Keď som po prvý krát zbadal inzerát v rubrike „Hladám parťáka na cestovanie“ na webe Dobrodruh.sk od chalana vystupujúceho pod nickom „Miro“, fantázia mi začala pracovať na plné obrátky. Zháňal partnerov do posádky na automobilovú rally Budapest - Bamako, ktorá vedie krížom cez krajiny Západnej Afirky.
Dlho netrvalo, už sme spolu sedeli na kofole a diskutovali o možnostiach ako nato. Pamätný Mirov inzerát nájdete ešte stále tu - Parťák na tour Budapešť-Bamako 2013. Neubehli ani dva ďalšie mesiace a už sme boli v posádke štyria. Bol apríl 2012, zaplatili sme štartovné poplatky /v tom čase na osobu 350,-Euro/, prihlásili sa ako posádka pod názvom Dobrodruh.sk Team a netrpezlivo čakali a pripravovali sa na deň štartu – 25.1. 2013. Nemohli sme však ponechať nič na náhodu. Od technického stavu auta, až po zdravotné poistenie. A tak nás čakalo množstvo práce. Zohnať vhodné auto, skontrolovať technický stav, opraviť a upraviť nedostatky, očkovania, výstroj, zohnať informácie, vybaviť víza, doplniť fototechniku, zásoby, rôzne drobnosti a v neposlednom rade zohnať peniaze...
25.1. 2013 - štart rally Budapesť - Bamako
Bola treskúca zima, mínusové teploty, keď sme sa vybrali na prvé kilometre tohto veľkého dobrodružstva. Do Budapesti sme dorazili 25.1. na obed v dobrej nálade, ktorá nám mierne klesla, keď sme zbadali množstvo /približne 150/ veľkých terénnych a špeciálne upravených áut. My sme sa totiž na túto rally vybrali oveľa skromnejšie, s našim autíčkom Citroen. Bolo síce špeciálne upravené, so spevneným podvozkom a "opancierovanou" olejovou vaňou. No merať si sily so veľkými motormi a náhonom 4x4 našim "konkurentov", nato sa nedalo ani pomyslieť. V skutočnosti sme však nad tým ani neuvažovali.
Keďže táto amatérska rally je rozdelená na dve časti, súťažnú - racing a nesúťažnú – touring bolo tu aj zopár „obyčajných“ áut, ako aj to naše. Z uvedeného je zrejme každému jasné, že naša posádka sa prihlásila do nesúťažnej kategórie – touring, nakoľko našim hlavným cieľom nebolo vyhrať. Chceli sme spoznávať okolitú krajinu, ľudí, tradície a bežný život v týchto pomerne málo navštevovaných krajinách. A kade vlastne viedla trasa? Krížom cez Južnú Európu, zo španielského mesta Algeciras trajektom do Maroka /cca. 80 Euro za auto + 4 ľudia/, ďalej do Mauritánie, Senegalu a konečne s cieľom v Guinea Bissau. To všetko po cestách necestách. V pláne bolo skoro 9000 kilomtrov za približne dva týždne, pričom na štarte nás kvárila treskúca zima, no o niekoľko dní v Afrike dosahovali teploty tridsať stupňov.
Cieľ však nebol v Mali
Treba však upresniť, že cieľ nebol v hlavnom meste krajiny Mali - Bamaku. Nakoľko v Mali vypukla koncom roka 2012 občianska vojna. Cieľ ralle tak bol presunutý do malej krajiny Guinea - Bissau južne od Senegalu, o ktorej som vlastne pred touto cestou ani nepočul. O tom však neskôr....
Marseille, Gibraltar, Maroko
Cestou sme navštívili krásne mestá ako francúzske Marseille, či anglický Gibraltar úplne na juhu Európy, kde sa aj nachádza najjužnejší bod nášho kontinentu, tzv. - Europa point. Tu som zažil zaujímavé stretnutie s anglickým prístavným robotníkom, ktorý keď zbadal slovenskú vlajku na našom aute začal kričať – Slovakia, Slovakia... Priateľský som mu podal cez plot prístavného skladiska ruku a on povedal: „My footbal club is Slovan Bratislava....“. Z toho mi padla sánka, no o to pevnejší bol stisk mojej ruky. V Maroku už na nás čakala ta správna exotika a teplé počasie. Hneď prvú noc sme prespali vo veľmi peknom meste Tetouan a užili si orientalnej večernej atmosféry v uličkách starého mesta – medina. Aký to bol len rozdiel medzi uzimeným počasím v Strednej Európe a teplým vánkom orientálneho juhu... Osobne sa mi však najviac páčilo mesto Marrakech s jeho živou nočnou atmosférou na centrálnom námestí. Naše nálepkami polepené auto pritom všade pútalo pozornosť a počas celej rally sme sa miestami cítili ako cestovatelia Zigmund a Hanzelka na svojich výpravách svetom /samozrejme sa týmto pánom nemôžeme rovnať.... :)/. Aj my sme sa vás však snažili pribežne informovať o zážitkoch prostredníctvom rubriky Online príspevky z krajín vo Fóre na Dobrodruh.sk
Mauritánia je púštna krajina
Mauritánia je krajina pomerne smutná a okrem púšte a hlavného mesta Nouakchott sme tu vlastne nič nevideli. Ale aj púšť má svoje čaro. Jej nedoziernosť, opustenosť... Cítili sme tu nekonečnú silu prírody, s ktorou tu bojavala svoj boj iba úzka čiara asfaltovej cesty. Inak vôkol žiadna civilizácia, len piesočná pustatina, stáda tiav a sem-tam stany púštnych nomádov – berberov. Je pritom zaujímavé, že nie raz sme vedľa stanu videli odparkovaný zánovný mercedes...
