historické múzeum sídli v Piešťanoch pri letisku
Slovensko sa v súčasnosti pýši jediným oficiálnym vojenským historickým múzeom. Má niekoľko expozícií. Ústredná sídli v Piešťanoch pri letisku. V sídle zrušenej 32. leteckej základni začali v roku 2002 budovať dnešnú muzeálnu expozíciu. Tri haly postupne prešli rekonštrukciou a 25. septembra 2004 privítali prvých návštevníkov stálej expozície „ Výzbroj československej armády v rokoch 1945 – 1992“. Dnes je táto časť expozície v hale označená číslom 1, však posledná, do ktorej sa návštevník dostane. Prehliadka začína totiž v hale č. 3.
Ťažká technika
Expozícia haly č. 3 je zameraná na ťažkú techniku. Tanky, samohybné delá, húfnice. Ak vás nezaujme hneď pri vchode výukovo upravený tank T-72, do ktorého sú spravené výrezy ako v rőntgenovej fotografii, čakajú na vás stroje, ktoré môžu vyraziť dych. Napríklad samohybný mínomet 2S4 Tulipán. Sýrsky prezident Bašár Asad, povolil nasadenie týchto mínometov na ostreľovanie povstalcov pri meste Homs. Tulipán so svojou rážou a veľkosťou je najväčším mínometom, aký kedy nejaká armáda používala. Myšlienka skonštruovať túto vražednú obludu vznikla v roku 1967.
Sovietska vláda v tom čase vyprofilovala požiadavky, ktoré vychádzali z aktuálních vojnových konfliktov, na nové delostrelecké systémy. Vznikli samohybné systémy s veľmi poetickými menami: 152 mm húfnica Akcia (Agát), 122 mm húfnica Gvozdika (Karafiát) a 240 mm mínomet Tjulpan (Tulipán). Okrem sovietov ho dostalo do výzbroje len Českoslovenko a Sýria. A ako bolo spomenuté, Sýria ho v roku 2012 nasadila do ostrých bojov. Ďalším strojom, ktorý dodnes zastiera závoj tajomstva je samohybné delo 2S7 PION (v kóde NATO M-1975) . Do výzbroje Československej armády ho zaradili v Žamberku. Tu slúžil v delostreleckom oddieli v rokoch 1984 – 1993. Dnes ho majú k dispozícii niektoré armády rusky hovoriacich krajín. Uvedenie do výzbroje, v krajinách Varšavskej zmluvy, podliehalo prísnemu utajeniu. Zbraň totiž mohla vystreľovať muníciu s jadrovými náložami. Napriek tomu, že bolo vyrobených viac ako 1000 ks týchto strojov, väčšina z nich už je zošrotovaná a miest, kde ich môžete vidieť je skutočne málo.
Ľahká obrnená technika
Ďalšia hala predstavuje ľahkú obrnenú techniku. Mnohé vystavené stroje boli vyrábané v zbrojárskych továrňach na slovenskom Považí. A mnohé z nich poznali chlapci v 70.-tych a 80.-tych rokoch ako obľúbené modely, ktoré sa vyrábali v Nemeckej demokratickej republike. Osobitnej pozornosti sa v miniaturizovanej podobe tešil obrnený transportér BRDM-2.
Toto obojživelné vozidlo s kolesovým podvozkom skonštruovali v ZSSR v 60.-tych rokoch 20. storočia. Československá ľudová armáda disponovala najmä prieskumnými verziami slúžiacimi ako mobilné chemické laboratóriá. V múzeu predstavujú aj verzie so strelami SA-9 Gaskin a protitankovým kompletom „Malyutka“. Znalci histórie bojových konfliktov na Blízkom východe si určite spomenú na koflikt z roku 1973. V rámci Yom Kippurskej vojny, Egypt nasadil veľké množstvo týchto vozidiel proti Izraelu. Iným „známym“ z denno-denného života je obrnený pásový transportér známy ako Kačica. V skutočnosti BTR-50, alebo OT-62, pod ktorým názvom bol vyrábaný v PPS Detva v rokoch 1963 – 1972. Odzbrojená, civilná, verzia tohoto obrneného transportéra sa používala pri rozsiahlych demolačných prácach. Napríklad pri búraní starej Petržalky na pravom brehu Dunaja. V Piešťanoch nájdete vojenské verzie slúžiace na prepravu mužstva na bojisku a verzie doplnené o raketovú výzbroj.