Senegal - farebná Afrika
Senegal je už krajinou „čiernej“ Afriky. Tu žijú čisto černosi a podľa toho to aj vyzerá. Všetko žiari veselými farbami, je tu rušnejšie, temperamentnejšie, akoby veselšie. Na druhej strane je tu aj veľká chudoba, ľudia žijú vo veľmi skromných príbytkoch často iba z hliny a slamy, ako pred stovkami rokov. Keďže celá rally mala aj humanitný charakter, práve v Senegale sme sa rozhodli rozdať naše charitatívne dary, ktoré sme so sebou vliekli až zo Slovenska. Knihy pre deti, perá, zošity, tričká a rôzne školské pomôcky. Našli sme si tak jednu malú dedinku, vošli znenazdajky do miestnej školy a urobli deťom a ich rodičom obrovskú radosť.
Guinea Bissau patrí medzi najchudobnejšie krajiny Afriky
A zrejme aj sveta. Ľudia žijú predovšetkým z rybolovu a poľnohospodárstva a ako sme neskôr zistili, elektrina sa vo väčšíne miest zapína až večer po siedmej. Cesty na vidieku sú väčšinou iba z hrbolatej červenej hliny, až v okolí hlavného mesta Bissau sa zmenili na asfaltky. Navyše, naposledy tu vlastného prezidenta zavraždili v roku 2009 priamo v prezidentskom paláci. Bolo sa teda načo tešiť. Guinea Bissau sa však nakoniec ukázala ako na prvý pohľad veselá krajina priateľských ľudí. Celkovo, sme počas celej cesty mali šťastie a problematické osoby sa nám akoby šibnutím čarovného prútika vyhýbali. A nedá sa pritom povedať, žeby sme prechádzali cez mierumilovné územia.
Cez dedinky sme išli preto krokom, čo využili malé deti, ovešali nám auto ako strapec hrozna a tí najväčší nezbedníci sa snažili uvolniť zo strechy auta stany, karimatky a ďalšie drobnosti... Ak by sme rýchlo nezastali, zrejme by sme o všetko prišli. Deti sa rozpŕchli na všetky strany. Nemohli sme sa ne ani dlho hnevať. Len som sa snažil vžiť od ich kože, keď som ako malý chlapec s otvorenými ústami pozeral na výdobytky západného sveta. Tiež by som urobil všetko preto, aby som si ich mohol užiť. V cieli, v hlavnom meste Bissau bol práve v čase nášho príchodu štvordňový festival – karneval. Nikde sa nepracovalo, v uliciach boli tisíce ľudí a všade vládla zábava a živelná atmosféra. To bola tá najpríjemnejšia tvár Afriky. Beztarostná veselosť, temperament a zábava...
Zaujímavosti- Staré centrum mesta Saint Louis v Senegale sa nachádza na ostrove, ktorý je s pevninou prepojený asi štyristo metrovým mostom. Ten svojho času navrhol slávny Gustave Eiffel. Saint Louis padlo do rúk Francúzom v roku 1659 a urobili z neho hlavné mesto francúzskej koloniálnej Afriky, pričom celý Senegal ovládli koncom 19. storočia. Vládol tu síce chaos, množstvo ľudí na ulici, odpadky, pouličný predavačí a naoko neorganizovaný zmätok. No na druhej strane bolo všetko farebné, pestré, veselé a temperamentné. Historické centrum so starými francúzskými koloniálnymi budovami, mi pripomínalo mestá europského typu. Na údržbe domov sa už síce po odchode Francúzov po dlhé desatročia nepohlo ani prstom, aj tak má však svoje neopakovateľné čaro. - V Mauritánii v októbri roku 2012 postrelila vojenská hliadka vlastného prezidenta Muhammada uld Abdal Azíza. Omylom. Na jeho konvoj spustili paľbu členovia hliadky asi 40 kilometrov od hlavného mesta. Nakoľko nespoznali prezidentov konvoj a zdalo sa im, že sa pohybuje neprimerane rýchlo... - Guinea Bissau je niekdajšia portugalská kolónia. A tak, hoci v skoro všetkých okolitých štátoch je druhým jazykom popri domorodom francúzština, v Guinea Bissau je to portugalčina. Domáci však bežne rozumejú aj po francúzsky. O Rallye- Trasa viedla celkovo cez štyri africké krajiny – Maroko, Mauritániu, Senegal a Guinea Bissau. V roku 2014 bude cieľ v krajine Gambia. - Štart bol 25. januára v Budapesti, cieľ 9.februára v Guinea Bissau - Celá trasa mala približne 8500 až 9000 kilometrov. Podľa toho, z ktorého miesta sa posádky preplavili trajektom do Maroka. - Z Guinea Bissau sme sa vrátili letecky, auto sme nechali v Bissau. Vrátiť sa späť autom by sa už časovo ani finančne neoplatilo. - Náklady celkovo na osobu približne 3000 Euro v prípade 4 člennej posádky. V cene sú všetky náklady, vrátane letenky, benzínu, auta, poplatkov za štartovné atd... |