Posledná hala, hala č. 1, sa najviac približuje predstave klasického múzea. Predchádzajúce totiž pripomínajú skôr obrovské garáže. Exponáty sú tu inštalované do diorám doplnených o figuríny vojakov. Svojho času sa tu vystavovalo aj lietadlo Caproni Ca-33. V súčasnosti už umiestnené v odletovej hale letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Ide o repliku lietadla, pri ktorého havárii 4. mája 1919 tragicky zahynul M.R. Štefánik. Z lietadiel sa tu môžete stretnúť s legendárnym L-29 Delfínom, s jeho nástupcom L-39 Albatrosom a s unikátnym SU-25. Toto lietadlo, ktorého prototyp vzlietol už v roku 1975, svojím výkonom predbehlo aj svoj americký proťajšok Fairchild A-10A Thunderbolt II. Obe lietadlá sú určené na podporu pozemných jednotiek a ničenie napríklad tankov a obrnených transportérov. Trošku nezaslúžene si toto lietadlo vyslúžilo prezývku Prasa. Dôvodom bola skutočnosť, že bolo schopné lietať na pohon motorovou naftou aj benzínom. Samozrejme za cenu skrátenej životnosti motorov.
Lietadlá
Exteriérová expozícia je venovaná najmä lietadlám. Znalci leteckej techniky bezpochyby ocenia, že na tomto mieste je možné vidieť všetky verzie stíhačky MiG 21 (v kóde NATO Fishbed), ktoré lietali v rámci československých vzdušných síl.
Tých verzií bolo deväť, v skutočnosti sa ich vyrábalo viac ako dvadsať a mnohé z nich špeciálne na základe požiadaviek odberateľskej krajiny. Celkovo sa vyrobilo viac ako 10 000 kusov tohto lietadla a slúžilo vo viac ako 30 krajinách sveta (v niektorých lietajú v bojovom nasadení ešte aj dnes). V histórii letectva ide o najdlhšie vyrábané a najdlhšie používané stíhacie lietadlo! K letectvu patria aj vrtuľníky a z nich tu nájdete maličký Mi-2, Mi-4 inšpirovaný Sikorského S-55, ale aj už podstatne väčšie Mi-8 a Mi-24.
Proti lietajúcej technike stoja ešte zbraňové systémy protivzdušnej obrany. Mobilný odpaľovací systém PLRK 2K11 KRUG, ale aj rakety Volchov a Neva známe aj z raketovej základne na Devínskej Kobyle pri Bratislave. Trochu strašidelne a určite veľmi impozantne pôsobí na voľnej ploche Broňa. Prehľadový rádiolokátor 1S12 slúžiaci na odhalenie nepriateľských vzdušných cieľov. Systém postavený na podvozku U-426, čo je vlastne ťažký delostrelecký ťahač AT-T. Pre lepšiu predstavu, predstavte si obrovské nákladné auto podobné ťažkým vozidlám pracujúcim v kameňolomoch. Miesto štyroch kolies má pásový podvozok a miesto výklopnej korby, mohutnú kabínu s obrovskými rádiolokačnými anténami. Stroj ako vystrihnutý z vedeckofantastického filmu.
Vojenské historické múzeum v Piešťanoch je naozaj osobitným druhom múzea. Nie je však určené len fajnšmekrom obliekajúcim sa do maskáčových uniforiem a preháňajúcich sa po paintballových ihriskách. Vojenská technika a roky studenej vojny patria k našej histórii. Zaujímavým teda môže byť nie len pre tých „fajnšmekrov“ ale vlastne pre každého.
